Strach z nemocníc
Ahojte, chcela by som sa vás spýtať, či je normálne, keď sa 17 ročná boji nemocníc, doktorov... Je podľa vás normálne, keď sa tam rozplače, keď jej pichali lokálnu anestézu?
Ona má ale strašný panický strach. Už len keď na to pomyslí, tak jej je zle a bolí ju brucho.
Ďakujem za odpovede
Je to klasický syndróm bieleho plášťa. Už dávno ste to mali začať riešiť,lebo v budúcnosti bude mať problém ísť aj ku gynekologičke.
normalne neviem, skor by som povedala,ze pomerne caste. ja som tiez vzdy mala z doktorov strach,aj z nemocnic.a urcite nie som jedna z mala.prekonalasom to ciastocne po tridsatpatke,ked prisli zdravotne problemy.ale naozaj len ciastocne.
dcéra má 24 a má tento strach stále, vždy si vyberá lekára podľa správania, vďaka dobrým lekárom sa dala presvedčiť aj na hospitalizáciu a neskôr na operáciu, čiže držím palce aby to aspoň tak začala brať ako moja dcéra
@jaja20 dcéra sa bojí lekárov a u nej zohráva najväčšiu rolu správanie lekárov
má očnú lekárku, kardiológa, gynekologičku a to sú lekári, ktorých sa takmer nikdy nebojí je to len o tom prístupe a správaní, bola na urgente natrafila na veľmi dobrého lekára, ktorého sa nebála a vedel pracovať s jej strachom
Ja mam skoro 40 a tiež strach z lekárov, nemocníc, ihiel atď. Možno nie vždy úplne panický ale vždy som total vystresovana. Dcéra je asi citlivejšia, nie je to podľa mna nic nenormálne. Dôležité je aby kvôli tomu strachu nič nezanedbala.
Ja som v 17tich absolvovala operaciu daleko od domova bola som tam mesiac. Rodicia chodili cez vikend. Mobili neboli. Bolo to tazke ale prezila som.
Myslím že doktorov, nemocníc, bolesti, ihiel atď sa boji veľa ľudí. Niekto viac, niekto menej. Tiež sa dosť bojím, kým problém nie je úplne akútny , nejdem nikam. Väčšinu doktorov som si našla podľa recenzií a aj pôrodnicu som si vybrala kvôli prístupu a odbornosti lekárov, nakoľko rok predtým tam operovali mamku na gynekologické problémy a odporúčala mi to tam. Nehovoriac, že mám skoro 26 a ešte chodím k svojej "detskej" doktorke, ktorá má špecializáciu aj pre dorast. Kým ešte môžem ostať u nej, k novej,cudzej sa veru nechystám 😄
Moja mamina cely zivot trpi syndromom bielych plastov. Staci, ze pride k doktorovi do ambulancie po vysledky alebo na bezny odber a tlak sa jej v tej chvili zvysi na 170/100. Niektori to proste neprekonaju nikdy.
Veľakrát to nie je ani o strachu ako skôr o tom že všetci vieme akí dokážu byť lekári a radšej ako na seba nechať bliakať kričať a počúvať ako ste"zbytočne chodili" resp. "prečo ste neprišli skôr" alebo že vám podľa výsledkov nič nie je, radšej si človek trikrát rozmyslí či chce k lekárovi ísť
Niektorí ľudia sú citlivejší. Zasahuje to do života, ak s tým chce niečo robiť, je fajn navštíviť psychológa. Ja tiež lekárov zle znasam, ale väčšinou sa zapriem . No najviac neznášam gynekológa, minule ma nemohol vyšetriť, ja som tam začala revat a nevedela som sa upokojiť. Príjemné to nie je ani pre mňa, ani pre lekára. Ale čo narobím. Mam nejaké stratégie, ako to lepšie zvládať, žiaľ bola to nestandardna situácia a všetko zlyhalo.
