Strach, ktorý paralyzuje
Chcela by som prekonať taký ten strach odporovať, postaviť sa za seba, za svoje názory. A hlavne strach z toho, ako budú ľudia reagovať. Napríklad nejaký konflikt v práci , som vtedy v takom šoku, že neviem komunikovať, nič ma nenapadne čo povedať, len stojím ako taký tĺk. Dá sa to naučiť? Nebáť sa reakcie ostatných?
Nejaké praktické rady?
@pribinak Asi by to bolo vhodné. Ja sa bojím, že aj keď sa ozvem tak ten dotyčný ma aj tak zadupe so zeme.
Veď si daj pár sedeni a uvidis čo to urobí
Nemusíš sa hádať do krvi, ale zas určite sa ozvi, aspoň tak, že nesúhlasím s tebou, nie je to tak ako hovoríš, ale nemám chuť sa tu hádať
Nemôžeš vyhovieť všetkým.Uz si dospelá musíš sa naučiť postaviť za seba, lebo všetci budú po tebe dupat.Nemala si autorita neho rodiča?že si musela poslúchať, lebo inak si dostala bitku či bol krik?
Stačí vystúpiť zo svojej komfortnej zóny,to že ťa niekto zadupe a čo však sa zdvihnes ,chybami sa človek učí a akejkoľvek oblastí.Ludia sa boja len svojej predstavy,stačí fakt len prekročiť tie svoje pomyselné hranice.Vzdy stačí len ten jeden krok a nevracatsa späť a ak si ty seba nezastanes ,nikdy to nik iný nespraví
@luccija Mala som takú maminu, diktátorku, nikdy nebrala ohľad na mňa, čo chcem, nechcem.
Tak si sa od detstva bála presadiť sa a mať svoj nazor:(teraz sa to už musíš iba naučiť už sa nemusíš bat rodiča, že prídeš o lasku
@luccija Tento problém mám s každým, kolegovia, šéfka, cudzí ľudia.
Ale počiatok to má z detstva to je tvoj vzorec správania
@luccija A dá sa to nejak prekonať? Pri predstave, že sa zastanem samej seba ma oblieva hrôza z reakcie druhých.
Autorka - @luccija to presne pomenovala, je veľmi pravdepodobné, že tvoja reakcia má pôvod v detstve. Skús si v tej chvíli, keď si paralyzovaná pomyslieť len - "to bolo vtedy, už sa nemusím báť, že stratím maminu lásku. Môžem povedať, čo si myslím." Mne takéto zvedomnenie pomáhalo s úzkosťou, tiež mala pôvod v detstve a mne sa s tým podarilo pracovať tak, že už žiadne úzkosti nemám. Tak vyskúšaj, zo začiatku bude úspech aspoň to, že zmizne tá paralyza, nemusíš reálne nič povedať, len si uvedomuj, ako sa cítiš. A ono postupne príde aj to, že sa budeš vedieť ozvať.
Ak máš taký celky strach že tá až paralyzuje, tak možno by som si dala pár sedeni u psychoterapeuta, aby ste spolu analyzovali, že prečo máš až taký veľký strach