Stále plačem
Ahojte. Už dlhšiu dobu na sebe pozorujem že aj viackrát za deň plačem. Plačem aj keď teraz píšem tento príspevok. Rok dozadu sa so mnou rozišiel frajer m. Odvtedy sa mi život veľmi zmenil. Nechodím von. Vyhýbam sa ľuďom. Vyhýbam sa dokonca aj rodine. Ak mám povedat pravdu myslím si ze dlho žiť nebudem. Ani to nemá zmysel. Nič v živote mi nevyšlo tak ako som si to predstavovala. Cítim ze som sklamala samu seba a aj mojich rodičov a rodinu. Veľmi som sa zmenila. Už nie som to usmievave dievča. Vyhľadáva samotu. Nechodím na rodinné oslavy. Zrušila som si všetky sociálne siete aby ľudia zabudli že vlastne žijem. Je to normálne co sa so mnou deje ci co mi je. Ďakujem za odpovede.
Väčšinou nekomentujem fóra, ale ukľudni sa preboha. Myslíš si, že nebudeš dlho žiť? Kvôli jednému chlapovi? Ako si žila pred ním? Nájdi znovu zmysel života. Nemusí to byť chlap. Nájdi si kamošku, kúp si psíka, maj nejaký koníček, ale takto sa opustiť kvôli chlapovi, ktorý za to očividne ani nestál? V živote ťa čaká určite niečo lepšie, ale treba aj vyjsť trochu von. Nie sa doma opúšťať. Prípadne vyhľadaj odbornú pomoc, ak je to naozaj také zle.
Myslis si,ze zivot je o tom,ze nam vsetko vychadza podla predstav? Nikto nema zivot podla predstav, kazdy si to musi vydriet. Preco si myslis,ze si niekoho sklamala? Ze si prezila rozchod to ma byt sklamanim? Kazdy rozchod je bolestivy,ale ty sa vyslovene lutujes. Lutujes sa uz rok a je nacase aby ti niekto nakopal zadok a pomohol sa rozhybat. Zivot je tazky a casto citime beznadej,ale jw aj nadherny. Nemala si prerusit kontakty. My ludia sa potrebujeme socializovat. Ked pojdes medzi ludi rozveselis sa,nemozes byt len sama so svojimi myslienkami.
mas depresiu z rozchodu. Nic viac, nic menej. Niesi sama kto sa zrutil po rozchode. Je nas do vreca. Ale zober rozum do hrsti a zacni sa hrabat dopredu. Ked najdes noveho partnera - tak ti ani nepride, ze tento posledny za nieco stal. V prvom rade sa vrati do spolocnosti. Byt niekde zatvorena sama je nestastne riesenie.
Teplá vaňa, slniečko, kniha a mať rada sama seba je fajn keď ma človek ťažký deň či týždeň. Toto nieje ten prípad. Chemickú nerovnováhu v mozgu nevyrieši tepla čokoláda. Tak ako diabetes neliecime pilatesom aj toto ma reálnu príčinu. Potrebujes vyhľadať lekára. Prevratné metódy ako "nakopat zadok" tu naozaj nemusia zabrať. Vyhľadaj pomoc pls, čím skôr, tým skôr budeš naspäť v normále
Ešte veľa vecí nebude v živote tak, ako si naplánuješ. Pozri odišiel, aby si ťa v živote mohol nájsť niekto iný, lepší. A tým, že si sa odstrihla od sveta a hlavne rodiny nahrávaš tomu, aby sa tvoja depresia len prehlbovala. Žiadny chlap nestojí za to, aby si sa vzdala svojich priateľov a hlavne rodiny
Je to depresia. Chod k obvodakovi po vymenny listok k psychologovi.
mas depresiu...a ako sa vravi, pred slnkom je najvacsia tma...po tomto obdobi pride nieco nove krasne, zatial sa venuj sebe, rob si radost, kupuj si veci, pozeraj filmy, pocuvaj hudbu, ono to pride
Neodpovedam často ale prosím ťa zavolaj na akúkoľvek linku pomoci, kľudne aj 112 a vyhľadaj odbornú pomoc...akýkoľvek urgentný príjem...vždy sú tam prítomní aj psychiatri...a ak máš dobrú kamarátku začni s ňou alebo mamou sestrou kýmkoľvek...treba sa o tom rozprávať a veľa...
Vyhľadaj pomoc čím skôr. Držím palce!
pre jedno kvítí slunce nesvítí .Aby som nechcela žiť kôli nejakému chlapovi ,zabudni
Nezvyknem tu moc reagovať, no tiež si myslím že máš depresiu. Dobrá správa je, že si uvedomuješ, že sa niečo deje. Skús vyhľadať odborníka, skús si predstaviť, že toto celé prežíva tvoja najlepšia kamarátka, čo by si jej poradila? Držím palce 🍀
@matejakub já neviem ci je to len kvoli nemu. Ale proste ja sa už v živote ani nemám na čo tešiť. Mne už je všetko jedno co so mnou bude. Len čakám kedy sa to už celé skončí. Nedokončila som školu nič som nedokázala. Ja to vidím na mojej rodine že som ich sklamala. Vidím ze ich aj to mrzí ze nemám frajera. Raz sa ma dedo spýtal ci chcem ostať na ocot. Aj preto sa mojej rodine radšej vyhýbam aby mi znova takto neublížili. Viem ze to tak nemyslel ale mňa sa to dotklo. Vzhľadom na to co prežívam.
Vyhľadaj psychológa a porozprávaj sa s ním. Myslím že potrebuješ hlavne povedať o svojich pocitoch človeku ktorý ťa nebude súdiť a možno aj vysmievať sa . Koľko máš teraz rokov ?
sú na tom ľudia oveľa horšie ako Ty
Ale veď školu môžeš robiť aj v 40 tke.Pomohlo Ti nejako sa od vsetkych a všetkého odstrihnúť?
Nikoho si nesklamala vždy je šanca na nový začiatok
Koľko máš rokov, že na ocot máš zostať?utri slzy a hľadaj dobrú psychologicku máš depresiu...vždy je šanca...vieš koľko ľudí padlo na dno?Zajtra zavolaj kamoška, rodine a ži!
@1katus1 23 mam. Ja to nechcem hovoriť rodičom kamarátke. Lebo nechcem aby sa trápili. To sa radsej budem trápiť sama
Ale od toho kamarátky a rodičia sú🙂23 r veď to je krásny vek!tak nikomu nič nehovor, ale navstiv odborníka.Pracujes?máš celý život pred sebou milión moznosti
Netráp sa sama to nie je zdravé. Navstiv psychológa určite ti pomôže. Máš 23 celý život pred sebou tak nevymýšľaj. Máš prácu? Prípadne sprav si výšku nájdi si záľubu maľovanie, bicykel plávanie, domáceho miláčika ....
Ak nechceš riešiť pomoc cez rodičov tak samozrejme netreba, si dospelá. Nieje ich k tomu nevyhnutne treba. Naozaj pls navštív odborníka, neviem aká je postupnosť na Slovensku, myslím ze prakticky lekár (?) ty vieš lepšie a nech ta pošle ďalej po odbornú pomoc. Tu nejde o to ísť k psychológovi aby ta držal za ruku a vyrozprávala si sa, ale aby ti mohol nastaviť liečbu. Toto je za hranicami nejakého obyčajného smútku, tvoje pocity spôsobuje chemická nerovnováha v mozgu. To slniečko nespraví. Je až komické co takýto stav v mozgu dokáže spraviť s naším vnímaním. Držím palce, daj tomu šancu, všetko bude zas ok
Povedať ti v tomto prípade, že hlavu hore a nebuď smutná, je ako povedať niekomu so zlomenou nohou, že nech to rozchodí... Potrebuješ odbornú pomoc, prosím vyhľadaj ju... nie je to hanba a naozaj to pomáha, hovorím z vlastnej skúsenosti... Rozchod bol možno spúšťač, no tvoj problém je teraz zrejme vážnejší, ako už povedala @hayley7897
A z coho chces zit dalsie roky ? Budu ta zivit rodicia a ty sa budes ofukovat, za sa s tebou rozisiel frajer?
@zuzap33 do prace chodím
Aspon to. Si mlada zena, zdrava. Rozhod siete, chod von a urcite sa stretavaj s ludmi. Vies kolko ich chodi po svete s protezami, s barlami, na inzuline, ktory pichaju denno denne, na chemoterapii ??? Trpia bolestami, len co sa pohnu. Denne si kladu otazku, preco oni??? Preco nemozu byt zdravi, aspon zdravsi a mnozstvo preco? Pozeraju na mladych alebo rovnako starych ako oni a zatnu zuby a idu vpred. Ja som jedna z nich. O svojej dozivotnej diagnoze v mladom veku ti nebudem pisat. Spoznaj sa s inym mladym muzom, zasmej sa, ten ktory ta nechal, nestal o tvoje kvality? Druhy ich oceni !!! Dokonc skolu podla moznosti, odstahuj sa do ineho mesta, kraja, statu. Si mlada, zdrava...Let za svojou buducnostou. A ibcas si spomen na ludi, ktori by isli a nemozu....
Pozri, ani ja som nedokončila školu,v 18 som odišla z domu do Írska, aby som pomohla mame a sestram odísť od otca alkoholika. Keď už som im vybavila nájom a už sa presťahovali, 2 týždne pred mojou 19tskou a prvou návštevou SVK po pol roku nejaký hanzel napadol moju mamu vo fitku a zomrela o 5 dní neskôr na krvácanie do mozgu. Vtedy nám to ako deťom nikto nepovedal, až o 8 rokov neskôr, keď ho pustili a keď sa so mnou po 7 rokoch rozchadazal snubenec som sa to dozvedela. Rok po mame zomrel aj otec-snubenec pri hrobe rodičov sľúbil, že sa o mňa postará. Bol to suknickar, čo som neskôr zistila, keď mi padli ružové okuliare. Po rozchode som myslela, ze končí svet. No stretla som keď ako chalana, druhého, tretieho a všetci boli len lepší a lepší. Nakoniec som precestoval kúsok sveta, aby som v New Yorku zistila, že môj kamarát je asi viac ako kamarát. Na silvestra som sa vrátila za ním (stretli sme sa v Nemecku, v mojej praci v bare) a odvtedy sme spolu šiesty rok, máme synčeka 3r a poviem ti, najmladšia sestra malá 13 rokov a z toho šoku -smrti mamičky jej ostali zdravotné problémy ale ani jedna z nás 4 sa neopustil, žijeme, pracujeme, máme rodiny, dobrých mužov, postavené domy-a to sme žili bez elektriny a vody..
Je to každého rozhodnutie, základ je mať rád seba a potom prídu ostatné veci samé, nesiliť nič a hlavne sa neuzatvárať. Rok je dlhá doba, je na čase sa otvoriť svetu a ľuďom, novým zážitkom. Ak to nevieš sama, nájdi si pomoc
No pokiaľ máš myšlienky na smrť, tak to úplne v poriadku nie je. Prosím ťa, nevzdávaj sa. Prečo by si bola pre druhých sklamaním? Veľa ľudí sa cíti neschopných a majú pocit, že sú druhým len na príťaž a že ich vždy len sklamú. Ale to nie je pravda. Sme príliš zameraní na výkon, preto máme pocit, že nie sme dosť dobrí.
Neboj sa, raz to bude lepšie. Ak nechce byť s ľuďmi, choď sa prejsť aspoň von. Každý deň, na pol hodinu. Nemusíš po meste, lepšie je do prírody, medzi stromy. Sadni si len tak niekam, užívaj si slniečko alebo aj dážď. Prídu aj lepšie dni, naozaj. Tiež som mala jeden čas veľmi zlé obdobie, psychiatrička mi predpísala lieky (nakoniec som ich nebrala, odmietla som). Každé zlé obdobie sa raz zmení na dobré, rovnako ako každé dobré obdobie raz vystrieda zlé. Život je taký a je to na ňom pekné.
Ak chceš, môžeš mi napísať súkromnú správu, rada sa s tebou porozprávam. 🙂