Spánková paralýza, strach, stres a nervy
Ahojte, mam 24 rokov a posledne 3 roky sa casto stretavam so spankovou paralyzou, zo zaciatku som nevedela co to je, velmi som sa bala, ale teraz si to niekedy aj uzivam a normalne s tym zijem, kazdu druhu alebo tretiu noc.
Kto nevie čo to je, je to bdenie v noci. Telo spi a do mozgu sa nahromadia kyseliny ktore paralyzuju vase telo. Zrazu mate pocit, ze ste sa prebudili a pozerate sa po izbe z postele, mozog vytvara halucinacie zrakove aj zvukove, vidite rozmazane obrysy ludi, pocujete zvuky (chodenie po schodoch, sepkanie, otvorenie vasich dveri do izby, kroky po vasej izbe). Mate pocit, ze vam niekto stoji nad postelou, naberiete odvahu otocit sa, ale nejde to. Telo sa nevie pohnut, chcete kricat o pomoc, dostali ste velky strach, neviete kricat, usta sa nevedia otvorit, nevydavate ziaden zvuk, nikto vas nepocuje.
Moja osobna skusenost po rokoch spankovej paralizy: nebojovat, nehybat sa nekricat .... nechať telo odychovat, nesnazit sa o nic, viem ze moj mozog sa hraje pocas toho co telo spi a preto aj ked pocujem zvuky a vidim obrysy okolo svojej postele, spim, nebojujem, nesnazim sa pohnut, jednoducho cakam kym mozog zaspi (kym sa kyseliny z neho vyparia) ... rano si vsetko pamatam a smejem sa ....
Som odcestovana v zahranici pracovne asi 3-4 roky, viem ze tieto veci sa mi deju zo stresu a nervozity ale nebudem behat po lekaroch kvoli takymto veciam.
Mala som zachvat, nevedela som dychat pocas bezneho dna, velke brusne bolesti, isla som do nemocnice v cudzej krajine kde pracujem, doktori mali podozrenie na žlčníkove kamene alebo slepe crevo, robili mi testy (krvne, mocove, ultrazvuk, rontgen, covid19) nikto nic nezistil, nič mi nie je.
Tieto dychacie tazkosti a bolesti brucha sa zacali diat velmi casto, skoro kazdy den si musim sadnut a zhlboka dychat, alebo ked mam cas vzdy mi pomôže trochu si zacvičiť (30drepov, brusaky, sklapacky, plank) musim zamestnat telo aby nemalo cas na stres a nervy, pretoze velmi dobre viem, ze vsetko co sa somnou deje je stres, nepokoj, nervozita a neustale premyslanie nad zivotom, buducnostou, pracou, chyba mi domov a rodina ALE nemienim behat po lekaroch kvoli tomu ze som odjakziva viac emocinalna a vsetko prilis prezivam a som nachylnejsia na stres a nervy.
Ze mi zviera zaludok a mam problemy s dychanim viem vyriesit, ze sa zamestnam nejakou cinnostou pri ktorej nie je cas nervovat a stresovat, na vsetko som si nasla nejaky systém s ktorým dokazem prezit tieto veci.
Iba by ma zaujimalo ci ma niekto podobne skusenosti a nejake rady by som prijala a mozno by som sa citila lepsie ak by mi niekto povedal, ze preziva podobne veci, lekarov chcem obchadzat, pretoze s tymto mi nepomoze nikto, to je v mojej hlave a bojujem s tym pekne dlhy cas, pomoct dokazem len ja sama sebe.
Dakujem za precitanie.
Pekný den. 🙂
@isabellaswann Bez akehokolvek utocenia, dovol mi otazku, naco ti je stresujuci zivot, ktory ti sposobuje take diskomfortne stavy. Chapem, ze lekarov obchadzas, kedze vies, kde je problem. Nechapem vsak, preco ho neriesis. Somaticke prejavy, ake popisujes, su jasnym znakom, ze telo, ani mysel nie su spokojne. Signalizuju, ze ides zlym snerom a ty....nic. Veselo pokracujes dalej. Prepac, ale ak chces v 50tke skoncit na praskoch, so zaludocnymi vredmi alebo pod fialkami, pokojne pokracuj v ignoracii. A ano, chapem, ze najst si robotu nie je v dnesnej dobe len tak, ale nie vzdy to stoji za tie trvale nasledky. Ja som tiez prisla na to, ze advokacia nie je pre moju precitlivenu povahu az po skole, zahranicnej stazi, styroch rokoch v praxi a mnozstve odstresovanych pripadov. Vystupila som z toho uprostred najhorsieho kolotoca a predstav si, svet sa nezrutil. Aj rodina to prezila, aj mam pracu, ktoru milujem. Urob zmenu, kym sa este da. Drzim palce🤞
@isabellaswann niečo Ta trápi a predtým neutecies a vynára sa Ti to v noci, cez deň zvieranie žalúdka, nemožnosť sa nadýchnuť...mala by si chodiť k psychológovi.Nie každý je stavaný na zahraničie, byť bez rodiny...neignoruj tie pocity
@luthine pracujem v ramci europy s ludmi (babatka, deti, chorý teenegeri, seniori) moja praca zalezi od toho co dany klient vyzaduje, pre deti som aupair, pre teenegerov som pomocna ruka v skole a hlavne kamoska, pre seniorov som spolocnost a dozor.
Som stale niekde inde, podla toho kam ma presunu.
Tuto pracu robim kvoli peknym peniazom a kedze mam na slovensku rodinu (rodicov v pokrocilom veku a nepeknymi diagnozami) musim sa starat!
Takto im pomaham najviac ako sa len da.
Bohužiaľ, nie je priestor pozerat na svoje potreby, prisla zodpovednost a urcite to nevzdam len kvoli nejakej slabsej psychike. Na svete sa deju horsie veci.
@isabellaswann Si na seba prilis prisna. To vsetko je obdivuhodne, ale mas aj zalozny plan, co bude s rodicmi, ked skolabujes? Lebo, tak sa mi zda, ze to je presne kam smerujes. Odolnost psychiky je velmi dolezity atribut pri vybere povolania, nie je to len zanedbatelna "nevyhoda". Pozri, je to tvoj zivot, ty ho zijes. Mna do toho v podstate suma-fuk. Len by ta bolo skoda - sikovnych, inteligentnych, empatickych ludi, ako si ty, je ako safranu. A mnoho z tych nenahraditelnych dnes uz bohuzial lezi na cintorinoch. Staraj sa aj o seba, nie len o ostatnych, aby z teba nieco mali aj z dlhodobeho hladiska. Nie len na par rokov, kym zo seba vydas vsetko, co mas.
@isabellaswann mne sa to stalo raz a dakujem pekne ...taky strach som v zivote nezazila ...bala som sa to aj niekomu povedat, ze si budu mysliet ze mi sibe...ale poyom som si to vygooglila...presne mala som pocit ze ma niekto silno objima, prvy moment ze muz, lezala som na bruchu, vzapati som si uvedomila, ze je v zahranici a nastala panika...nevedela som sa pohnut, kricat...neviem ako dlho to trvalo, ale pre mna v tom stave to boka vecnost , ked som konecne precitla ,strasne som sa rozplakala...este teraz ma mrazi a dufam, ze to uz v zivote nezazijem...obdivujem ta, ze to takto davas , ja som sa snad dobry mesiac bala aj zaspat
Mne sa raz v noci stalo to, ze som sa zobudila na strasne palenie chrbta. Lezala som na bruchu a mala som pocit, akoby sa mi nejake pazure zaryvali do chrbta. Pomaly to odznelo a zaspala som. Rano som na chrbte nic nemala, samozrejme, premyslam, ze sa mi to len zo sna nejak prenieslo. Ale bolo to brrrrr... Uz asi 15 rokov je tomu, ale stale citim ten pocit
@isabellaswann pokiaľ je to len po fyzickej stranke, vieš čo to je, čo to spúšťa, neobmedzuje ťa to a si s tým v pohode, tak je to ok. Horšie je ak tam prídu nechcené myšlienky, strach, paralyza...ale to by si sa cítila o dosť horšie a vedela by si že to už je cez a nad tvoje sily. Ľudia majú kadejaké choroby a musia s nimi žiť. Skús spomaliť, meditovat, relaxovať. To pomáha na stres.