Som závislá
Som závislá, neviem to vysloviť na hlas tak to píšem aspoň tu, nemám ešte ani 20 rokov a už nevidím zmysel v ničom. Cez deň pozerám na dná pohárikov, ktorých obsah mi aspoň na chvíľu vymaže nenormálne myšlienky. Večer zaspávam iba vďaka tráve. Toto je môj život. Trápim sa od samého začiatku až doteraz. Som chybná, hlava ma ničí, mňa nikto iný nezničí iba ja sama. Sama sebe som si najväčším nepriateľom. Nemám sa rada, žiadna sebaúcta, žiadna sebahodnota, priam sa nenávidím. Ja sa neberem ako človek. Som sama proti sebe. Dve osoby, ale ktorá vyhrá? Ako naspäť získam samú seba. Nepamätám si roky, nežijem vo svojom tele, som niekde kde mi nikto neublíži. Nenechám si nikým ublížiť ale strašne mi záleží na názoroch iných, ako keby nepremýšľam sama za seba ale pre iných, všetko čo robím, nerobím pre seba. Neviem kto som, sama so sebou existovať neviem. Nedokážem v triezvom stave ani 5 minút byť s mojou hlavou osamote. Preto potrebujem okolo seba ľudí, hoci ma aj využívajú, napádajú, urážajú ale ja som aj tak rada pretože je to lepšie než byť sama. Dokedy takto budem žiť? Neviem. Pomoci mi nie je lebo vždy budem chcieť siahnuť na dno, ja o tom viem. Som si toho vedomá ale všetko ma aj tak ťahá k tomu aby som sa zničila. Vyhýbam sa vzťahom lebo by som ich všetky zničila, chcem im ešte dobre a aj tak nikdy nie som dobrá. Nikdy som sa nikomu nezavďačila, tak už nič neskúšam. Všetko je pretvárka, ja som pretvárka. Závislosť je hnusná vec, niečo mi chýba a strašne moc tak to naplní aspoň alkohol a drogy. Tú prázdnotu, agresivitu, emocionálnosť, chcem to všetko zastaviť. Chcem pokoj ale neviem v ňom žiť, vyhľadávam drámu, problémy, vtedy mi je dobre. Ja nemám rada keď ma ľudia majú radi, všetko je len povrchové, nedokážem prijať to že by ma mal niekto rád, nechápem to.
Najprv vyhľadaj psychiatra, nech nasadí liečbu a hneď aj psychologa
Skus napísať aj sem
https://ipcko.sk/
Jeden známy bývalý alkoholik vravel, že jemu veľmi pomohli stretnutia bývalých alkoholikov. Pretože ľudia, ktorý majú iný zmysel života ako plnú fľašu, nevedia pochopiť človeka, ktoreho zase zaujíma len tá fľaša. Spomínal aj veľa iných, ktori sa po liečení vrátili k alkoholu. Pomohli im až tieto stretnutia. Skús, možno pomôžu. Ale určite aj ten psych.
Si chorá. A to nemyslím v zlom ako útok, to je tvoj reálny zdravotný stav. Ty za to nemožeš, že sa takto cítiš, nie je to tvoja vina. Nedokážeš si sama pomocť, nie je to v tvojich silách a nedokázal by to nikto. Tak, ako si nikto sám nevyoperuje nádor. Je na to treba prostempomoc odborníkov. Je to choroba, pomoc sa ti dostane, keď o ňu požiadaš a tvoje vnímanie sveta a samej seba sa može úplne zmeniť. Máš celý život pred sebou, nenechaj si ho zničiť chorobou. Mám blízku kamarátku, ktorá bola na tom podobne ako ty, mala len o pár rokov viac. Sama sa zobrala a doslova sa vypýtala v Pezinku na hospotalizáciu. Po dvoch mesiacoch pobytu a terapie z nej bol nový človek. Stale sice bude abstinujuci alkoholik a bude navstevovat pravidelne psychologa, sle dnes uz ma dieta a rodinu, neberie ziadne lieky a alkoholu sa odvtdy nedotkla. Normalne chod obvodnemu lekarovi, povedz mu aky mas problem a ze chces ist na liecenie.
@lucilaines Ja nemôžem, naozaj nemôžem. Môj otec bol alkoholik a ja takto mamu nemôžem sklamať, celý život mi bol otec podávaný ako príklad ako nemám dopadnúť. Ja to nedokážem nikomu povedať, nechcem nikomu spôsobovať starosti lebo ich majú všetci dosť. Až mi je zle z tej predstavy, keby mama zistí, čo zo mňa je.
Pozri, mas takmer 20 rokov. Si dospela. Mala by si vyuzit sancu ako sa z toho dostat. To liecenie nie je zly napad. Mamka o tom nemusi vediet, kde si. Viem, ze klamat sa nema ale vsetko sa da nejak vymysliet.
Napr. ze si v kupeloch, lebo mas skoliozu 😀 Budes sice na lieceni, len na trochu inom.. Len aby ta tam neprisla navstivit 😃
Napis aj na to ipcko
Mamu viac sklame, keď padneš tak hlboko, že nebudeš vedieť z toho von vôbec a zničia si mozog.. navždy.. čím skôr hľadať pomôcť, tým lepšie. Relapsy sú normálne. Každý jeden deň bez drog sa počíta. ;)
Psychiatria, a dobrovoľne liečenie, naučiť sa žiť so sebou, mať sa rád. Prvé čo by si mala urobiť je ísť za odborníkmi, ktorí ti dokážu pomôcť, keďže tvoja hlava ti to nedovolí urobiť samej. Nie je to hanba, mama bude určite stať pri tebe.
Samota je naozaj veľká moc, s ktorou vie narábať naozaj malo kto.
Nikto nemusi vediet kde si. O mojej kamoske, ktoru som spominala (btw aj jej otec bol alkoholik a mama velmi narocna), nevedel nikto. Proste sa prestala ozyvat, odpisovat na spravy. Rodicom povedala, ze ide cestovat, aby si trocha vycistila hlavu. Az po navrate bola schopna o tom hovorit, aj to nie vsetkym. Vybrala si ludi, ktorym povedala pravdu, ostatnych neriesila. Naozaj to je pre teba jdine mozne riesenie. Kvoli comu sa takto trapis a odmietas pomoc? Kvoli tomu, ze sklames mamu? Kvoli tomu zahodis sancu na to, aby ti bolo lepsie? To naozaj nestoji za to. No tak bude sklamana, je dospela zena, nejako to prezije. Co je to oproti tomu, ze ty si nedas sancu na zivot.
Hrozne sa to cita, ja som ani nedokazala docitat do konca… co je povodom tohto tvojho stavu? Kto ti ublizil? Aku traumu si utrpela?
Sama toto nezvladnes, potrebujes odbornu pomoc cim skor…. Skut na zaciatok tie online poradne, urcite ta tam nasmeruju na nejaku liecebnu alebo lekara…
Super napísané. Cítiť z príspevku, že si inteligentný a citlivý človek. Iba mi tak utkvelo, že si radšej v zlej spoločnosti ako v žiadnej. To je úplne prirodzené, človek je spoločenský tvor a vyhľadáva skupiny (z evolučného hľadiska máme väčšiu šancu na prežitie v skupine). Skús sa porozprávať s rodičmi, alebo zájsť k psychológovi.
Musiš sa zdôveriť mame a spolu to riešiť.. otec dávaný ako príklad, prečo s alkoholom nezačať, pritom sa stal úplný opak.. mala si priliž veľa informácií ako sa nesprávať a správať a si v tom zamotala, treba nájsť cestu von.. kde na to všetko berieš peniaze?
Ako si tvoj stav opísala žasnem.. si človek, ešte aj inteligentný, závislosť je sviňa, treba z toho von..
Nevieš nájsť vŕbu bútľavú... Je to síce smutné ale napísala si to veľmi pútavo. Napíš o svojom živote a o svojich pocitoch knihu. Keď nájdeš človeka, ktorý ti bude vedieť pomôcť, dáš mu to prečítať, môže to byť aj lekár, psychológ, ktokoľvek. Nemusíš nič pri tom hovoriť.
Aj mne pripada, ze si inteligentna a citliva. Skoda by ta bolo odpast alkoholom. Urcite chod na liecenie a zacni s terapiou. Vidim to sice mozno aj na viac rokov, nepochybne si zazila nejake hlbsie traumy, bude treba prebudovat vnutro. Ale da sa to, mas len 20, v takom veku je clovek este dost tvarny. O par rokov mozes byt na tom omnoho lepsie. Ja ciastocne viem o com hovoris, sice som alkoholu nikdy neprepadla, ale mnohe ine veci, co pises, su mi dobre zname z nizsieho veku. U mna prave ta psychoterapia velmi zabrala, hoci to nebolo hned, ale oplatilo sa.
Zastav sa na chvilu a nechaj zivot plynut, kludne aj v alkoholickom opojeni. Len ho nechaj plynut. Neries, nepocuvaj myslienky, nezavdacuj sa druhym, len nechaj zivot plynut, je to tvoj zivot a Ty si urcujes ako ho budes zit, chvilu bud len prijimatel, pozoruj ako sa sprava okolie, vela ta to nauci. Precitila som tvoj “mesidz” a sucitim s tebou
Si závislá na alkohole a maryške a máš výčitky, že si všetkých sklamala a nevieš to napraviť, lebo tvoja hlava nevie s tým bojovať.. nenechaj to tak, vidíš, že ťa to ničí a rovnako to bude ničiť tvoju rodinu.. Keby to bolo také jednoduché tak nie je toľko alkoholikov atď.. tých pocitov v hlave sa zbavíš, len to chce odbornú pomoc..
Bože, dievčatko, máš krásnych 20 rokov, život pred sebou, určite nezufaj, zajdi k odborníkom psychológie, psychiatrie a určite nájdu spôsob, ako ti pomôcť. Už teraz si urob plány do budúcna, určí si smer, kam a čo chces robiť, až sa ako tak dáš dokopy. Nájdi si kamošky, čo ťa podporia, s ktorými pôjdeš na kávu, letné festivaly a začneš žiť. Si jedinečná, určite aj šikovná a milá, keď v prvom rade pozeráš na blaho druhých a až na konci si ty. Pre mamku si vždy jej zlaté dievcatko. Držím ti všetky palceky nech sa čím skôr dáš dokopy.
@ptvw Bohužiaľ tam nepomáhajú...mojej kamarátke dokonca neodpísali uz 5krat....
Autorka ani si neuvedomuješ aký veľký krok si už urobila, a to ten, že si sem napísala a zdoverila sa nám, inym mamkam. Ako sa píše vyššie, vyhľadaj pomoc, bude dobre. Chceš to čas a disciplínu.
Neviem žiť v realite, utekám, utekám ale dokedy? Nedokážem byť ani sekundu v prítomnosti, som slaboch, srab. Neviem čeliť ničomu lebo by ma to položilo. Hanbím sa za všetko aj za to, že som človek.