Som unavená, smutná a žijem v strese
Dobrý deň,
chcem sa možno len vyrozprávať. Posledné obdobie asi 4 mesiace som veľmi unavená a smutná. Nič sa mi nedarí. Práca ma nebaví - pretože som v nej to posledné h..o. Žijem v strese, že o tú prácu prídem, pretože to je jediné, čo ma dokáže uživiť s tým čo mám vyštudované. Dokonca by som povedala, že cítim vedomostné nedostatky v danej oblasti. Zamestnávateľ nás len stále kontroluje, sleduje, vyhráža sa, že nás vyhodí. Pre neho sme nuly pokiaľ nemáme x titulov pred a za menom. Cítim neustály smútok - aj teraz som v práci a najradšej by som len plakala. Strašne sa cítim unavená.
Ďalší problém je ten, že s manželom žijeme vo finančnej tiesni (aj šetríme, platíme nájom, ale na ostatné nám už nevyjde - skrátka žiadne dovolenky, wellness, oblečenie). Strašne ma to ubíja, nemôžme si nič dopriať.
Tretí podstatný problém je moje manželstvo. Svadbu sme mali podľa predstáv rodiny, stále sa s manželom hádame a poukazujeme si a vyčítame si naše rodiny (sme totiž z odlišných rodín).
Som z toho na prášky. Chce sa mi len plakať, na nič nemám síl a manžel ma nevie podržať. Vyčítam si, že som si ho vôbec vzala. Rozviesť sa s ním nemôžem - kvôli tradičnej rodine (z mojej strany - asi by ma zavrhli).
@natalym vieš, len ja neviem čo chcem ...vyštudovala som niečo čo ma maximálne nebaví...mám pred 30 tkou...od malička som chcela byť lekárka/chemička/prírodné vedy...vždy som chcela spoznávať veci okolo seba a skončila som tam kde som skončila...☹ tým sa nechcem ľutovať...momentálne fakt robím toho najväčšieho pucfleka...nik ma tam ani poriadne nepozná...nik ma tam neuznáva a mňa to strašne frustruje...aj napriek tomu, že si ostatní myslia ako som vysokopostavená žena ☹
@sobicatko no, peniažky samé nepadajú z neba, žial....aj ked poniektorí majú to "šťastie", že im všetko dajú mamulka a tatulko, a oni nemusia ani prstom pohnúť.......ked nie si spokojná v práci, tak si hladaj inú....žena v takom mladom veku by s tým problém mať nemala.....prečo si nejdeš za svojimi snami? prepáč,ale konštatovanie, že si to alebo hento nevyštudovala sú len hlúpe výhovorky,ako ospravedlniť svoju lenivosť....po ďalšie....hovorí sa, že každá akcia vyvolá reakciu, ....ked ty začneš mužovi vyčítať jeho rodinu, čo asi urobí on? to isté......mali by ste nájsť spoločnú reč a o všetkom sa porozprávať, bez akýchkolvek emocionálnych výstupov.....to, že vaša svadba bola podla predstáv vašich rodín už nezmeníš, keďže ste to dopustili práve vy obaja......ale predpokladám, že do vzťahu vás nikto z nich nenútil, že?......vzchop sa! si predsa žena! si jedinečná a dokonalá! a neuveritelne krásna! 😉
tiež som kedysi pracovala v jednej robote viac ako 5 rokov, dostala som sa presne do toho bodu, ako si ty...nič ma v práci nebavilo, kamkolvek som sa "otočila", bola som stále na tom istom mieste a nevidela som žiadnu perspektívu do budúcnosti, tá práca mi už nemala čo dať a ja som chcela niečo viac....z práce som odišla vo chvíli,kedy som nemala žiadnu inú vo výhlade.....a budeš sa čudovať, ani náhodou som nemala pri sebe žiadneho partnera a ani nikoho blízkeho / nakolko už rodičia nežijú /, ktorý by mi mohol pomôcť, či už finančne alebo psychicky.....stala som sa paňou sama sebe, robím prácu, ktorá ma baví a mám z nej aj slušné finančné ohodnotenie, momentálne som vo fáze, kedy už dalšie pracovné ponuky odmietam.....idem si za svojimi snami a budeš sa čudovať, tie sny sa mi postupne plnia, všetky do jedneho....len nesmieš prestať veriť a nesmieš sa nechať "ubiť" do zeme nejakým debilkom,ktorý má problém zjavne v sebe samom / tým som myslela tvojho šéfa /.....s mužíčkom sa porozprávaj úplne otvorene,ale bez citových útokov.....do života si si brala svojho manžela a s ním budeš život žiť, nie s jeho rodinou.....vela šťastia !!! všetko bude fajn, neboj ! len to musíš chcieť .. 😉
@mimka11111 ďakujeeem za povzdbudivé slová (asi to začnem realizovať 🙂 - normálne si mi otvorila oči s tým, že si to správne pomenovala...áno, je na čase sa odraziť a prejsť na inú prácu...takú, ktorá ma bude baviť a v ktorej nebudem frustrovaná z neohodnotenia a pohŕdania kolegov
@sobicatko to co pises akoby si pisala o mne, presne sa tak isto citim ak nie horsie, v robote mrtvy bod stagnujem maximalne a ziaden postup do buducnosti nevidim, a presne ako ty ze som take h..., a ako pises somm smutna a vcera mi jeden znamy povedal ze posledny pol rok som ako vymenena ze som zachmurena, nervozna a zenie je so mnou rec, ja to presne tak citimako mi to povedal, ale pred ludmi sa snazim pretvarovat a nakoniec aj ked sa pretvarujem, ze je vsetko ok tak oni vidia na mne ze nie je a tak som si vcera povedala, ze dost a zacala som sa dnes usmievat od rana a hned bol den krajsi a lepsi, takze ono je fakt aj o tom ako si to clovek v hlave naprogramuje a ako sa naladi, a potom pojde vseetko lahsie, aj ked je to cesta na dlhe trate, urcite zvladneme dnesnu situaciu
co sa tyka roboty ja si nemyslim, ze sa da len tak lahko odist a dat vypoved, prtoze zijem v regione kde je vysoka nezamestnanost a urcite ma necakaju s otovrenou narucou, neviem ako je to uvas mozno ano nemala by si problem najst novu robotu, ale asi by som ju postupne hladala este teraz pokial si zamestnana aby si videla aka je vobec moznost zamestnat sa
a co sa tyka chlapa treba si ho vazit a ako pisu baby nezijes s jeho rodinou, ale s nim tak vztah treba pestovat starat sa on a financie rozlozit tak, aby clovek aj z toho mala nejako vyzil
@sobicatko ja obdivujem jednu 60 ročnú pani tu u nas vo Švajciarsku,nebola spokojná s kvalifikáciou tak si začala teraz robit intenzívny kurz opatrovania starych ludi v Červenom kríži lebo sa chce starat o starych ľudí ... Pred tou pani skladám klobúk,ze sa na to dala v jej veku! Ty si mladá tak to skús tiez a s manželom si otvorte vecer fľašu vína balík čipsov a sadnite si blízko seba k TV a krásny vecer môže začať .
@karotka12
si iba kolečko v mašinérii firmy bez možnosti kariérneho postupu, a ked náhodou sa bude čosi rysovať, tak ťa budú ťahať za nos a nakoniec tú robotu dostane buď chlap alebo šéfov kamarát-chlap alebo pani manželka šéfovho kamaráta o ktorú sa je treba postarať, lebo skončila materskú, alebo manželka manažérovho bratranca... (tak to fugunguje slovenské podnikateľské prostredie)
poznám, dôverne, odporúčam dieťa a materská a vlastný biznis popri materskej
@regina22 ako pises dnes funguje uplne super rodinkarstvo, s tou materskou je to dobry napad, ale zacat nejaky vlastny biznis nie je tiez jednoduche, clovek musi mat predstavu v com podnikat, co ho bavi, aby bol spokojny stym co robi a dalsia vec, neviem si to celkom predstavit pri malom dietati, kedze dieta si vyzaduje 24 hodin denne, a robit doma pri nom je podla mna nonsense kvoli tomu, ze clovek potrebuje mat klud, ked robi robotu a nie odbiehat ku dietatu potom k robote, neviem, chce to odvahu, chut a hlavne vieru vo svoje vlastne schopnosti
@sobicatko tak ja som uz prasky-lexaurin-vyfasovala vo stvrtok.
Tiez som smutna,unavena.
Som skrecok v kolese. Ale vcera som z neho na chvilu vyskocila,poposielala zivotopisy. Dnes uz volali z jednej a na inu robotu ide zatlacit muz cez znamosti. Musim sa pohnut dalej. Tu len stagnujem.
Neviem co sa ide diat. Neviem kde ma zoberu robit. Nic neviem. Len to,ze koncim. A to na zaciatok staci.
Dost bolo nariekania,idem konat.
@sobicatko ahoj...tiež by som ti rada poradila alebo aspoň povzbudila...v prvom rade, ak je to možné zmeniť prácu-ak na tom s financiami nie ste práve najlepšie, možno skús hľadať popri a verím,že sa niečo vyskytne-hlavne mať otvorenú myseľ, oči a nebáť sa opýtať, nenechať sa odradiť (nie žeby som bola taká múdra,ale akurát aj ja hľadám prácu,tak sa povzbudzujem aj sama 🙂)...na VŠ nikdy nie je neskoro, takže ak nájdeš prácu, ktorá ti nebude brať všetku energiu, môžeš prírodné vedy, príp. nejakú ekológiu študovať aj externe a potom sa ti otvoria dvere aj do iných oblastí...verím ti, že ťa nebaví, čo si vyštudovala alebo si to vlastne nechcela (viem o čom hovorím, končím PhD. a rozmýšľam či som vôbec urobila dobre)...ak ťa začala baviť angličtina, pusti sa do toho, uč sa sama, čítaj anglické knihy, pozeraj anglické filmy, možno si časom urobíš rôzne certifikáty a zas ťa to niekam posunie-no najhoršie je ostať stáť na mieste, takže sa nevzdávaj ;)
čo sa týka peniažkov, tam by som možno len navrhla, že nepozeraj sa na to čo majú ostatní (viem,je to klišé,ale ver,že ani my nechodíme na dovolenku k moru a šetríme kde sa dá)-ale odložiť si mesačne trebárs 20 euro na peknú večeru s manželom, kino, na cukráreň, na výlet do okolia-hrad, zámok, múzeum, na turistiku, proste na niečo čo vás baví a budete môcť byť len spolu...a nad wellnessom nezúfaj, ten si môžete urobiť aj doma-vaňa plná horúcej vody, pár sviečok, dobré vínko a vzájomná masáž vás nielen zblíži,ale aj zrelaxujete ;)
no a napokon-s manželom komunikujte-v pokoji, bez horúcich hláv, nič si nevyčítať (lebo isto aj jeho trápia podobné veci a výsledkom je potom len vzájomné osočovanie)...nevyčítaj si, že si si ho vzala,lebo ťa to bude ešte viac ubíjať-brali ste sa,lebo sa milujete a viete a chcete prekonávať prekážky...takže komunikovať o svojich pocitoch, trápeniach, radostiach, starostiach a verím,že vás to dokáže opäť zblížiť
trochu som sa rozpísala 🙂...ale dúfam, že som aspoň trochu potešila tvoju dušičku...hlavne sa nevzdávaj, hlavu hore (si určite šikovná, múdra a silná žena), usmej sa na manžela, v každom dni nájdi niečo pekné a verím,že to bude lepšie...držím palce ;)
@anatalia77 zvladnes to!
@mima4 neviem ci je to este zvyskovym Lexaurinom,ale citim v kostiach,ze teraz prisiel ten spravny cas.
Alebo bude prsat? 😀
@anatalia77 😀
neviem sice co momentalne prezivas, indikujem, ze asi u vas prepustaju..ale ja si aj v krajnych stavoch zufalstva hovorim, ze po kazdej noci musi prist novy den....
@karotka12 ja som nielen smutná, ale veľmi vyčerpaná...presne to chcem - chcem zmeniť/prípadne začať premýšľať nad zmenou práce a až potom dať výpoveď. dnešná doba je zlá. Môj vyštudovaný odbor nemá jednak uplatnenie a jednak nemám naňho žalúdok....ale v prvom rade musím sa pobiť s únavou - včera som v práci odpadávala od únavy - nevládala som prejsť ani na byt.... upratať nič - momentálne som odišla k našim na 1 deň na dedinu, lebo život v meste je pre mňa jeden veľký stres a čuduj sa svete - nie som taká unavená...Už som do práce nedokázala ísť. asi by som sa zrútila ☹
@mirka414 hej, ale byť vo Švajčiarsku je iný štandard ako tu na SVK ☹ tu ľudia robia od rána do večera za pár šupov, majú depresie, nemajú životný štandard - nieto by ešte vrážali peniaze do inej VŠ ☹ skrátka zo 400 eur mesačne nič človek nenarobí...akurátne tak spácha samovraždu
@anatalia77 dúfam, že lexaurin pomôže - budem musieť zbehnúť k doktorovi aj ja ☹ je to úplne celé zle...takto kvôli práci mať psychické problémy...☹
@sobicatko
uvazujes negativne. Neviem ci si krestanka, ale ak ano, nezabudaj, ze vzdy oporu nachadzame v Bohu, u Neho mame utocisko, u Neho nachadzame skutocny pokoj a radost a skutocny zmysel zivota. Aj ked sa trapime a nevladzeme, aj ked placeme a sme daleko od pokoja, On tu je, aby nam dal to, co nam nikto a nic neda... Inak ti neviem poradit...pretoze ja v Nom nachadzam vsetko a viem, ze On je riesenie na zivot cloveka.
@anatalia77 Treba sa postaviť a ísť. Držím palce.
Nieco inspirativne 🙂
@sobicatko juj ver mi,ze ani tu pečené holuby z neba nepadajú :/ obaja s manželom pracujeme a viac ako jedno dieta si momentalne nemôžeme dovoliť :/ škôlky stoja stovky € mesacne zdravotné poistenie pre celú rodinu by nas pri dvoch deťoch vyšlo na aj na 1000e,nájomné tiež.musim povedat,ze moja segra s tromi detmi na Slovensku sa má rovnako dobre ako ja tu s jednym dietatom. Ide o to,ze skús teda nájsť nejakú inú pracu,trebárs aj predavačku,len odíď od práce ktorá ta zabíja :(
Vymeň robotu, z toho Ti šibe. Čo najskôr.
S manželom sa hádate, lebo nemáte prachy.
Sexujte. To odbúrava stres.
Robotu hľadaj, čokoľvek iné, skúšaj.