Som stále smutná

zuzkka111
15. jan 2013

Uz neviem akoby som sa vypisala aby som mala dobry pocit:(. neni nikto kto by ma posunul dalej. chcela by som len vediet ako to je u psychologicky. urcite mi povie to co viem..co mam zmenit , ale nechcem tam ist . no som stale bez nalady , neviem co by som v zivote robila.. vlastne taha ma na zle veci.. nic normalneho 🙂pracu mam ,,hovno zarobim. stale som nespokojna a chcela by som iny zivot. lenze mam rodinu a neviem ci by bolo spravne sa sebe viac venovat a na seba len mysliet.

zuzkat1
15. jan 2013

@zuzkka111 u psychologa neviem ako to je,ale ja povazujem psychologa za zbytocne povolanie.nepovie nic co nevie zdravy rozum. Ale presne viem co je to stale smutna. Nebyt dcery tak sa asi ani neusmejem.

zuzkka111
autor
15. jan 2013

ahoj dik za odpoved. aj ja mam syna. ale citim prazdno vo svojom vnutry. nemam kamosku ani nic. a citim sa len zavisla od muza.. iba jemu poviem co ma trapy.. a mozno ho to aj bude otravovat .

zuzkat1
15. jan 2013

@zuzkka111 moj ma vypocuje a neotravuje ho to ale v podstate nechape o com hovorim. Ja mam kamosku v podstate len cez telefon.byva v inom meste.vidime sa 2x za rok

billam
15. jan 2013

@zuzkka111 tak skus si najst nejake aktivity, hobby...nejaku zumbu, alebo nieco podobne, co by Ťa naplnalo.

zuzkat1
15. jan 2013

Inak myslim ze nie je nic zle na tom ak obcas sama na seba myslis. Vyrazis si na nakupy-nie potravin,alebo len tak do kina.

zuzkat1
15. jan 2013

@zuzkka111 alebo ako pise billam niekam na nejaky kurz. Mna sice zumba a spol nelaka ale mozno teba by bavila

paris3
15. jan 2013

@zuzkka111 nemyslim si, ze navsteva psychologa je zbytocna! jednoducho je dobre porozpravat sa s odbornikom, ktory ma nadhlad nad vecou a vie ti poradit, ako zmenit svoj zivot k lepsiemu, resp. svoje prezivanie....
ked sa clovek utapa v problemoch a nevidi vychodisko, tak je v tom bahne az po usi a nevie sa sam vyhrabat...
ak mas naozaj nechut riesit to cez psychologa, tak skus nejaku dobru motivacnu literaturu, je jej kopec.... mozno ta nieco 'nakopne' 😉

danadany
15. jan 2013

neviem aké staré máš dieťa ale skús možno plávanie pre deti, alebo nejaký krúžok, nájdeš si tam maminku kamošku a môžete poklebetiť, choď do mesta len tak sa prejsť, pokukaj čo majú v obchodoch ak tak si niečo kúp, proste zmeň ten stereotyp

kveta
15. jan 2013

@zuzkka111
@zuzkat1
Dievcata, Vy dve ste sa nasli. 🙂

Ale teraz vazne. Ak chcete byt stale smutne, robte to, co doteraz. Ak nie, tak psychologicka nie je az tak blby napad...

zuzkat1
15. jan 2013

@kveta 🙂 ako som uz pisala psychologia je paveda absolutne neuznavam. Chyba mi to co je v zahranici bezne.psychoterapia u psychiatra.zial u nas psychiatri len predpisuju lieky. A take motivacne knihy co tu dakto spominal tak to napise barskto so zdravym sedliackym rozumom.
Ja mam lepsie a horsie dni.patrim medzi vecnych pesimistov ale zas maloco ma sklame kedze vzdy cakam to najhorsie.

mima4
15. jan 2013

@zuzkka111

ahoj, mozno psycholog ti povie, co uz davno vies, ale on za ziadneho svojho klienta nevyriesi problem, on ta len moze nasmerovat niekam, rozanalyzovat v tebe samej, vlastne ty mu zo zanalyzujes, co prezivas, co ta trapi, preco sa citis smutna, co potrebujes k zivotu, kam chces smerovat, ake mas ciele v zivote. Tak obraznejsie povedane 🙂 psycholog, alebo hocijaky clovek s vysokou mierou empatie a spolupatricnosti, ti moze ukazat dvere, ale prejst nimi musis ty sama. Veci a ludia z externeho prostredia mozu byt pre teba motivatorom ale rozhodnutie musis prijat ty sama vo svojom vnutri, vo svojom srdci 🙂

Skus sa sama spytat co chces a skus to prejednat s manzelom, ako by ste to spolocne zvladli, dosiahli 🙂

misickab3
15. jan 2013

hmh....ak teda nechceš navštíviť psychológa a je to tvoje pevné rozhodnutie, tak ok...neviem, čo všetko si skúšala, ale možno by bolo fajn, keby si teraz čo najviac uvažovala o tom, čo sa ti páči, čo ti chutí, čo máš rada a hľadaj si kúsok radosti v maličkosti....vieš, niekedy sa žena stratí v kolotoči manželstva, materstva...niekedy to chce opäť sa zastaviť a akoby nanovo sa preskúmať. Dávaj si otázky a daj si čas na zodpovedanie. Ak treba, vymeň postupne šatník, ak zistíš, že sa ti páči úplne iný štýl v interiéry, alebo iná farba....začni to meniť...ak si z prácou pernamentne nespokojná, skús porozmýšľať prečo- je to len taká fáza? alebo by ťa bavilo niečo iné viac...ak sa dá, tak zmeň aj zamestanie...ak je to zle platené, tak to predsa stojí za pokus....žijeme len raz 🙂 a skús si spievať- mne to pomôže veľmi často, keď som smutná...držím palce 😉

paris3
16. jan 2013

@zuzkka111 mna by zajimalo, ako to cele myslis? Pises, ze by ta zaujimalo, ako to je u psychologicky a na druhej strane pises, ze tam nechces ist. Ako tomu mame rozumiet?

paris3
16. jan 2013

@zuzkat1 to je typicke pre ludi ako ty... Kydat na psychologov a vyplakavat tu ako si nespokojna, citis prazdnotu, neusmejes sa atd. 😠 nikto ta nenúti tam chodiť, ale prečo take silne slova? Mne psychologička veľmi pomohla a pozitivnu zmenu vo svojom živote. Je to samozrejme dlhodobejsia záležitosť a je potrebne nájsť dobrého terapeuta, ale aj toto je možná cesta.

zuzkat1
16. jan 2013

@paris3 ludi ako ja? Aky som ja clovek? Co o mne vies okrem toho ze mam casto zlu naladu? to je trochu malo na zaradenie do dakej kategorie. Tebe mozno psycholog pomohol. To este neznamena ze ja ich musim uznavat. Neuznavam.

didi44
16. jan 2013

@zuzkka111 ...nuz ak dovolis uvediem, ze ak si nenasla stastie doma, v samej sebe...marne ho budes hladat v cudzine..alebo pri inych muzoch.., aby si ako vravis nebola na muzovi zavisla...Ale ty zavisla si...a ak nebudes na svojom muzovi, budes zavisla na druhom.....a ak nezmenis svoje myslenie budes lahkou koristou pre tych muzov co balamutia zensky modzok..a zostanes len priveskom na niekoho cicinke...A vraj zeny chcu byt emancipovane a chcu sa vyrovnat muzom..ktori su z marsu a nechapu zeny z venuse...

lilitela
16. jan 2013

@zuzkka111 Ahoj. Ja som mala zle obdobie ked sa mi velmi zmenil zivot a potom to dlho stagnovalo v tom stadiu. Teda som sa prestahovala v okoli som nikoho nepoznala, mala som strasnu pracu potom som bola aj nezamestnana a nevedela som aka praca by ma teda bavila. Navyse sme mali problemy s manzelom a svokrovcami. Nemala som konicky. Trvalo dlho kym som sa z toho vyhrabala. Odisla som do zahranicia. Naucila sa jazyk odpocinula si od problemov. Tym ze som sa vratila dobre naladena nasla som si lepsiu pracu potom nejakeho konicka a vztahu to tiez pomohlo.
Mas to komplikovanejsie ze mas dieta ale chce to asi radikalnu zmenu.
@zuzkat1 suhlasim ze chyba tu psychoterapeut a je pravda ze psychiater okamzite dava lieky. Na druhu stranu skusila som 4 psychologov a az ta posledna mi pomohla. Dvaja boli o nicom a jednu si uz ani nepamatam taky dojem zanechala.

zuzkka111
autor
17. jan 2013

@paris3 ale ano pisala som aj s psychologom.. ked len pisala . proste mi napisal ze viem co je vo veci, nepotrebujem ziadne rady ,len treba chciet a konat. proste viem viem.. a nezur mi tu take sliepky tu nepotrebujemm...

zuzkka111
autor
17. jan 2013

@didi44 mam toho naj muza na svete ...obaja sme zavisli , no ja mozno viac...obcas..aby som to opravila. len ta nespokojnost a vsetko dokopy..ved vies.

zuzkka111
autor
17. jan 2013

@zuzkka111 urcite ako zahranicie..praca to neexistuje. nedokazala by som ist prec od syna a muza.

zuzkat1
17. jan 2013

@lilitela Ved to ze som mala moznost spoznat par psychologov -nie ako klient a nezanechali vo mne pozitivny dojem. Nehovorim iste sa najde aj odbornik ale je to ako hladat ihlu v kope sena

pingu1
17. jan 2013

psychiatrovi treba

matozazzo
17. jan 2013

Ked som mala podobne obdobie, pomohli mi dve veci: Pozrela som si film Secret - o uspechu a pozitivnom mysleni, nez som to pochopila, trvalo to a obcas sa s k tomu vraciam, ma to co do seba a potom - zacala som sa realizovat - ja, to co chcem. Nie je to lahke, ale ani tazke. Pustila som sa do podnikania, samozrejme za podpory rodiny, do toho druhe dietatko, zajst si na kozmetiku, ku kadernikovi, zacvicit. Nie som z tych, komu to vydrzi pravidelne, ale aj obcas zaberie. A chodit von, medzi ludi, navstevy so znamymi... Kolkokrat sa mi nechce, ale manzel ma donuti, lebo vie, ze mi to pomoze 😀 Niekedy su velmi tazke obdobia, ale potom je to OK, je to taka zimna depresia, alebo ak stagnujete vo vztahu alebo v praci... pises, ze ta nebavi, poznam to, preto som to zmenila! Trvalo mi pol roka, nez som nasla odvahu dat vypoved, ale bolo to najlepsie rozhodnutie v mojom zivote! Samozrejme, musis mat podporu manzela a rodiny, lebo nepoznam vasu fin. situaciu a ostat v dnesnej dobe bez prijmu nie je sranda, ale o mozes urobit uz teraz je pozerat po inej praci, ist na pohovor a ked si nieco najdes, das vypoved. Presla som 3 zamestnaniami nez som zistila a pochopila, co ma bavi a co chcem robit, ale... aj tu po urcitom case prislo hluche obdobie, ze ma to nebavi atd... ale opat film Secret - ciele, co chcem, a snazim sa svoj biznys zlepsovat 🙂 Ak citis, ze ti je tazko, ze sa nemas s kym porozpravat, aj psycholog je dobry, preco nie? Boli by ste prekvapeni, kolko ludi k nim chodi... Spomen si na to, co ta - alebo aj s manzelom, bavilo, pokuste sa to obnovit, aj to pomaha 🙂

beethoven
17. jan 2013

ahoj, aj ked mas rodinu a robis pre nu vsetku, zaroven by si mala mysliet aj na seba. Tym, ze sa nevenujes niecomu, co ta bavi alebo rozvija, ta robi smutnou. Ked zacnes robit veci podla seba, budes sa lepsie citit a prospeje to aj vasej rodiny a vztahom v nej. Nevadi, ak malo zarabas, nielen financie su motivujuce, ale aj to, s akymi ludmi prichadzas do styku a ako velmi sa dokazes v praci prezentovat. Ak chces zit inym zivotom, skus to. Zacni robit male zmeny a kazda zmena ta posunie dalej. Porozpravat sa so psychologom nemusi byt zly napad, ale nie je nevyhnutny, ak sa vies dobre sebareflektovat a mas motivaciu vydrzat vo svojom usili, realizovani snov.

paris3
17. jan 2013

@zuzkka111 chapem, toto je dalsia 'vyplakavacia tema' ... vlastne sa na nic nepytas, nechces radu, len sa potrebujes vyplakat... oukej, teda uz neradim, neprispievam... a sliepkou ma nemusis oznacovat, ja som ti len chcela poradit... idem radsej do nejakej pozitivnejsej diskusie 😉

simcika
24. jan 2013

niekedy si myslím, že také tie nálady, alebo teda určité rozploženie človeka je na celý život. Snažime sa to zmeniť a celkom to ide. Tí pesimisti sa snažia byť optimisti, a tí okuzľujúci optimisti to majú vcelku dobre, lebo aj keď sa im dejú tragické veci, vstanu a idú ďalej....A možno je každý len zmes toho aj toho. Ja som napríklad čistý extrovert ale to iba vonku, inak veľmi rada plačem. 🙂 Považujem to za istú nádielku, formu nespokojnosti a trochu lepsie povedané: chcem sa naučiť radostne žiť. Vychutnávať si štastie. Pomáhajú mi knihy a všetko naokolo. Kámošky mám, ale slobodné a to je o niečom inom...A hlavne spievam. A ked sa mi nic" nechce a nemozem zase vstat zo stolicky" tak si poviem, že sa mám rada...a idem robiť niečo zmysluplné. A zase si zaspievam 🙂 Tak že snaž sa mať rada samú seba a venovať sa tvojej unavenej dušičke, pa