Som nonstop v depresii a v záplave čiernych myšlienok
Ahojte, ani neviem kde začať...Mám hroznú krízu. Som nonstop v depresií a v záplave čiernych myšlienok...K všetkému sa musím premáhať, cítim sa totálne neschopne ako najneschopnejší človek na svete. Všetko čo chytím sa pokazí aj keď sa snažím myslieť pozitívne zakaždým niečo pokašlem. Všetky moje problémy: nízke sebavedomie, pocity menejcennosti, úbohosti pravdepodobne pramenia z detstva. Môj otec ma od malička porovnával so sestrou, dával mi ju za príklad a mne nikdy nezabudol pripomenúť aká som neschopná a nemehlo, z ktorého nikdy nič nebude a vždy mi nezabudol pripomenúť, aby som sa pozrela na moju sestru, ktorá je vo všetko dobrá. Ťahá sa to takto celý môj život na základnej škole aj na strednej som bola šikanovaná za to, že som nudná neviem byť zábavná, nevedela som komunikovať, nevedela som ako sa stými ľuďmi baviť, nech som chcela akokoľvek a tento problém mám do dnes. Keď sa mi napríklad nejaký muž zapáči tak chvíľku sa aj rozprávame,ale potom jednoducho len tak sedíme a nerozprávame, zo mňa nič nelezie a ja tak hrozne chcem ale nikdy ma nič nanapadá. Neznášam cesty autom vtedy zo mňa možno za celú hodinu vylezú tak dve slová. Ja toto nebudem nikdy schopná dokázať, nikdy aj keď sa snažím nadstavím si to v hlave, že áno a nemôžem sa s nikým porovnávať ale aj tak nedarí sa mi to. Myslím, že preto si nemôžem nájsť ani muža, ktorý by ma mal rád.
Keď ideme von s väčšou partiou tak žasnem a závidím ako sa tí ľudia vedia tak bezproblémovo rozprávať, ja mám vtedy pocit aká som úbohá a neinteligentná, keď takáto prirodzená vec je pre mňa utrpením. Tak veľmi by som sa chcela s ľuďmi rozprávať a zabávať, niekedy to ide ale to je naozaj veľmi málinko kedy. Väčšinou je to hrôza, ale ja takto už nechcem fungovať, čítam knihu momentálne o komunikácii ale nijak mi nepomáha, nijak sa v tom nezlepšujem. A to nie je všetko často sa s ľuďmi porovnávam, mám pocit že som ten najmenej zaujímavy, nudný, nekomunikatívny človek. Cítim v sebe hroznu úzkosť, ktorú neviem ovládnuť aj keď sa snažím myslieť pozitívne, čítať knihy a články o pozitívnom myslení, nejde mi to. Tú strašnú úzkosť neviem ovládať, nemám chuť žiť,cítim sa tu taká nepotrebná , ráno sa mi nechce vstať do práce, neznášam ju mám pocit že som úplne hlúpa a neviem nič robiť správne, robím len chyby, jednu za druhou v celom mojom živote. Akoby sa naĺňali slová môjho otca... Ale ja takto už nechcem žiť, nechcem trpieť v týchto úbohých pocitoch, ale neviem ako sa im postaviť neviem robím preto už všetko možné aj nemožné a stále sú tu. Trápim sa s nimi už celé roky a vždy nado mnou zvíťazia. Pred asi piatimi rokmi som navštevovala aj psychológov, ale boli príliš drahí a nepomáhalo mi to, tak som s tým sekla.
Navyše som slobodná matka, s otcom dieťaťa som sa rozišla, pretože veľmi pil. Chcem byť pre svoje dieťa dobrou matkou a nie večne v depresií, podráždená. Toto nechcem už viac, ale neviem si rady neviem ako to docieliť keď cítim takú obrovskú úzkosť, taký strašný tlak na hrudi, že ma bolí každý nádych a každý úsmev. Nechcem prežiť život v neustálom trápení, to teda nie už toho bolo príliš, život je krátky na to aby som sa len trápila, ale bohužiaľ neviem si sama pomôcť, všetko ma to požiera z vnútra. Psychológa si z finančných dôvodov nemôžem dovoliť a neviem naozaj čo robiť, som v koncoch, som sama zo seba zúfalá...
prestan sa porovnavat, nenosis topanky druhych, tvoje porovnavania preto nemozu byt nikdy objektivne a preto su uplne irelevantne...
sustred sa na seba a svoje dieta, najdi si konicka ktory ta bude bavit, super ak by to bol aj nejaky sport... ale kludne aj kreslenie, modelivanie, sitie, pecenie, fotenie, cokolvek co ta bude naplnat a comu sa budes moct venovat... to ti pomoze zdvihnut sebavedomie,.. nie kazdy sme komunikativny, ked nevies co hovorit tak nehovor... niekomu sa pacia tiche tipy... hlavne klud a bud sama sebou... vies su i ludia co len vela nakecaju a pritom skutek utek... neries inych, pozeraj na seba, svoju rodinu a bude to lepsie
Doteraz si skusala otvarat rozne dvere, o ktorych si si myslela, ze ti budu pomocou. Skusila si otvorit dvere niekomu, Komu na tebe skutocne zalezi?..Niekomu, kto ta ma rad taku aka si so vsetkym co mas i nemas, nie pre tvoje vykony, krasu, ci schopnosti, ale preto, ze si Jeho dcera - milovane Bozie dieta a chcel ta tu mat? Asi je tazko tomu uverit, ze si Bohom milovana, ked si nezazila prave skutocnu lasku svojho otca..ale ver tomu ...Bozie slovo hovori, ze do dlani si ta vryl, si draha v jeho ociach, vzacna a miluje ta ..Pozri si prosim ta tento link:
http://www.mojabiblia.sk/search/?searchtext=iz+43
Ci uz si veriaca alebo nie, skus pozvat do svojho zivota Boha - Jezisa Krista, ktory je skutocne zivy a ktory jediny ti moze pomoct a chce pomoct..pozdvihnut ta, uzdravit tvoju zranenu dusu, zranenu minulost, dat ti nadej a stastnu pozehnanu buducnost...Psychologia vie problem pomenovat, no Kristus uzdravuje..zoceluje dusu, ducha i telo ..Nehladaj riesenie u sarlatanov, ci liecitelov, len sa dostanes este viac do zacarovaneho bludneho kruhu...Nevravim, casto je potrebna v takychto pripadoch aj odborna pomoc, ale bez Boha vsetko pojde ovela tazsie. Daj Jezisovi sancu a uvidis, ze nebudes sklamana. On sa nevnucuje..Stoji pri dverach tvojho srdca a jemne klope. Caka az mu otvoris ..klucka je totizto len zvnutra...
@sarahhh1 potrebuješ určite odbornú pomoc, sú aj štátni psychologovia, psychiatri, sama to asi nezvládneš, hlavne si nič nevyčítaj, nie každý je rodený komunikátor, ja som s tým tiež mala dlho problém, ale postupne som to prekonala a teraz mi nikto neverí, že som bola tiché dieťa 😉 drž sa 🍀
Chod k dr. Halmovej, je vo vasom regione a je super. Nepotrebujes sa objednat, nepotrebujes vymenny listok, len prid v ordinacnych hodinach. Nic ine nepomoze. Drzim palce... 🙂
@mariamayi krásne napísané. On je Láska, POKOJ, Radosť, Šťastie....
@cecilia68 veď práve potrebujem sa zmeniť najmä kvôli nemu, to že bolo ako píšeš zmienené len okľukou neznamená, že je pre mňa nedôležité to v žiadnom prípade. Chcela som len popísať podstatu svojho problému. A keď nebudem v prvom rade v pohode ja, tak ono to bude zo mňa cítiť.
@ivec16 Ďakujem za povzbudivé slová už len to, že ich čítam mi dáva lepšiu náladu. Koníčky by som aj mala, kedysi som písala knihy len tak pre zábavu, cvičila donedávna power yogu ale momentálne to nestíham starám sa o dieťa, chodím do práce, popritom externe študujem ale skúsim si vyhradiť čas.
@sarahhh1 ahoj. V prvom rade si kup Magne B6 a daj si aj dva krat denne 😉. Budem sa ti este venovat, no teraz uz idem spat. Chcem ti napisat vela veci, dat ti mnoho rad. Zajtra ti napisem IP. Vedz ze v tom nie si sama a vedz ze sa s tym da nieco robit. Je uplne uzasne ze si sem napisala a sama chces zmenu. Dobru noc 🙂. Ps: ak by som sa neozyvala kludne pis 😉
Určite si super mamina aj keď ti teraz tvoje problémy prerastaju cez hlavu...určite svoje dieťa veľmi ľúbiš...každý deň si povedz, že si úžasná a hodná lasky.... najprv ti to bude znieť blbo ale postupne uvidis....a určite kontaktuj psychologicku čo ti poradila janickadr
@sarahhh1 no. Tvoj vseobecny lekar ti moze prespisat 10-20sedeni u psychologa zadarmo pripadne na ministerstce prace soc veci a rodiny mozes na socialnom odbore tiez vyhladat zadarmo psychologa. Plus velmi odporucam workshopy institutu virginie satirovej. Kedze opisujes vaznejsie problemy pozri si na lekar.sk referencie a zvaz navstevu psychiatra. Niektorym ludom pomaha kniha cesta pripadne tajomstvo. Niekomu pomaha meditovat vies si vyguglit ako. Podla mna. Akceptuj ze si aka si. Prijmi to a maj to rada. Maj sa rada aka si. Asi to s tebou a komunikaciou nebude tak cuerne ked si stretla muza mala s nim dueta a mas normalny job.... nemusi byt jazdy ytrkotany extroverr. Su sposoby ako zlepsit situaciu a ty ich hladas cize iz si na ceste. Super!
ja riesim nieco podobne uz par rokov, ale u mna je to este zlozitejsie, mam aj syna autistu. Na zaciatok urcite navstiv dobreho psychiatra, ked mas take uzkosti, najskor musis mat lieky, az potom terapie.
Necitaj uz knihy o komunikacii, urcite to vsetko teoreticky vies, ale to nepomoze.
Niekedy, cim viac sa snazime vyriesit nejaky problem, tak ho este viac prehlbujeme. Ty si povies, ze chces komunikovat, citas knihy, nejde to, riesis to este viac, zasa to nejde, si viac vystresovana, a je to coraz horsie.
Prestan sa porovnavat s druhymi. Venuj sa tomu, co ta bavi, z coho mas radost. Chod na prechadzku do lesa, upec si kolac, chod na navstevu... Bud s ludmi, ktori ta maju radi. To je laska. Velmi dobra na tuto temu je kniha Iskra, to urcite velmi doporucujem.
Svoju hodnotu neodvodzuj od toho, co dokazes alebo nedokazes. Uz teraz mas hodnutu tym , ze si, ze existujes. Taka, aka si.
Uz teraz si inteligentna, zodpovedna, studujes, si dobra mama - to vsetko je velmi vela.
Uzkosti su prave z toho, ze si chceme pocit menejcennosti vyrovnat tym, ze sa snazime mat vsetko pod kontrolou. Vsetko perfektne zvladnut. Vsetko sami vyriesit.
Inak, ja som uz za tie roky absolvovala rozne terapie, tak mozem aj porovnavat 🙂 kazda v niecom, alebo na nejaky cas pomohla, ale potom sa to akosi vratilo. Najviac mi pomohli modlitby za uzdravenie, ak mas nejaky vztah k viere, skus to. Hoci ja som si tiez dlho hovorila, ze nech mi vsetci daju s bozou laskou pokoj 🙂
@sarahhh1 ja na tvojom mieste trenujem tu na nete..zapájaj sa do diskusii hoci o nesmrtelnosti chrústa..na nete je kopa forov,kde môžeš komunikovať a nielen tu kde sa riešia plienky a mlieka..
nehladaj známosti,len komunikuj krížom krážom...časom sa na teba nalepia rôzne vtipné finty,ako zareagovať,rôzne témy kde máš čo povedať,,môžeš debatiť s chlapmi,oni sú najlepší trening v sebareflexii, tvorení si zdravého humoru a nadobudnutia sebavedomia 🙂
nebud ako ovca - kde ma položia,tam ma nájdu...
vela sa pýtaj,zaujímaj sa o druhých,o ich živote,starostiach,radostiach..
@sarahhh1 ahoj... skus trochu na internete pozriet ci nemate nejaku diskusnu skupinu v tvojom okoli - o knihach napr. ... pises ze chodis von so znamymi... cize asi priatelov mas, neviem o com sa vonku bavia, neviem kde ste zaradeni... V kazdom pripade je fajn ked mas roznych priatelov - nejakych na zabavu, nejakych na tie intelektualne zalezitosti - kludne ich pozvi domov - ked vies ze je medzi nimi niekto komunikativny tak si ho zober ako svoju barlicku - nech on rozvija debatu a ty sa len zapajaj... mozte sa bavit o knihach - pises ze ich vela citas a aj rada pribehy pises... mozes sa bavit o dietatku, o snoch, co si sa docitala, co sa ti zda zaujimave - ono niektorym ludom je to dane - ja som napr. az moc ukecana a cely zivot sa ucim byt ticho🙂 a nie je to lahke, detto u dcery to vidim - nechat priestor druhemu a tak... vlastne trenujem tak isto ako radim tebe ale teda ja mam opacny problem... co sa komunikacie tyka - ked mam ja podriadeneho ktory ma s tym problemy - snazim sa ho vystavit situacii kde bude musiet sa postavit svojmu problemu - pomaha ked sa pripravi, vystavi si kostru rozhovoru, drzi sa planiku - to na zaciatok, postupne si to osvoji a uz to zakladne ma... potom to postupne je lepsie a lepsie... jasne ze z introverta to extroverta nespravi, ale nema uz taky strach a uzkost kvoli komunikacii s inymi...
u teba je ten problem trosku hlbsi lebo pises ze mas velmi nizke sebavedomie a citis sa hlupa - tam treba fakt pracovat na sebe, naucit sa lubit sama seba... uplne sproste ti poradim pozerat na seba kazdy den ahovorit si aka si krasna a mudra🙂 ona aj casto opakovana loz sa stane casom pravdou😀 tym nechcem povedat ze nie si krasna a mudra, len ze to naozaj pomaha - skus si napisat podobne ako to spravila sivypegas ktora ta vlastne vobec nepozna - co su tvoje silne stranky, co vsetko si sama uz dokazala - aby si videla aka si silna... staraj sa o seba, najdi si na seba znovu cas, prijmi pomoc od ludi ktori ju ponukaju - zacni sa lubit... tvoje dieta potrebuje vzor aby neskoncilo tak ako sa aktualne citis ty...
drzim moc palce
Mozno by nebolo zle navstivit aj nejakeho odbornika 🙂 Nie hned brat lieky alebo tak ale prose aby ti poradil ako sa trosku zapajat, co robit aby sa ti lahsie komunikovalo, oni na to maju skoly 🙂
Ostalo mi tazko po precitani tvojho prispevku v 90% moj pripad to bol ... Ja zasa som bola komunikativna vzdy akurat si neviem nadviazat hlbsie vztahy. Ta depresia zabija nic sa cloveku nechce ani vstat z postele a niekedy ani dieta nie je dostatocne silnou motivaciou k premahaniu sa. Skusala som aj lieky na upokojenie antidepresiva a nepomahalo mi nic. Pomohla mi na pohlad pre niektorych ludi hlupost ale mne to zachranilo zivot kedze som mala aj sklony k samovrazde. Skusala som naozaj vsetko a az modlitba mi pomohla. Ucinok sa dostavil hned a odvtedy nemam uz ziadne prejavy depresii a dokonca vkuse dobruu a pozitivnu naladu. Mala som tiez tazky zivot a porovnavanie s kadekym kto co dokazal tak viem ake je to tazke pre neznu zensku dusu. V pritomnosti ludi som sa citila este viac osamela chcela som umriet aby mali druhi pokoj odomna proste chapem ze je to tazke ziadna rada ani vyhovorenie sa psychologom nepomaha. Niekomu dokonca ani lieky. Naozaj ja som bola z toho uzdravenaa a ten zivot vtedy a teraz sa neda porovnat to akoby mi balvan padol zo srdca. Nedarilo sa nam preto otehotniet a v tej chvili ked som bola uzdravena par dni na to som bola aj tehotna 🙂
@sarahhh1 v prvom rade si vyhoď z podvedomia, že si nešťastná. Nie, nie si nešťastná, si šťastná. Máš dieťa, prácu, školu, priateľov. Len sa vo svojej povahe v komunikácii necítiš komfortne, pretože si myslíš, že by sa vyžadovalo trošku viac komunikatívnosti. Myslíš na to, že teraz by sa patrilo niečo povedať, že si asi trápna keď si stále ticho atď. Ja som bola kedysi tiež typ ako ty, takže tieto pocity dôverne poznám z minulosti. Ale na tých mojich pár priateľov mi moja komunikatívnosť v pohode vždy stačila. Výhodou tichších ľudí je, že dokážu aj počúvať a nemelú vkuse len preto aby mleli. Moja mama je ten typ, že opýta sa otázku, človek odpovedá, mama vôbec nepočúva čo odpovedáš, opýta sa druhú otázku. Začneš odpovedať na druhú otázku a ona ťa preruší a opýta sa ťa prvú otázku. Čiže rozpráva len aby sa rozprávalo a nepočúva. Ja radšej komunikujem s človekom ktorý je tichší a skutočne počúva ako s takýmto "tliachačom". Tento typ ľudí mňa osobne veľmi vyčerpáva, nakoľko sa nedokážem naladiť na ich záplavu bezvýznamných slov. Takže skús to brať ako výhodu a vôbec sa nemusíš cítiť menejcenne. Raz pochopíš, že nemusíš sa hrať na niekoho iného, nemusíš robiť to, čo nechceš, nemusíš sa správať ako si myslíš že by si sa mala správať. Jednoducho nič nemusíš, žiadne silenie sa do niečoho, s čím nie si vnútorne stotožnená, len budeš sama sebou a pochopíš, že to si ty....
Druhá vec je nevysporiadané pocity z minulosti. To, čo ti podsúval otec do podvedomia bol jeho názor, jeho postoj a vôbec nebol správny. Otec je len človek a urobil vo výchove kopu chýb. Urob hrubú čiaru, odpusti mu to, nemysli na to, vykroč smelo do života a už sa minulosťou nezaoberaj. Bola aká bola a teba už nezaujíma.
@mariamayi @mariamayi dobre si napísala, mňa takto uzdravil Boh,
Už od detstva som bola zakomplexovaná, hanblivá,bála som sa otvoriť ústa pred druhými,že poviem hlúposť, som z dvojičiek, a vdžycky som sa s ňou porovnávala.
Tiež som nezažila lásku od otca, takú, že ťa objíme, vystíska, teší sa keď prídeš, rozpráva sa s tebou o tom čo ťa trápi.
Nevyčítam mu to, lebo ani on to nezažil od svojich rodičov, a mal sa ešte horšie.
Dali nám rodičia všetko,čo sme potrebovali, ale láska u nás sa ťažko prejavovala, u nás bolo na prvom mieste učenie.
Z týchto komplexov ma uzdravil Boh, keď sa za mňa modlil jeden misionár za prijatie Duch Svätého.
Bola som aj po potrate, a nevedela som sa z toho dostať, ale pri modlitbe za Ducha Svätého som prosila aj za radosť do života, že sa už nevládzem tak trápiť, a tú radosť mi dal, uzdravil ma aj po potrate. Odvtedy som oveľa sebavedomejšia, není vystresovaná, zakomplexovaná, a nebojím sa rozprávať pred druhými ľuďmi, nie som zakríknutá.
Ďakujem Bohu za vnútorné uzdravenie.
A dal mi Boh aj pocítiť,že ma miluje,cítila som to silno v srdci.
@mariamayi
ďakujem, že si mi pripomenula tieto slová: do dlani si ta vryl, si draha v jeho ociach, vzacna a miluje ta,
Keď mi bolo veľmi ťažko, tak práve tieto slová od Boha ma pozbierali, cítila som ich silno v srdi, aj teraz to silno cítim.
ďakujem, nech ťa Boh žehná.
Keď som mala jednu ťažkú situáciu, Boh mi ukázal presne tieto slová takto:
Pretože si mojím očiam drahá, vzácna
a Ja ťa milujem.
Neboj sa,veď som s tebou Ja.
@sarahhh1 skús si to po sebe ešte raz prečítať - samé NE - neviem, nedokážem, nechcem, samé nadávky na svoju osobu. Čo potom si má Tvoje telo a Tvoj mozog z toho zobrať - nuž len to, že áno si taká, lebo sama seba dennodenne o tom presviedčaš, aká si nemožná. Čo takto na toto všetko zabudnúť, urobiť hrubú čiaru za tým všetkým, aj detstvom ( každý si totiž z detstva niečo nesie a naučí sa s tým bojovať a premôcť to ) a usmej sa na seba. Povedz si, aká si krásna, aká si skvelá a pozri, čo si dokázala - máš krásne dieťa, čo by iné ženy, ktoré ho mať nemôžu, za to dali a menili s Tebou. Nedovoľ vyhrávať svojmu otcovi, ktorý Ťa deptal v detstve, lebo to práve robíš. Vymaň sa spod jeho biča a ži konečne svoj život. Si úžasná, si dokonalá, si jedinečná. Ži pre seba a svoje dieťa. Všetko je len v Tvojej hlave a ak toto zmeníš, ver, že príde ktosi, kto Ti to, aká si nádherná, povie nahlas.
Akoby som to písala ja pred niekoľkými rokmi. Vtedy som ešte nemala bábo, ale ostatné sedí. Každopádne
1. nie si v tomto sama, mnoho žien zažíva podobné aj rovnaké pocity
2. z vlastnej skúsenosti viem, že existuje cesta von 😊 mne osobne veľmi pomohli hlavne dve veci.
Prvou bola kniha Očarujúca od Staci Eldredge. Tiež zažila podobné veci v živote. Veľa som sa pri tej knihe naplakala, ale neostalo to len v sebaľútosti, posunulo ma to oveľa ďalej. Ja som ju čítala niekoľko krát.
Druhou ešte mocnejšou vecou bol seminár s názvom Otcovo srdce. Vedú ho dva manželské páry z Británie a býva po celom Slovensku. Je zameraný presne na zranenia z detstva a po ňom sa budeš cítiť ako úplne nový človek. Všetka bolesť odišla preč. Dnes je to už niekoľko rokov. Ozaj môžem povedať že mi absolútne otočil život, predtým by som ani nepovedala, že človek vôbec môže byť taký šťastný. Ak chceš, kľudne mi napíš správu 😉
Nebudem tu nič písať, napíš mi ak chceš.Prešla som si niečím podobným.
ja by som to videla na ťažkú depresiu, treba riešiť u lekára - psychiatra a ten ti dá aj odporúčanie na psychológa - sú aj klinickí psychológovia, ktorých nemusíš platiť.