Som hypochonder?Je to psychika?
Ahojte, v poslednom čase sa mi život, prepáčte za výraz "serie". Napriek obrovskej snahe neviem nájsť zamestnanie, už som aj mala niečo od nového roka prisľúbené, ale celé sa to zase pokašľalo. Mám za sebou veľmi ťažký rok, problematický aj po iných stránkach (okradol ma jeden týpek o veľa peňazí, zažila som si kopec nespravodlivosti). Som celkom v depke a už mi z toho asi začína preskakovať. Začal ma asi tak týždeň pred Vianocami bolieť chrbát a dolná časť brucha ako pred menzesom. Strávila som celé sviatky tým, že som googlila rôzne príznaky a diagnózy. Jeden deň som mala podozrenie na rakovinu hrubého čreva, druhý deň zas rakovinu pankreasu, potom vaječníkov, teraz najnovšie sa bojím, že mám niečo na chrbtici. Akonáhle vygooglim nejaký príznak, tak ho hneď na sebe vidím. Sledujem si stolicu, moč, úplne mi už prehráva. Som v strašnom strese a som si vedomá toho, že moje problémy môžu byť psychosomatické, ale som v začarovanom kruhu.. Prosím vás, mávate to niektoré? A ak áno, ako to riešite? Ako sa prinútiť nehľadať na internete stále diagnózy? Lebo ja som už z toho na dne. Potom si hneď predstavím, že zomriem a že neuvidím rásť moje deti, že nebudú mať mamu ☹
Poraďte, ako pozitívne myslieť? Len chcem dodať, že na preventívne prehliadky k lekárovi chodím, aj na gynekológii som bola, aj u praktického lekára, aj na sone pŕs.. napriek tomu sa toho strachu neviem zbaviť ☹
Najdi si iny konicek. Venuj sa detom
@filange Skús psychoterapiu, máš za sebou náročné obdobie...ako píšeš, máš v sebe veľa nespracovaných vecí (krádež napríklad) a za Tvojím fyzickým stavom môže byť práve rozhodnena psychika (psychosomaticke ťažkosti)...
Treba si to ustrážiť,aby neprišla horšia depka...a dať zo seba von, čo nás trápi...a potom opäť vyjde slniečko 😊...
Držím palce 🤗
@filange jednoznačne smer psychológ. A ak máš pocit, že by Ťa nohy mohli zaviesť aj ku psychiatrovi, nebráň sa tomu. On Ti v prípade potreby môže predpísať vhodné lieky, ktoré Ťa dostanú do kľudu. Uvedom si, že ľudia sa nedelia na úplne zdravých a smrteľne chorých. Je obrovské množstvo diagnóz, ktoré sa dajú jednoducho liečiť. Môžeš mať napriklad chytený nerv a vyžaruje Ti to do brucha. Môže to byť úplne neškodná záležitosť. Ja viem, ľahko sa to povie, zdravý rozum Ti aj hovorí, že príliš kombinuješ, ale keď tá potvorská myšlienka tam niekde v pozadi neodbytne hlodá... A potom sa preľakneš a strach Ťa opantá a už sa to nabaľuje. Racionálne myslenie sa hlási o slovo, ale emócie sú silnejšie. Veľmi dobre Ti rozumiem, lenže na určovanie diagnóz sú lekári. Popíš im problém, ale len skutočný. Len symprómy, ktoré "skutočne máš", nie také, ktoré "by si podľa internetu mohla mať". Spýtaj sa, či by to napríklad nemohol byť pankreas, aby si bola kľudná, ak Ťa to "žerie", ale spoľahni sa na lekársky úsudok lekára, ktorému dôveruješ, nie na internet. Držím Ti palce, nech si z toho čo najskôr vonku. 🌞
@mijunik pekne a pravdivo napísané ❤️
Ahoj, aj ja ti radím, aby si navštívila psychologa. Hans Selye vytvoril takú tabuľku, kde bodmi ohodnotil stresové situácie, ktoré nás v živote môžu postretnúť. Ak súčet týchto bodov prekročí hranicu 250 bodov, tak hrozí, že sa to prejaví na psychike človeka.
Máš toho za sebou veľa, a tvoj únik pred realitou je únik do sebapozorovania a úzkosti. Jednoducho ti je tak nepríjemné žiť v prítomnom okamihu, že vymýšľaš všetky možné "čo-keď" a čo-ak" aby si prítomnosti unikla.
Ak však unikáš pred prítomnosťou do minulosti, upadáš do depresie (otázky ako : ako som to mohla dopustiť? ako mi to mohol urobiť? prečo sa to stalo práve mne?).
Ak utekáš do budúcnosti, tak prichádza úzkosť (otázky ako : čo ak zomriem? čo bude s mojimi deťmi? čo ak ochoriem?)
Nič z toho ale nie je pre teba prínosné.
Moja rada : zdôver sa niekomu, nájdi si chybu, priznaj si ju, a hlavne ODPUSTI sama sebe. Čo sa stalo, stalo sa, ide sa ďalej. Učíš tak aj svoje deti nezakukliť sa v niečom, o čom dobre vieš, že ti nevyhovuje.
Veľa šťastia
A ešte dodám, že existuje hypochondria, a existuje depresia, ale! existuje aj hypochondricko - depresívny syndróm. V každom prípade, nech to nazveme hociako, psychológ bude záchytným bodom 😉
@janka_banka ďakujem. 😊 Veľmi dobre chápem, čo @filange prežíva, keď si nie je istá svojim zdravím, hoci jej zdravie môže byť stopercentné. 🙂🙂🙂
@mijunik vieš, ono je to o tom, že človek už ani nemôže otvoriť internet aby sa nedočítal o nejakej katastrofe, autonehode a kto zas zomrel na rakovinu a aké rôzne formy rakoviny sú a ako sa ťažko liečia.. No a mne sa v poslednom čase stalo toľko zlých vecí, ktoré by som ešte pred rokom povedala, že sa mi nemôžu stať, že si teraz hovorím, že čo ešte horšie ma môže postretnúť.
@filange Moja dcérka má to isté. A prišla k tomu tiež po silnom psychickom vypätí,ktoré ked už trvalo dlhšiu dobu,každá bunka v tele sa dostala do oxidačného stresu. A vtedy prestane pracovať celý mechanizmus tela. Je veľa príkladov v reálnom živote. Napríklad keď ide dieťa do škôlky. Je to pre neho veľký stres. Mama ho ráno zobudí,aj keď by chcelo spinkať. Potom mu odíde a ono je vystrašené či sa vráti. Pani kuchárka ho núti všetko spapať. Keď už to trvá mesiac,táto jeho malá katastrofa, jeho imunita je v čudu a dieťa ochorie. A potom znova a znova. Mama sa potom sťažuje že dieťa dostane každý soplík. Uvedomelá matka mu dá vitamíny. Nakúpi citróny,jabĺčka a tak ho zachráni. V skutočnosti mu dá prvú pomoc pri oxidačnom strese a to je vitamín c.
Tvoj stres je silnejší ako stres tohto dieťaťa a tak potrebuješ vitamínu c ďaleko viac.
A takto som zachránila svoju dcéru.
Každý den dostane vysokú dávku vitamínu c. Vysoká dávka je 3000mg až 6000mg. To jej ale spôsobovalo v jej veku silné a bolestivé akné a tak sme to znížili na 1000 mg. Ja jej kupujem kyselinu askorbovú. Pol malej lyžičky denne.
Spôsobí ti veselšiu náladu. Po dlhšom čase napríklad po pol roku bude tvoja nálada trošku lepšia a tak sa začne telo zase dostávať do pohody a začne sa uzdravovať.
Určite si vygoogli jednoducho vitamín c.
Najhoršie pre teba sú myšlienky. Opäť ti dám príklad: kedy sa dieťa bojí? Keď premýšľa--- "čo ak je pod posteľou nejaké strašidlo? Čo ak vylezie? Čo ak ma zožerie? A bojí sa čoraz viac. Mihne sa z vonku tieň stromu a môže sa od strachu aj pokakať.
Čo ti prinieslo keď si googlila rôzne strašidelné diagnózy,ktoré sa ťa ale možno vôbec netýkajú? Obrovský,príšerný strach že sa z toho nedostaneš.
Alebo iný príklad na to čo spôsobujú myšlienky. Mama mala 4 deti. Všetky sa oženili,vydali a odišli z domu. Mama chodí po dome a premýšľa- och deti moje. Kde všetci odišli??? Som tu sama. Och ako bolo dobre keď tu šantili. Och ako bolo krásne keď som im piekla buchty. Veď už nenám komu ani buchty napiecť. A z jej neustáleho premýšľania sa stane veľký smútok. A zo smútku depresia. Takáto mama po dlhom smútku skončí na psychiatrii s ťažlými depresiami. Jej suseda rovnako povydávala všetky deti a na psychiatrii neskončila. Išla medzi svojich rovesníkov do klubu,alebo chodila na výlet,alebo robila čokoľvek čo ju zamestnalo a tak zamestnala aj svoje myšlienky. Nepremýšľala o smutných veciach.
Ale ako nepremýšľať o svojom trápení keď sa ráno zobudíš a ono tam je?
Práve ten vitamín c ktorý ti spraví lepšiu nádalu pretože odstráni z buniek oxidačný stres bude mať veľa práce pretože tvoje myšlienky mu nedajú priestor aby pomohol tvojmu telu,tvojim bunkám. Ale aj tak spraví tvojmu telu malú barličku aby si sa cítila trošku lepšie. A keď sa budeš ráno cítiť aspon trošíčku lepšie tak tvoje myšlienky budú trošičku veselšie. A po pol roku ako som už písala sa začne tvoje telo uzdravovať samé.
Smutné premýšľanie človeka rozruší. Preto tá panika a úzkosť.
Prestať smutno premýšľať bude veľmi ťažké. Ak sa bude k tebe drať smutná myšlienka tak ju prekrič inou myšlienkou. Napríklad aha lampa. Biela lampa. Má tri žiarovky. Je okrúhla. No tvoj rozum zase prebehne ku pôvodnej smutnej myšlienke. A ty znova- aha stôl. Drevený stôl. Asi meter široký. Má štyti nohy. A zase smutná myšlienka,začni počítať žalúzie,čokoľvek primitívne,čokoľvek čo nebude smutné. Alebo máš po ruke mobil. Začni čítať vtipy. Pusti si smiešne videá. Zamestnaj svoj mozog hocičím iným. Nedovoľ aby sa sám od seba zamestnával smutnými alebo ťažkými myšlienkami. Chce to tréning. Nepôjde to hneď. Stále maj na pamäti že to je tvoja jediná záchrana.
Na tomto princípe pracuje a pomáha psychológ. Pomôže tvojmu mozgu premýšľať ináč. Akosi veselšie. Neprestaň len preto že ti to nejde. Tak dlho ako dlho trvalo kým ťa smutné myšlienky dostali až sem,tak dlho zase potrvá aby sa tvoj smútok zase dostal preč.
A na toto premýšľanie ti krásne pomôže keď si vygoogliš meditačné cvičenie. Alebo je krásna barlička nájdi na yotube Šlabikár šťastia. Zo začiatku ťa skôr nazlosti svojím prehnaným optimizmom. Tvoj mozog bude s tým rozprávačom bojovať. Bude to odmietať. Tvoj mozog je predsa ešte smutný. No po čase uvidíš že má rozprávač pravdu. A budeš veselšia a veselšia.
A po pol roku nám všetkým napíš ako sa ti darí. Pa
@reny73 Určite by som navštívila psychológa.Niektore veci čo opisujes som mala aj ja a zistili mi panicku poruchu/uzkost6
@kinderkooo hej. Aj dcére diagnostikovala psychologička panickú poruchu.
pomohli ti na psychológii?
@reny73 Ja som psychiatrovi nechcela ísť,proste som si povedala že lieky budú posledná možnosť.Tak som začala chodiť psychologicke na terapie a môžem povedať že mi fakt veľmi pomohla..Kľudne ak by ste sa chceli niečo opýtať napíšte mi správu🙂
@filange ahoj tak ako sa máš ?
Čítala som o príznakoch rakoviny a extrémne sa bojím. Mám traviace problémy 😢😢😥😭😭😭😭😭😭😭😭😭
@izrasa ahoj ake mas problemy tiez si tym prechádzam
@elizabetkamelissa konečne som išla na gastroskopiu a je len podráždený dvanastnik - mierny zápal.
Keď som prechladla tak na bolela sánka a kĺb. Ja som si myslela, že ma bolia zuby, potom prišli zväčšené uzliny a bolesť pri žutí a jedení, prehĺtaní, aj bolesť pod uchom a bolesť v ušiach
Môže to viesť aj k nezhubnému nádoru?
Choď sa prejsť, prebehnúť, do lesa, zašportovať... A vypni google