Som duševne chorý a mám problém so spontánnymi rozhodnutiami
Ahojte, som duševne chorý a mám veľký problém so spontánnymi rozhodnutiami. Dalo by sa to nejako naučiť? Ak áno, ako sa to robí? Väčšinou moje dní sú o nejakých plánoch, ktoré sa snažím plniť, ale stereotyp ma neuspokojuje veľmi. Väčšinou, keď raz za čas spravím aj niečo spontánne tak zisťujem, že je to veľmi fajn. Možno aj to by bola cesta, že napr. 2-3x za týždeň by som urobil niečo nad čím by som nepremýšľal veľmi a len by som to robil. Postupne by som prídaval. Tejto vlastnosti mám sa veľmi veľa učiť, lebo je to problém u mňa… Hoci nemám dôvod byť nejako sklamaný zo seba...
Nechcem byt zla, ale neda sa taketo nieco riesit s psychologom? Ked tvrdis, ze si dusevne chory, tak predpokladam, ze mas toho svojho odbornika, ktoreho navstevujes. Neviem, ci sa tu docitas nejake rozumne rady, ktore by ti realne aj vedeli pomoct. 🙈
@matkaleskova Nedá. Psychológ nedokáže pomôcť. Keby bolo to také jednoduché, tak sa tým ani nezaoberám. Tiež ku psychológovi sa dostať nie je len tak, ale trvá to mesiace. Kým sa objednáte, kým vás príjme tak je to veľmi šialene dlhá doba. U nás sa čaká v regióne u dobrých 3-4 mesiace 🙂 Aj preto ku psychológovi nechodím veľmi. Ku skvelým psychológom je zložitejšie sa dostať. Poradiť sa s niekým v diskusii je jednoduchšie. Navyše nemyslím si, že je to veľký problém, ktorý by som musel riešiť s odborníkom. Ide skôr o drobnosť...
@foxanda Ďakujem. Osobne napr. odpoveď aj tuším. Podľa mňa dá sa to dobre trénovať. Ale začiatky bývajú veľmi ťažké vždy so všetkým. Neviem presne ako sa to trénuje. Zrejme nejako nenásilne. Áno, každý človek robí aj spontánne rozhodnutia, keď sa mu chce. Napr. dnes drobnosť pokrájal som mame sám od seba asi 12-13 rožkov, či koľko bolo na žemľovku a ten pocit bol celkom fajn. Hoci bola tam aj obava z úrazu, ale zvládol som to na jednotku...
a aku mas teda dusevnu poruchu? chodis iba k psychiatrovi?
@kim2028 Ja si dovolím trocha nesúhlasiť s tým, že je to drobnosť a že takáto téma nepatrí k psychológovi (najmä ak je spojená aj s duševnou chorobou). Pretože všetko, čo robíme je spojené s nejakými vzorcami správania, ktoré si nesieme so sebou. Plánovanie a výkonová orientácia sú jedna z takých vecí, ktoré nám držia veci pod kontrolou. Ak si naplánujem, potom to splním, som spokojný, že si môžem úlohu odfajknúť a tak sa pomyselne pochválim. Ale napr u teba neprichádza taký pocit naplnenia ako keď urobíš niečo spontánne 🙂 otázka je prečo? Prípadne prečo napriek tomu, že vieš že neplánované je príjemnejšie tak sa ti nedá neplánovať, ale tvoja mysel ide zaužívane v tom, že naplánujem a potom to urobím. A to všetko môžeš odkryť na sedeniach s psychológom. Keď sa prihlásiš dnes, určite budeš k termínu bližsie ako keď sa neprihlásiš vôbec.. držím palce 🙏🏼☺️
@kim2028 keď plánuješ byť spontánny, tá spontánnosť sa z toho automaticky trošku vytráca, ale veď niekde asi začať treba... ono každý má schopnosť sa rozhodnúť niečo spontánne spraviť, len niekto ju v sebe potlačil.. myslím si, že to súvisí najmä so sebadôverou, nakoľko veríš svojím rozhodnutiam, svojej schopnosti improvizovať... ja som tiež bývala celkom plánovač, dnes sa kedykoľvek zdvihnem a idem prejsť ani neviem kam, prípadne aj viem, ale skončím niekde úplne inde, lebo sa rozhodnem ešte tu zájsť do obchodu a niečo ma zaujme cestou tak si to idem obzrieť (to sa týka hlavne dovoleniek a výletov napríklad)... ale ak mám byť úprimná, keď ty považuješ za spontánnu činnosť a prekonanie sa nakrájanie rožkov, tak zdravý človek sa do toho naozaj len veľmi ťažko vcíti a dá dobrú radu, lebo zjavne vnímame ten život úplne inak a naozaj je to skôr na riešenie s odborníkom
Ku psychiatrovi chodím. Hoci teraz som dlhšie nebol, lebo mám kľudnejšie obdobie. Mám paranoidnú schizofréniu. Len ma tá téma zaujala a chcem pracovať na niektorých veciach, aby som bol bližšie ku svojmu cieľu... Tu mi vždy dobre poradili a dokázal som nad niektorými vecami pracovať sám. Napr. rečami som už veľmi spontánny človek, ktorý sa vypracoval niekde aj odborníci hodnotia to kladne celkom...
@lindous Ja som myslel tak ako príklad, že viem urobiť aj činností, ktoré obvykle nerobím a nepočítal som ani s tým, že sa to stane dnes... To, že sa vydám niekde a skončím napokon úplne inde sa mi stane častejšie. Napr. v pondelok nechcelo sa mi veľmi ísť na prechádzku, tak že dám tomu šancu tak 20-30 minút, že nič nezabije. Napokon skončilo to tak, že som išiel 1 hodinu a 45 minút. Zavítal som aj v tých končinách, kde som dávno nebol...
@taynee Tak skúsim asi psychologičku na stacionári potrápiť budúci týždeň... Budem zvedavý, že čo mi na to povie... Dúfam, že si nájde čas... Tak u mňa nie je problém si niečo naplánovať. Niekedy je horšie to, že reálne si dám toho veľa a splním z denných úloh 75-90%... Zvyšok už nestihnem za ten deň...
@taynee Som na schizofore, ale neviem či by mi vedeli pomôcť. Raz pred dvomi rokmi som niečo podobné riešil a odpovede sa nedočkal. Denník si nepíšem, hoci už uvažoval som o ňom, že by bola skvelá vec... Možno čas začať písať niečo. Neviem no, mňa to ochorenie už neobmedzuje veľmi. Mám obmedzenia týkajúcich sa nežiaducich účinkov liekov napr. trasúce sa ruky... Negatívne príznaky síce sú, ale naučil som sa ich zvládať a tiež odolnosť voči stresu horšia, či horšia koncentrácia alebo pozornosť... To sú vecí, s ktorými dá sa fungovať...
Už len to, že si uvedomuješ, že máš s tým problém je malý krok dopredu. Skús si každý deň napríklad vybrať, dám príklad. Každé ráno si zvyknutý si dať kávu, tak si k tej káve daj raz čistú vodu, na druhý deň si dáš perlivú vodu. A postupne pomaličky si napríklad miesto kávy urobíš čaj, lebo si naň dostal chuť. Takto postupne budeš robiť spontánne rozhodnutia aj s inými vecami, chce to len čas a trpezlivosť. Držím palce.