Situácie:
- v reštaurácii/kine... Strach postaviť sa a ísť na wc, lebo by som na seba strhla pozornosť, strach objednať si jedlo
- v obchode... Strach niečo si vypýtať
- strach ísť sama po ulici, lebo sú tam ďalší ľudia
- strach telefonovať (na úrad, kvôli práci) a kvôli tomu dobrovoľne - nedobrovoľná nezamestnanosť
- strach cestovať autobusom, lebo je tam veľa ľudí
....
A mnoho ďalšieho. Každý ten strach sprevádza pocit a úzkosť, že ma druhí pozorujú.
Je to sociálna fóbia?
Jooj aspon nie som sama, ale odkedy mam dieta tak sa to zlepsuje, beriem ho vsade so sebou a som si istejsia
Áno, vyzerá to tak. Resp. ak ti to výrazne zasahuje do života a obmedzuje ta, tak áno. Tiež ju mám
Nepomoze nic ine, len to zacat postupne prekonavat. Ja som tiez mala volakedy strasnu fobiu z telefonovania. Ked som vytocila telefon a cakala som, kym druha strana zdvihne, busilo mi srdce na infarkt, triasol sa mi hlas, hrozne stavy. Vyliecila ma moja prva praca po skole, kedy som bola nutena stale nieco telefonicky vybavovat.
Postupne tie infarktove stavy ustupovali, az mi to po niekolkych mesiacoch preslo uplne.
Dodnes nerada telefonujem, ale co treba, vybavim si bez extra stresov. S odstupom casu som velmi vdacna za tuto pracovnu skusenost, nemala som inu moznost ako postavit sa strachu zoci-voci.
Nehovorim, ze mas teraz zobrat telefon a zacat obvolavat cele mesto. Ale mozes napr. vyjst pred dom, nabuduce prejst na koniec ulice, neskor do obchodu, atd. Postupne. A hlavne treba mysliet na to, ze je to otazka cviku, prve tyzdne aj mesiace to moze byt neprijemne, treba urcite vytrvat a nevzdat to. Ak su stavy velmi zle, mozu pomoct aj lieky ako barlicka.
Nápis mi