Sebapoškodzovanie

@dame2 ako to berie okolie ? Nemajú/nemali poznámky typu, že je to choré a tak ?

ono cim skor si ten clovek pripusti ze je chory a potrebuje to riesit tym skor moze s tym zacat pracovat, okolie ta podrzi a kto nie nepatri do tvojho zivota

Ja som si tým prešla v puberte, z okolia to vedeli v podstate len rodičia a dve veľmi blízke kamaratky, najhoršie to znášala mamina, inak ma všetci podporovali a aj vďaka nim som sa z toho dostala 🙂 ale bez pomoci psychológa a psychiatra by to bolo určite ťažšie, sama som sa vtedy rozhodla ich vyhľadať a neľutujem

@amonet co ak to človek nemôže povedať nikomu ? Respektíve nemá sa na koho obrátiť ?😔

tak nato je lekar a komunita na sedeniach aj tam si mozes najst kamosku. a ono nic nie je take cierne ako na prvy pohlad vyzera.

@amonet problém je v tom, že ja nemôžem ísť na sedenia a nemôžem to nikomu povedať. Toto je jediné miesto, kde to môžem napísať😶

Treba to riešiť s odbornikom...poznala som par dievcat z ROAD Tomky...inak veľmi im pomohlo napraviť vztah s rodičmi. Keď tak napíš email tam, možno ťa nasmeruju/ poradia Ti čo ďalej.

@h2o2 je to anonymné ?

To je resocializacne zariadenie pisala som že Ti poradia oni ta riešiť nebudú.
vieš čo napíšem sem na Hraničnu do Bratislavy. https://cpldz.sk/online-poradna/

Mozes zavolat ci napisat do Ipecka.
Aj vies z coho si nestastna rodicia, partner, skola?
Kolko mas rokov?daj si pomoct od odbornikov

@luccija na ipcko som pisala, no ziadna odozva.
Som nestastna kvoli otcovi, skole a par dalsim veciam. Za chvilu budem mat 18

Nič nie je také čo by sa nedalo riešiť. Neubližuj si. Ak potrebuješ pokojne napíš.

Ak to nemá komu povedať tak problém nerieši.. Duši ho naďalej v sebe... Odborník by mohol pomôcť najlepšie... Všetko sa dá niekomu povedať.. Ale nie zbytočne.. Pokiaľ nemá pomôcť tak radšej nehovoriť.. Odborná pomoc je na 1.mieste..PS..aj to najhoršie môžeš odborníkovi povedať... Naozaj

@bloger aj keď sa isté problémy začali riešiť, no nič sa nevyriešilo. Napr. keď som trpela šikanou, tak nikto okrem rodičov mi neveril. Ak by sa to mama dozvedela, že to prerástlo až do rezných rán, tak by si to vyčítala, že je to jej vina😣

To mi je ľúto. Vidíš o dôvod viac nerobiť to. Rodičia ťa ľúbia a veria ti. Okrem toho verím, že chcú pre teba len to najlepšie.

urcite vyhladaj odbornu pomoc. Lekar je povinny drzat tajomstvo a nikomu to nepovie. To, ze sa sebaposkodzujes neznamena, ze ked to lekar zisti, tak ta zavrie niekde do blazinca. Funguje to tak, ze pravidelne dochadzas na terapie - kde rozpravas ako sa mas, co mas nove, co ta potesilo a aj co ta trapi a co k tomu vedie. Lekar ti pomoze najst riesenia ine ako rezanie - teda ty ich najdes sama v sebe. nemusis ani brat lieky. Staci ked tam budes pravidelne chodit. Objednaj sa k psychiatrovi a povedz, ze hladas lekara ktory ti poskytne psychoterapiu.
Ak mas pocit, ze je to vela informacii tak zavolaj na linku dovery. Oni ti poradia a nasmeruju ta. O vsetkom co sa bude diat nemusis nikomu povedat. Ani v skole, ani rodicom - a nikto sa to nedozvie.

Ahoj môžeš mi napísať súkromnú správu

@dame2 Ako ste to prekonala prosím o rady.

Synovi priateľka sa sebapoškodzovala začalo to rukami a potom už aj stehna proste rezala sa vo veľkom ,mala trápenie s maminou ale neviem či bol toto spúšťač a pomohol jej psychiater ale začala by som najskôr u psychologicky alw je ich žalostne malo ono keď aj potrebujete odbornú pomoc a čakať napríklad 3-5 mesiacov na prvé vyšetrenie je katastrofa

@jankakalmanova asi prvý taký krok vpred bolo uvedomiť si, že mám problém, a vyhľadať psychológa, ktorý ma po pár sedeniach nasmeroval aj na psychiatra. Cca 2 roky som brala aj antidepresíva. Obrovská pomoc boli tí najbližší, ktorí o mojich problémoch vedeli, nesúdili ma, ale podporovali. A postupne sa to zlepšovalo. Všetko nie je dokonalé ani teraz, niekedy mám všelijaké nutkania, ale teraz už mám dve detičky a sú to moje dôvody byť silná, takže už je to zase iné 🙂 a hlavne mať na pamäti, že vyhľadať odbornú pomoc nie je žiadna hanba, moja mamina to tak dlho brala, v podstate som si to celé riešila na vlastnú päsť, keby sa vtedy neodhodlam, možno by som tu už ani nebola. A to by bolo určite horšie ako navštevovať psychiatra či brať antidepresíva.