Ahojte, už to budú takmer dva roky od môjho pôrodu. Prvý takmer rok bol strašný, myslela som si že to ani nemôžem prežiť(myslím psychicky), 8-9 mesiacov som mala až nutkave myšlienky na samovraždu. Miesto krásneho zážitku sa cítim zlomená, zranená, zneužitá, dokola sa mi vynárajú spomienky na ten deň. Ovplyvňuje mi to každý deň. Teraz už je to lepšie, avšak spomienky sa mi stále vynárajú. Na druhej strane cítim výčitky že mám zdravé dieťa, ja som zdravá a prežívam to takto zle. Aj by som rada mala uz druhé dieťa, avšak už nikdy nikdy nechcem prežiť to čo v ten deň. Dávam vinu sebe, lekárom, sestrička, pôrodnici... Lekár ktorý viedol môj pôrod, k nemu cítim až nenávisť že mi dokázal spôsobiť takéto veci a ani okom pri tom nemrkol.
Máte niekto takúto skúsenosť? Prešlo to potom spontánne? Alebo mám vyhľadať psychológa ? Viem že by mi pomohol no času je málicko a hlavne si to momentálne absolútne nemôžem dovolit a nechcem ísť len tak k hocikomu kto ma nepochopí. A ani neviem či by to bol dobrý nápad, už som ako taknohe spomienky vytesnila, vynárajú sa mi omnoho menej a nechcem si všetko oživovať v pamäti opäť.
Veľmi ma trápi aj otázka druhého dieťaťa
Ak mas taku traumu z porodu, s papierom od odbornika si vybavis bez problemov v niektorych nemocniciach cisarsky rez, ak by ti v dalsom dietati mal branit len zazitok z porodu. Niektori lekari (aj sestry, PA) by mali radsej iba podlahy vytierat.
@babovka2321 ja viem, že vybaviť by sa to dalo avšak tu mám ďalší problém a to to, že mám pocit, že potom by som si to vyčítala, že som druhému dieťaťu nedala šancu narodiť sa prirodzene. Myslím že pre moju psychiku by to bolo ešte horšie
@sunshine_18 stále som dúfala, že to prejde, že to zvládnem, že už snáď musí byť lepšie.
Ďalšia vec sú tie financie. A ďalšia to, že tu nemáme rodinu, manžel je naozaj veľmi pracovne vyťažený a nemal by kto byť s dieťatkom kým by som bola u psychológa
Dnesna spolocnost strasne tlaci na dojcenie a prirodzene porody, zeny maju potom pocit, ze zlyhali (ak sa im nepodari porodit prirodzene alebo dojcit dieta). Nebudes o nic horsia mama a tvoje dietatko by nebolo o nic menej stastne, ak by si ho porodila sekciou. Samozrejme je ale aj mozne, ze by si z druheho porodu (prirodzeneho) mala uplne iny zazitok. Psychologa urcite vyhladaj, no velmi dolezite je podla mna vybrat si dobru porodnicu a zazmluvnit si doktora, ktoremu budes verit.
@babovka2321 viem ale vnútorne to cítim tak, že by som potrebovala aby ma ten druhý pôrod "vyliečil". Aby som zažila že to môže byť náročné ale krásne zároveň, že sa to dá aj bez traumy. Keby idem na sekciu bojím sa, že by sa len pridali negativne zážitky. Že by to bolo ešte horšie.
Po taktom pôrode bolo veľmi zle aj šestonedelia a aj dlho po tom. Mám len veľmi hmlisté spomienky a aj to len negatívne. Chcela by som to prežiť ešte raz a pekne. Chcela by som vychovávať aspoň dve deti. Chcela by som.aby to naše malo súrodenca parťáka. Ale zároveň viem, že už takú psychickú bolesť druhý krát nevydržím. A takto sa to vomne bije dokola
Neviem co konkretne bolo take…. Ja som mala prvy strasny porod. Dlhy. Komplikovany. Skoncil akutnou sekciou v poslednej minute ako mi dr povedal.
Ano mala som vycitky ze som to nedala. Ze som zlyhala. Ze si dieta nezasluzim ked ho neviem ani porodit. No postupne som prichadzala na to ze nebola moja chyba. Proste tak to bolo. Mohla som mat tazke srdce na lekarov no v tom momente robili vsetko preto aby nas oboch zachranili.
Po dvoch rokoch sme sa rozhodli pre dalsie. Ano napriek traume s ktorou som sa ja vyrovnavala minimalne pol roka…. Som v hlave mala dalsi porod. No uplne inac som sa nastavila ze to bude ok. Mala som ineho lekara a ozaj reagoval pohotovo. I ked nastali problemy zvladol to bravurne a moj cely cas na sale bol 30minut. Mozno ani tolko nie.
Mame aj tretie a to uz bol ukazkovy porod behom par minut. Tieto dalsie dva porody mi totalne zmenili nazor na moj prvy porod. I ked spomienky su. Ale uz to nie je trauma ktoru som v sebe klamlivo drzala.
Som vdacna za kazdy jeden porod. Ci uz sekcia xi prorodzeny. Za zdrave deti. A ze som to zvladla aj ja.
Ak potrebujes odbornika chod. Ries. Ale hlavne sa netrap v myslienkach.
Ja som si prve dieta absolutne neuzila prave pre tie vycitky.
@maryetta nechcem veľmi rozmazávať čo bolo také zle konkrétne ale bolo toho veľa a za veľa naozaj mohol personál. Nemôžem si povedať že bolo to zle ale zachránili nás. Skôr že to bolo zle a vďakabohu jeho (lekár) zásahy a rozhodnutia nás nestali život.
Určite by som išla aj ja jedine tak nato, že zazmluvneny lekár, PA, dula, manžel celý čas (ten bol aj teraz). Avšak stále je potom možnosť, že napríklad nebudú môcť prísť, natrafím na lekára ako prvý krát a situácia sa zopakuje.
Aj.ja som mala. Bola som.v Bratislave u Lenky Uherovej. Po jednom.sedeni ma odtraumatizovala.
@monikazs prosím vieš mi dať bližšie informácie? Čo ste na sedeni robili ? To naozaj je možné takéto zlepšenie za jedno sedenie ?
Koľko to sedenie stojí ?
to, ze sa manzel nevie uvolnit z prace, je vyhovorka...ved mu normalne potvrdia Pčko...kto je priorita, ty ci praca?chce ti pomoct, ci na to kasle?
Ako nemyslela som uplne ze konkretne co bolo… to len taka recnicka otazka. Ty vies co ta takto “polozilo”. My to nemusime vediet….
Ono ale treba ratat s tym ze ano. Moze sa to zopakovat. Ale ani nemusi.
Kamaratka mala tak traumu z porodu a povedala ze dalsie len ked bude sekcia. Tak jej vybavili sekciu a v pohode. Proste niekedy to ozaj nejde prekonat lebo je to v danej zene. To som presne ja mala pri prvom neskutocny strach. Az panicky. Moje telo to citilo a absolutne nespolupracovalo. Nezaberali lieky ani nic.
Zase moze prist situacia ze babatko bude priecne a proste bude musiet byt sekcia. Aj na taku situaciu musi byt zena pripravena-to som mala na izbe mamicku. Prve dva porody ok. A treti mala sekciu lebo bolo priecne.
Moze byt ze to bude uzasne. Ze to bude ako vo filme. Rychle a bez problemov ale treba vzdy ratat aj s tou druhou moznostou. Tak to jednoducho je.
Ale! Ak si lekara zazmluvnis mal by tam byt 😉
Ja som tak mala pri tretom a to moja hlava uplne vypla a ja som si ten porod normalne uzila. Bola korona. Muz nemohol prist tak ma prosil aby som si zajednala dr-ktoreho som mala aj pri druhom. Mala som v nom taku istotu ze ani muz mi v tom momente nechybal. A ozaj ked som ho volala do 5.minut bol pri mne. Rodila vtedy aj ina mamicka. Mala lekara ktory mal sluzbu a tak sa “moj” lekar mohol venovat nam a islo to ozaj rychlo….
@gelifil chce mi pomôcť, samozrejme že by si vedel voľno spraviť, keby ho o to požiadam. Ale už sa natrápili somnou dosť aj on.
Ale ano samozrejme že je to aj výhovorka, keby veľmi chcem, toto nestojí v ceste
@maryetta ja viem a to je na Tom najhoršie, že netuším ako by to celé mohlo dopadnúť.
So sekciou keby musí byť a nieje iná možnosť som okej. Z dôvodu, že mám traumu a strach s tým tak ok niesom, mala by som výčitky.
Viem ale, že ak si najskôr nespracujem prvý pôrod, môže to dopadnúť zle. Keď to ledva dávam teraz, bohvie ako by som to zvladala pod vplyvom hormónov
Skús sa z toho vyrozprávať. Aj to zvykne kúsok uľaviť.
@ankare skúsila som, pomohlo na chvíľu, po čase sa to opäť zhoršilo. A je mi trápne to vyťahovať stale pred niekým, aj tak nik nevidel čo sa tam dialo a nebude to vedieť tak pochopiť. Nechcem byť sa precitlivelu, hystericku atď.
Manžel to videl a chápe, ale tiež ho s tým nechcem denne zaťažovať, tiež ho veľmi trápi čo sa v ten deň dialo, viem že ma z toho traumu tiež a aj viem, že mu nepomáha sa k tomu stále vracať
Tak vyhľadaj odborníka. Verím, že Ti pomôže. Držím palce! ❤️
Mne je aj trápne ak si predstavím, že by som išla k psychológovi a že by som tam mala plakať alebo to nejak prežívať
Neviem, odkiaľ si, ale v Trenčíne v rámci pôrodnice je pani psychologička, ktorá sa venuje aj týmto problémom. Keď som jej zavolala a povedala, o čo ide, v pohode ma objednala aj napriek tomu, že som v Trenčíne nerodila
@lulu8491 som z Ba. Prosím a aj ti pomohla ? Ja si vôbec neviem predstaviť ako vôbec pomôžu. Nasmeruje ta nejak ako inak o tom rozmýšľať ? Alebo ako na to nemyslieť ? Mne to príde, že to ani nieje možné
ako psycholog ti hovorim ze vyhladaj. s tym sa terapeuticky da pracovat. odkial si? ci tam niekoho konlretneho nepoznm…
Ja ti úplne ale úplne rozumiem. Teraz čakám po 6 rokoch 2 a trauma sa prejavila v takej sile, že je asi ešte horšia ako po tom samotnom prvom pôrode. Ja mám ešte aj inú fyzickú diagnózu, ktorá mi komplikuje porod. Idem sekciou. Viem že proridzene vy som to nedala. Určite vyhľadaj psychologa. Ja som s tým bola u psychiatricky (aj kvôli posudku na sc) a ona mi odporučila nejakého, čo sa špecializuje na tieto traumy a vie ako s nimi pracovať.
@dori2 dá sa s tým pracovať a je to na dlho ? Predpokladám ale, že je to veľmi individuálne a bojím sa, že by to chcelo veľa sedení.
Som z BA
Psycholog je urcite dobry napad, idealne ak mas od niekoho referencie, no ak by Ti aj nesadol, neboj sa vyhladat ineho. Si silna zena a napriek zazitemu zvladas starostlivost o dieta (a nehovor, ze "nie najlepsie", lebo dokonale to nezvlada ani jedna z nas, ani tie, co mali porod ako z romantickeho filmu), staras sa on najlepsie ako za danych okolnosti dokazes. No su situacie, kedy aj silna zena potrebuje podporu a pomoc a nie je to istotne hanba (ja mam za sebou i navstevu psychiatria - poporodna depresia - a tiez som uplne "normalna").
Druhe dieta, druhy porod... Ano, vie posobit liecivo (ja som takto "potrebovala" treti porod, i ked z inych dovodov a naozaj mi pomohol, da sa povedat, ze az po nom sa citim uplne "kompletna, kompetentna a silna zena a som na seba ako na zenu hrda..." Uplne inak odvtedy prezivam svoje zenstvo... Ale aj to mohlo vypalit inak, lebo mi hrozila sekcia, syncek na tom nebol ku koncu dobre... No nakoniec to dopadlo dobre a sme obaja v poriadku).
Urcite si vsak teraz prioritou Ty, Tvoje zdravie, aj to psychicke. Takze najskor vyhladaj odbornika a neboj sa, plakat u neho nie je urcite hanba a isto nebudes prva, ktoru uvidi plakat.
A potom ries druhe babatko... Ak treba, zmen gynekologa, najdi si takeho, co Ta bude vediet z pocas samotneho tehotenstva povzbudit pri obavach, vypocut... Ja som taku mala az pri 3. tehotenstve a tym, ze toto tehotenstvo (velmi vytuzene) bolo extremne narocne, jeden problem striedal druhy v podstate odo dna, kedy som nasla dve čiarky az po porod, velmi mi pomohla prave tato gynekologicka. Nebyt jej pochopenia, podpory, neviem ako by som to zvladla psychicky... Bola to pocas tych 9 mesiacov moja jedina podpora...
A na Tvojom mieste by som si starostlivo vybrala porodnicu, kde respektuju rodiacu zenu, eventl. aj porodnika...
Zeny dost chvalia napr. Havirov v CR a tusim este Vyskov na Morave. Pozri:
https://www.porodnicehavirov.cz/
A ak by aj z nejakeho dovodu prislo k sekcii, urcite si to nemusis vycitat. To je ako s kojenim, vsade sa hovori ako je to pre zdravie babatka to naj... Moje deti vsetky tri prirodzeny porod a kojene rok, okrem toho odkedy mohli kazdy den ovocie, zelenina, kvalitne jogurty, kvalitne maso, pobyt vonku za kazdeho pocasia, ked sa dalo i 2x denne... Clovek by cakal, ze budu najzdravsie deti pod slnkom. Realita: prve dve boli od nastupu starsej do skolky ustavicne chore a to s nadstandartne zavaznymi priebehmi chorob, aj pediatricka povedala, ze deti s takymito priebehmi chorob este nemala, ze su jej najtazsimi pacientmi (napriek tomu, ze mala i deti s vaznejsimi diagnozami), kolkokrat uz fakt nevedela, co s nimi a ked sme tam boli, pozerala vyplasene striedavo na mna a na ne a to bola ozaj dobra pediatricka s bohatymi skusenostami...
Takze urcite si nevycitaj porod sekciou, ci to, keby si napr. nekojila. Zazrak dokonaleho zdravia dietata to nie je. Ani dokaz toho, ze tie, co sme to "zvladli", sme "lepsie" mamy.
Prajem Ti vela sil a budem rada, ak sa sem o cas ozves, ci si nasla pomoc u dobreho psychologa a ako sa Ti dari.
Môžeš mi napísať správu, tam ti odpoviem🙂
ano, urcite je to na viac sedeni. ale u klinickych psychologov to hradi poistovna. odporucam vam tam etelu misanicovu
@babovka2321 presne, alebo ze porod musi zena “ odtrpiet “ pred par dnami som citala ze zeny pri prekotnych porodoch / do 3 hod / pisali ze maju pocit akoby to bolo prilis lahke, ze to vlastne si ani “ neodtrpeli “ a taketo veci ze 🤯🤯🤯 Ja po mojom 3hodinovom porode som sa citila ako levica totalne prepojena so svojim telom a nechapem ako to moze niekto brat ako negativum ze sa dostatocne “ netrapil “
Cielom je vyriesit problem a k tomu ti dopomoze psycholog, mozno terapie ineho stylu. Neviem si predstavit, ze nieco take by ti stav zhorsilo. Max nepomozu, ale neuskodia. Preco to neskusit? Coho sa bojis? 🤗 mozes sa tam kedykolvek postavit a odist, skoncit to
Tiež mám názor, že dnes sa veľa veci okolo tehotenstva a materstva preceňuje a potom nastáva pocit akéhosi zlyhania.
Známy nám prišiel oznámiť, že sa mu narodilo dieťa. Prvé čo bolo, že je nešťastný, že to nešlo prirodzene, že rodila cisárskym rezom, že si to neužila. Dovtedy som nevedela, že aj spôsob pôrodu sa oznamuje. Furt to omielal až som mu povedala o svojom užití prirodzeného pôrodu. Ako ma nechali samú na izbe trápiť, normálne na mňa zabudli, ako dieťaťu prestávalo biť srdiečko, ako tlačili na prirodzený pôrod pritom hlava veľká, dierka malá (nebola som dosť otvorená), ale šup šup nebudeme si kaziť štatistiku pôrodov, ako volali ďalších dvoch lekárov a primárku novorodeneckého, ako mi sestrička rýchlo zobrala okuliare z tváre, aby som nevidela tie očné signály lekárov, ako mi dve smekli na brucho, lebo už ... Po pôrode ticho, rozdýchavanie dieťaťa, apgar otras. Sestrička ma tam potom hladkala, že dobre bude, že mám šťastie, že slúžil najlepší lekár. Ja našlahaná hormónmi, nedochádzalo mi, čo sa vlastne stalo, čo sa mohlo stať. Dokázala som to však spracovať, dieťa bolo v poriadku, ale ďalší pôrod...pre cisársky rez by som uplatila celú nemocnicu.
Teraz (občas) keď ma to pubertálne dieťa vytáča do vyvrtky, si spomeniem ako ťažko sa dralo na tento svet a hneď skludnim.
Autorka, hľadaj všetky možné spôsoby ako to spracovať ako ti radia vyššie.
Urcite k psychologovi, resp. v tomto pripade radsej k psychologicke, ktora ma sama deti. Ja nedam na psychoterapiu dopustit, mne v dvoch zivotnych obdobiach neskutocne pomohla. V tom prvom pripade som ani ja netusila, co sa vobec da robit a ako sa to da zmenit. Ale psychologicka bola taka, ze som si tam sadla, pomaly som ani nemusela nic povedat a videla, ako sa citim, vedela, co povedat...okamzite si ziskala moju doveru a potom to uz islo, viedla to ona, poznala vela technik, ako sa da ludom pomoct. Trapne mi pred nou nebolo nikdy nic.
No a teraz pred par mesiacmi som mala take obdobie, ze som akosi bojovala s pocitom, ze nie som dobra mama. Cez kamosku som sa dostala k jednej terapeutke, ktora, ako sa ukazalo, sama s tym kedysi bojovala. Uplne to vedela pochopit a aj mi pomohla, stacilo jedno sedenie. Preto aj hovorim, ze by som sla k nejakej terapeutke - matke. S velkou pravdepodobnostou ona alebo niekto v jej okoli bude mat tiez skusenost s nevydarenym porodom, deje sa to mnohym zenam. A bude vediet poradit.
Ahoj , podla mojho nazoru urcite navstiv psychologa . Nie je natom nic na hanbu a aspon ti pomoze nasmerovat sa a lepsie zvladnut situaciu . Cudujem sa preco si tak neurobila uz skor . A este jeden dotaz odpust tomu lekarovi aj ked to je tazke a ublizil ti . Vsetko co sa nam v zivote deje je z nejakeho dovodu aj toto co sa ti stalo. A drzim palce nech sa citis lepsie 🙂 a s druhym babatkom si to budes moct viac uzit a vynahradit ❤️