Ahojte. Neviem vlastne ani ako začať, ale skúsim nejako polopate. Mám epilepsiu a s najväčšou pravdepodobnosťou aj psychické problémy. Býva mi vnútorne zle a často rozmýšľam nad tým, že sa mi niečo stane a potom sa to vo mne len stupňuje. Rozmýšľam, že či to nie je epi záchvat bez straty vedomia alebo mi zas len šibe a privolavam si to sama? Či to môže byť z chrbtici?
Neviem sa dať psychicky do poriadku. Problém je v tom, že mám len 24 rokov a mám ročné dieťa. Som skvelá mama (to sme všetky 🙂 ), ale nechcem, aby ho tieto moje “stavy” ovplyvňovali. Neviem ako ďalej.
@dominika0126 Neurologička čo ti na to povedala ?
@dominika0126 Ahoj, tiez prezivam nieco podobne. Necely rok po porode som prekonala cievnu mozgovu prihodu a od vtedy sa neskutocne zmenil moj zivot. Len ma niekde pobolieva, pichne a uz premyslam ze co ked zomiersm atd. Uz sa bojim aj sama soferovat, lebo sa tak vyhecujem ze mam pocit zavratov, arytmie. Pritom som vzdy bola v pohode, len tak ma nerozhodilo nieco. Teraz den co den premyslam ze co ak sa to zopakuje a uz s nasledkami a neustale sa sledujem. Uz mi z toho naozaj sibe.
@dominika0126 Na kazde ochorenie je vzdy riesenie, toto si zapamätaj, či už v klasickej medicíne, alebo alternatívnej 😇. U teba sa jedná podľa všetkého okrem epilepsie aj o úzkostnú poruchu. Čo sa tyka oboch ochorení, klasicka medicína bude hľadať lieky, alternatívna bude hľadať príčinu u teba do 6 rokov sa musela stat nejaka trauma ktora spustila epilepsiu, prísny rodič, úraz, šok…atd. Ak sa dobre odoberie prípas dá sa ma mieru nasadiť lieky, homeopatiu ci iný sposob liečby. Hľadaj cestu a dostanes sa na jej koniec. Drzim palceky a posielam silnú nadej 😇☀️
ahojko aj moja dcera ma epi a tiez sa jej pridruzili psychicke problemy od vycerpania, dr. tvrdi ze je to z epu, ze ludia s nou casto maju tieto problemy casto z liekov odporucam navstivit psychiatra nastavi ta na liecbu doplni lieky k epi, nam to velmi pomohlo po 2r. je ako vymenema pohodovy nestresujyci clovek. drzim palceky a neboj sa ist to riesit s kompetentnym dr.
@kacena4 Bojím sa veľmi, o seba, ale hlavne o malého. Nechcem, aby si niekto o mne myslel, že som “debil”. Ja chcem len normálne žiť :(
@laurika999 Nevravela som jej nič.
@laurika999 Vždy sa má spýta, či bol záchvat a tam to končí.
@dominika0126 skús to, čo Ti poradila @kacena4, aj psychiater je pri liečbe tejto choroby smerodatný
@dominika0126 Pri svojej liečbe musíš byť sama aktívna, povedať že máš problémy a nie čakať že sa ťa na všetko spýtajú.
@ckocka aj to
@ckocka Viem, no niekedy sú obdobia, kedy je dobre a poviem si, že s tým budem sama bojovať. Potom prídu tieto stavy a chodím ako bez duše a len rozmýšľam.
@dominika0126 preco by si mala vyzerat ako debil?? prepac, ale ak si zlomis nohu tiez ides k dr. aby ta liecil a vobec sa nepovazujes za debila, tak ked mas pridruzene zdravotne problemy k prvotnej diagnoze (EPI) nechapem preco by si mal o tebe niekto mysliet a hlavne ty ze si debil... toto je len predsudok
@kacena4 Týmto jej prístupom si to akurát zhoršuje.
@dominika0126 Mám známu s epilepsiou, začla jej v mladosti. Teraz je to takmer 60ročná pani. Žijeme v pomerne velkom meste, lekári sú tu erudovaní, ale bohužial keď bola mladá a ochorela o epilepsii a k nej pridružených problémoch sa tolko nevedelo - alebo skor nebola tendencia riešiť to komplexne. A ja celé roky pozorujem ako tá žena psychicky upadá. Je zakríknutá (takže u lekára odpovie na otázku ako sa máte jedným slovom - dobre), sociálne neobratná, neorientuje sa v úradných veciach, bojí sa techniky. Je ako velké dieťa. Ďalej sa neustále rozširuje počet fyzických problémov, ktoré vyplývajú zo samotnej epilepsie, ale aj sa prejavujú následky dlhoročnej medikácie, takže má ďalšie lieky na problémy ktoré jej sposobili lieky.
Rieš to, a začni hneď.
@dominika0126 K psychiatrovi predsa nechodia len "debily". Chodia tam aj normální ľudia, ktorí žijú plnohodnotné životy. Len majú nejaký problém z ktorým potrebujú odborne pomôcť.... A úzkosť je pridružený stav k epilepsii.
Ja by som bez bazne a hany navstivila obvodneho, vysvetlila problem a sla na vysetrenie k psychiatrovi. Pisete, ze mate i male dieta, to moze byt spokojne i poporodna depresia. Nie je ziadna hanba si priznat problem a zacat ho riesit. Horsie by bolo pred tym zatvarat oci, a cakat ked a ako to cele vybuchne. Ak sa liecba podchyti v zaciatkoch, rychlo sa stabilizujete. Navyse, myslim, ze obavy z toho, ze sa jej nieco stane asi prezila kazda mama - predsa len uz ma zodpovednost za mini cloveka a to dokaze rozhodit.
@sojorez Ono to bolo aj pred malým.
@dominika0126 Skús si to prečítať celé, mohlo by ťa to zaujímať. A poradiť možem len vyhladať dobrého odborníka, si mladučká a vela vecí sa dá ovplyvniť.
https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2005/01...