Mamičky potrebujem poradiť. Synovi psychiatricka odporúča liečebňu v Hrani. Diagnózu má depresiu a úzkostné stavy. To sa mu liekmi našťastie upravilo, je kludnejsi, ale problém je, že sa nevie nakopnúť, naštartovať, cez prázdniny a cez víkend vstáva na obed, vraj nemá dôvod vstávať skor. A keď ma aj slabu chvíľu a uvedomí si, že jeho deň je bezvýznamný, premrhany, bez zazitkov, na druhý deň je to zase to isté, premrhany deň. Nic ho nebaví, len mobil a TV, ak chcem aby niečo robil, aby si nejako zamestnal myseľ, nič ho nebaví. O kamarátoch ani nehovorím, nemá skoro žiadnych. Iba keď príde kamarát na prázdniny ku starkej čo sa odsťahoval 100km od nás tak 1-2x je s ním. To je všetko. Z toho dôvodu odporúča psychiatrička tu Hraň, aby sa nakopol. Lebo lieky vraj mu dobre zabrali, už ostatné je na ňom, v jeho hlave, on musí chcieť pracovať na sebe, tak to povedala psychiatricka. Prosím vás máte niektorá skúsenosti, či pri takomto stave liečenie pomohlo? Neviem či on je na tom az tak zle , že potrebuje liečenie kde budú deti s horsimi diagnózami. A ďalšia vec, čítala som diskusie z roku 2019-20 týkajúce sa tejto liečebne a nemám z toho dobrý pocit. Mohlo sa to zmeniť? Nemáte aktuálnejšie skúsenosti? Ďakujem za reakcie.
@janulienka83 mojej mami znamej tam bola dcerka 2krat..a nejak jej to nepimohlo v 15ske zdrhla z domu a viac sa neukazala
Ked je stabilizovany liekmi, do liecebne by som ho nedavala. Potrebuje mat dennu rutinu a psychoterapiu. Spolu hladajte, co by ho mohlo bavit/zaujat, dobre by bolo aj nejaky sport. A pravidelne nech chodi. Tak ako chodi do skoly, tak nech ma dalsie aktivity aspon cez vikend…
Ja nie som odborník, ale toto by som riešila s odborníkom. Napr zobrala by som syna a aj všetky lekárske správy ku klinickej psychologické a poradila sa s ňou
Tu sa ideš radiť s kým? So ženami, ktoré nemajú žiadne reálne skúsenosti
@pribinak Napísala som sem kvôli tomu, aby mi svoju skúsenosť napísali mamičky, ktorým deti s depresiou alebo úzkosťou poruchou poslala psychiatricka do Hrane a či to pomohlo. A či je pravda to, čo som o tejto liečebni čítala, ako je tam zle. A s klinickou psychologickou syn ukončil sedenia v decembri, povedala že už nemusí chodiť, že je dobre a v januári psychiatricka zase odporučila Hraň, robí to už od augusta, tak som ho zase objednala k psychologicke. Odporujú si obidve.
Nie som odborník ale len kvôli tomuto by som ho tam neposlala. Väčšina pubertakov vyspáva do obeda a kľudne budú celý deň polihovať. Keď nechceš aby bol celý deň doma zober ho na výlet. Žiadne mne sa nechce, obleč sa ideme. Keď nevymyslíš program ty vymyslím ja.
@januska12323 zjavne nemáš šajnu co je depresia
@janulienka83 chodia tam od nás niektoré deti, ktoré majú okrem autizmu aj poruchy správania. No osobne nepoznám nikoho komu by to naozaj pomohlo, skôr prídu utlmeni, bez záujmu o čokoľvek, čiže neviem ci by toto bol pre vás dobrý nápad. Neviem ci ešte fungujú Michalovce, ale tam na detskej psychiatrii mali lepšie výsledky, rodicia si to pochvaľovali.
Ak môžem vlastnu skúsenosť. Na základe mojich neustálych problémov so zdravotnym stavom mi bola udana diagnóza depresia a boli mi nasadené lieky. Po týždni som podpísala reverz (keďže som bola dospelá), odišla domov a zahodila tabletky. S mamou som odišla na chatu (zobrala si dlhšiu dovolenku), čítala som rôzne knihy a pomohlo. Ako sa postupne počas nasledujúcich mesiacov ukázalo, lekári boli .... (nebudem nadávať). Neustále zdravotné problémy boli kvôli histaminovej intolerancii, ktorá bola úplne rozvinuta. Na ňu pomohlo dodržiavanie diety. Kvôli migrenam som potom bola u neurologicky, tá mi dala spraviť rôzne krvné testy a zistilo sa, že mám málo serotoninu (ktorý dodávajú antidepresíva). Vravela, že tento stav je častý u pacientov s tráviacimi problémami vrátane histaminovej intolerancie. Odporučila mi užívať výživový doplnok s tryptofanom (serotonín je jeho derivát) a čuduj sa svete, pomohlo. Odvtedy sa všetko zlepšilo o minimálne 90 percent.
Nechcem teraz spochybňovať všetky diagnostikované depresie, ale očividne za istou časťou stoja iné zdravotné problémy a treba riešiť práve tie. Neriesit dôsledok, ale pokúsiť sa nájsť skutočnú príčinu a riešiť tú. Lenže na Slovensku keď ste neodbytný, označia vás buď za hypochondra alebo skončíte s psychiatrickom diagnózou.
Autorka, neviem, či synovi boli robené napríklad základné testy na vitamíny a minerálne latky. Ak nie, vydupajte si ich. Možno za jeho problemom stojí iba takáto "maličkosť"
A skúste to ešte so synom trochu vydržať. Dávajte si malé krôčiky - dnes sa pôjdete na 10 min prejsť. Zajtra nech Vám pomôže nacistit zeleninu do polievky a ocente jeho robotu (nie na silu, naozaj to tak cíťte), na ďalší deň nech ide vyniesť smeti), na ďalší choďte znovu spolu von. Skúste nájsť činnosti, ktoré by ho mohli baviť. A niekedy si stačí spolu pozrieť film a potom sa o ňom porozprávať. Alebo niečo iné. Je pravdepodobné, že ak uvidí skutočný záujem, začne sa vám postupne otvárať.
K tomu treba nájsť psychológa/psychologičku, ktorá mu bude vyhovovať.
A keď povie, že znovu premrhal deň, vy mu môžete odpovedať, že nie, nepremrhal ho. Veď sme predsa boli spolu tam a tam,.videli sme to a to alebo pomohol si mi s tým a tým, vďaka čomu som si ja mohla oddýchnuť a podobne. Nech vidí, že tieto činnosti majú zmysel, hoci ich prvý pohľad sám nevidí.
Na depresiu a uzkostnu poruchu je liečba psychoterapia a teda syn musí sám chcieť (na základe teda toho nakopnutia od pyschologa a rodiny). Lieky tiež majú svoje zastúpenie, avšak keď pomôžu v akútnom stave, treba sa ich snažiť čím skôr vysadiť.
Nikde nevidim, že by si sa ty ako matka snažila nejako pomôcť ho nakopnúť - vylety, aktivity, kruzky - proste neustále mu ponúkať možnosti a ísť s nim.
Spravanie tvojho syna ma dosť pubertakov aj bez psychickej nálepky. Určite by som ho nedávala do liečebne, podľa toho čo opisujes, nepatrí tam a myslím, že pomoc tam nedostane, žeby ho to nakoplo, keďže sú tam deti z rôznymi horšími diagnozami. Pochubujem, že sa mu tam niekto bude špeciálne venovať na potrebnej úrovni.
Najviac mu pomôže psycholog a rodina.
🤦🏻♀️och moje boze
A čo tak mu len vziať mobil vypnúť wifi a telku ?ja by som svoje decko nikdy nedala zavrieť na psychiatriu !
@gemerka17 samozrejme že sa mu snažím nájsť aktivity ktoré by ho bavili. Často ho volám na prechádzku, aj mi pomáha doma, aj sa s ním veľa rozprávam, venujem sa mu. Ale keď ho chcem zamestnať alebo ho volám von on nechce, celou cestou hundre, že prečo on musí robiť niečo čo nechce, prečo ho nenechám, prečo ho nutim a aká som hrozna a ako ho nechápem. Pritom mu stále vysvetľujem, že ak sa chce z toho dostať musí sa aj zamestnať niečím, zamestnať si hlavu, nájsť si čo ho baví, ale jeho nič nebaví. Do všetkého ho musím nútiť, mne to pripadá, že jemu to aj vyhovuje, keď nič nerobí a keď všetci zameriavame pozornosť hlavne na neho. On neviem či nechce zmeniť svoje správanie, alebo či to naozaj vyplýva z tej detresie a nie je to v jeho psychických silách. Aj o tomto som s ním hovorila a raz povie že áno idem sa snažiť a inokedy nechajte ma.
@janulienka83 koľko má rokov?väčšinu pubertiakov nič nebaví, aktivity s rodičmi za trest vsetko ohundru, cez víkend dlho spat
Nechcem zľahčovať jeho stav, ale ja by som ho tam zatiaľ nedala.Treba mu vymyslieť aktivity, ak je roky zvyknutý mobil, tv nebude si stavať Lego, piecť koláč.Robil nejaký šport, čo ho bavilo krúžok?
Od 12-13 r príde taká nicota už nie dieťa ešte nie na frajerku, tulacky ...
A možno je taký tichší introvert...v liečebni bude mať rutinu, režim a príde domov a zase to isté.
Skús mu doma dať režim nech skúsi navariť s tebou, pozrite nejaké recepty, kúp knižky, model na lepenie neviem niečo čo by ho mohlo primerane veku baviť.Aky je dôvod, že psychiatricka chce liečebnu?
@luccija on má 14 rokov, od malička introvert. Psychiatricke liečenie navrhuje kvôli tomu, lebo za ten čas čo k nej chodíme nevidí u neho posun, okrem toho že mu li kybzavrali a je kludnejsi, ale ta chuť niečo robiť a chuť do života mu chýba. Ona si myslí, že keďže tam bude mať režim, bude tam mať rozplanovany čas, že mu to prospeje. Ale tak áno viaceré píšete, mne sa jeho stav tiež nezdá na liečenie, ako píšete budú tam deti s horsimi diagnózami a problemamy čo nemusi mať na neho dobrý vplyv. A keď som si študovala o Hrani dočítala som sa že na izbe môže byť s dieťaťom s roznymi problémami, aj s takým čo má samovražedné sklomy a toho sa bojím že by to mohlo mať na neho vplyv. Vobec neviem čo mám robiť. Psychiatricka to odporúča, psychologička necháva rozhodnutie na nás rodičoch a ja neviem. Preto sa skúšam pýtať vás, aké máte skúsenosti.
@janulienka83 čo tak skúsiť zmeniť psychiatricku. Zrejme lieky nezabrali keď sa nemá dobre.
@janulienka83 oni sú pod kamerami zase sa netreba toho tak báť a deti sú rozdelené podľa stavu.neviem aký bol predtým, ale vieš aj, keď ty jej povieš spí doobeda, nič sa mu nechce, nebaví tak to môže vyhodnotiť zle.Podobne sa správa väčšina pubertiakov vyložiť nohy, mobil v ruke...ak sa niečomu nevenoval krúžku, športu tak nuda nemá čo robiť a utieka sa k mobilu.Ty, keby si nič nemusela tiež si pospis, marnis čas🙂
On čo hovorí ako sa cíti?ja by som ho zatiaľ nedala, ale ty sa rozhodni sama.Ake mal predtým stavy?máš muža? s ním nevie niečo vymyslieť ísť do lesa, na hrad, bicykel, zahrať si futbal, kino...je to blbý vek aj my sme sa vtedy veľa hádali nejdem, načo, zase....už to je lepšie oveľa má 17 r som si myslela, že to bude stále také zle, že všetko ohundre
@janulienka83 ja by som tiež zmenila psychiatricku a možno aj psychologa. Vieš koľko psychiatrov sú sarlatany a sami sú vhodný na liečenie. Nie každý lekár je aj dobrý lekár. Minimálne by som išla po ďalší názor.
Detto psycholog, ten musí sadnúť na 100 %. Niekto vystrieda aj 10 psychológov, kým mu sadne a dokážu sa spolu posunúť ďalej.
Určite by som liečebnu neriešila vo vašom prípade. Vidím, že sa mu snažíš venovať a teda problém riešiš.
Možno aj nový psycholog, psychiater aj teba nevedie ako s ním pracovať a samozrejme najviac musia pracovať so synom. Opýtaj sa ho, či je spokojný s obidvomi čo sa týka pristupu.
Neviete mu rezim nastavit doma? Jeho prejavy mi pridu ako prejavy mnohych pubertakov bez diagnozy. Pokial tam nie su samovrazedne tendencie a naozaj silna depka, ze ani do skoly nevstane, tak by som psychiatriu v Hrani urcite neriesila. Spravte mu program, planujte si dni, motivujete, odmenujte…
@luccija vždy to nejako ide. Aj keby sa malo cestovať 200 km. Predsa neostane u blbca/neodbornika s výsledkom, že nikam to nevedie. Takto to dokáže napachat veľkú škodu. Chlapec ma pred sebou celý život, radšej zabojovať a snažiť sa teraz ako to celé zanedbať a bude z toho väčší a väčší problém.
@janulienka83
Ak podľa psychiatričky potrebuje mať len režim, kvôli tomu nemusí ísť predsa do liečebne. Ten režim mu môžete vytvoriť aj vy. Nejaký krúžok, brigáda a musí naň chodiť, žiadne nechcem. Na akú školu chodí? Učí sa? Jednoducho je to celé o sebaprekonávaní, aj keď nechce. Cely nás život, aj zdravých jedincov je postavený na sebaprekonávaní. Keby sme každý robili iba to, čo nám vyhovuje, všetci by sme žili ako tvoj syn. A toto mám z jedného videa popredného psychológa Jordana Petersona. On sám tvrdí, ze ľuďom s depresiou radí nájsť si ako 1. prácu a je jedno akú, ale ich deň musí získať režim. Bez režimu sa z depresie tažko dostávajú.
@janulienka83
Pozri si od neho video, je s Čz titulkami
https://fb.watch/qpNf73iCb8/
@janulienka83 neexistuje nejaka skupina vo Vasom meste alebo okoli, kde sa stretávajú deti s podobnou diagnózou? Ze by si s nim chodila do takejto skupiny a bol by doma? Mozno spravna motivácia alebo keby videl, ze v tom nie je sam. Alebo skusit najst nejaku dobročinnú cinnost, co by ste robili spolu. Ak mu dobre zabrali lieky, tak uz viete pracovat spolu. Len to musi pochopit on a snazit sa.
@katkami123 presne toto mu stále dookola vysvetľujem aj ja. Že musí sa prekonať a robiť aj veci ktoré ho nebavia, že potrebuje si zamestnať hlavu, prísť na iné myšlienky, že život nie je o tom stráviť cele dni nič nerobenim, že všetci musíme robit aj činnosti ktoré nás nebavie. Ale akoby mu to bolo jedno.
@betulinka1 toto s tou skupinou je dobrý nápad, skúsim zistiť.
@janulienka83
A keby si mu vytvorila To Do list? Na každý deň zadala úlohy, ktoré ma urobiť, vycapila na chladničku zoznam a vždy by ste dali fajočku, keď to urobí?
Keď nemá režim, ani kamarátov, ako to hovoril Peterson, tažko sa z depresie dostane. Potrebuje pravidelný režim, ešte aj kedy pôjde do postele spať, aj to musí pravidelne.
A dať ho na nejaký krúžok, napríklad kreslenie, musí byt medzi ľudmi a vždy ho tam zašilovať, aj keby si ho mala pred tie svete výtvarky dotlačiť, doslova. Učiteľovi vysvetlit, aký je problém, nech ho občas pochváli.
@katkami123 Ďakujem, vyskúšame aj toto.
Ahoj. Riešim podobný problém. Rada by som si vymenila skúsenosti, ale na internej pošte.
Ja by som dieta na psychiatriu nikdy nedala. Je to ako ked ide človek do väzenia-nauci sa tam aj to co nevedel a vyjde z neho väčší grazlik. Nenormalne sa normalizuje. On sa nikdy nepodrezal, stretne tam ludi co sa podrezali-znormalizuju nenormalne a nabuduce to skusi aj on. U nas dievca v dedine bolo na psychiatrii. A presne toto si odtial prinieslo. Veci, co divtedy nerobila, sa naucila a v ťažkých casoch skusila