Pripadám si veľmi labilná

Asi to bude znieť čudne, ale prídem si ako veľmi labilná a neviem čo s tým. Pripisujem to detstvu. v detstve som nemala čas na rutenie sa a nejakú labilitu, musela som byt silná kvôli mame, ktorá nezvládala výlevy otca, tak som jej ja ako dieťa robila oporu a tvárila sa, že všetko je fajn… aj situácie, ktoré by rozhodilo naozaj aj silnú osobu, ale nechcem to konkretizovať. Teraz v dospelosti si všímam, že som presný opak toho, čo som bola v detstve. Zrazu ma hocičo vie psychicky rozladiť a som neštátna, hneď sa nejak psychicky rucam. Môže to byt aj tym, že ešte stále žijem doma, a hoci otec už nie je taký, ako v detstve, občas sa ešte prejaví a to dieťa, čo malo kamennú tvar už zrazu je preč. Nechcem to riešiť psychiatrom a liekmi, pretože vidím, že lieky nič neriesia. Uvažujem o terapii, len ani neviem, kde začať. Verím, že labilnych ľudí tu hádam nejaká vzorka je a poradia mi, kde začať, keďže určite s tym chcem niečo robiť. Ale som už sama prekvapená, že čo sa to so mnou deje.