Prežíva tu nieto neustále pocity samoty a toho, že nie ste dostatočne dobrý ? Čo Vám pomohlo. Čakám správy ako socializácia, ale pre mňa ako veľkú introvertku to nie je jednoduché. Neviem naviazať reč a ani v nej zostať ani 5 minút. Po nejakej interakcii mám výčitky že som nepovedala to a to... Už mi to lezie na mozog a mám pocit že sa z toho ochviľu zbláznim. Možno nebyť toho dohovárania blízkymi, aby som bola smelšia a viac spoločenská, by som tieto pocity nemala, nakoľko mi ich reči non-stop prúdia v hlave. Snažim sa na tom pracovať, no čím viac "tlačím na pílu", tým viac sa mi zdá, že sa situácia ešte viac zhoršuje.
Ahoj, človek seba len tak nezmení rýchlo. Ale ak je toto niečo, čo aj Tebe vadí (a nielen Tvojmu okoliu), tak sa to dá po malých krokoch trénovať. Skús napr. keď stretneš susedu prehodiť s ňou pár slov. Naozaj pár. Napr. Konečne piatok. Vyuzivaj všetky prilezitosti k takemuto small talku. Zo začiatku tie vety môžu byť pripravené vopred. Časom Ti to pôjde ľahšie. Cesta tu je. Alebo sa na to môžeš vykašľať, ak Ty si s tým ok.
Chapem...aj ja som introvert a co...bavim sa s ludmi len ked mam o com, alebo ked ich dobre poznam....bolo obdobie, ked som to chcela zmenit, pocuvala videa o komunikacii a bla bla....a na co....po case som pochopila, ze inak robit nechcem a hotovo ..
Tiež som introvertka, úplne ti rozumiem. No nejak som sa za ten čas naučila oklamávať svoju introvertnú povahu keď som v spoločnosti extrovertov. Ústa sa mi nezavrú, ale reálne trpím :D lebo viem že keď prídem domov, sa musím pichnúť do nabíjačky aby som vedela existovať. :D Momentálne sa nevie čo spôsobuje extro a intro, hovoria že genetika, prostredie, mozog.... každopádne ako introvertka ti radím, netreba nič hrotiť, netreba nič siliť, ale jednoducho som nemala na výber a musela som sa stať falošnou extrovertkou keď to situácia vyžaduje v práci, s kamarátmi. A celkom tak viem zo sebou koexistovať. Ale ten prechod mi dlho trval, zo začiatku to bola strašne vidieť že chcem byť veľkou extrovertkou a musela som vyzerať strašne komicky ..... :D chce to čas. Ja osobne sa vyžívam v tom keď som v spoločnosti a nasávam rozhovory, ale v hĺbky svojho srdca to hneď hlava púšťa preč, tak či tak chcú byť dnes ľudia vypočutý a tvoje názory počuť nechcú, čiže win-win situácia pre mňa. Držim ti palce. A prosím, nebuď smutná že máš túto povahu, ja som štaštnou introvertkou.
Ja to tak mam..ak máš chuť o tom popísať, kľudne mi napíš do súkromnej
Určite čítaj knihy ktoré ťa zaujímajú. Ja som tiež introvert. Vďaka Bohu mám prácu ktorú robím len s pár ľuďmi a niekedy sa ani nebavíme. Introverti úprimne teda niektorí majú pri osobnom kontakte veľmi zložitú konverzáciu niekedy to presiaha az do takej miery že sa dostávame do stresu a naša konverzácia je ako keby sme mali nejaké poruchy. Fakt u mňa to tak funguje neviem ako u ostatných. Ale odporúčam najist aspoň jedného človeka s ktorým si budeš fakt rozumieť. Lebo v dnešnej dobe ľudia sú už ako opice musíš sa spoliehať sám na seba a neveriť nikomu. Každý len závidí, snaží sa tá zhodiť, ponížiť, provokuje, znervózňuje ta atd... Sme radi že nie sme moc medzi ľuďmi.