Pracujem na záchranke a vidím zomierať mladých ľudí. Začínam to nezvládať

Zalezi od teba,ci citis potrebu pomahat ludom,zachranovat ich,ci to je v tebe.....ak ano,tak pokracuj v studiu a nauc sa s tym zit a robit svoju pracu ako najlepsie vies,chce to cas....Ale ak ta to vyslovene nici,nemas k tomu vztah,dokonca si nevies s tymi tazkymi situaciami vobec rady,nemysli ti to ako pomoct a chyta sa ta skor panika,tak sa radsej nad tym zamysli ako dalej.....je to velka zodpovednost.

Zvykneš si... Krute ale naozaj je to tak. Zo začiatku som to aj ratala , po x rokoch videnia mŕtvych ti to sice je ľúto, ale nejak začneš by prirodzene obrnená v práci a berieš to ako bežnu sučasť života.

takmer polovicu mas za sebou, ja by som to nevzdavala

Vo všeobecnosti sú dve možnosti. Odísť alebo otupieť. Tú druhú možnosť nemyslím nejako pejoratívne, skôr tak, že človek si zvykne na všeličo. Ešte len začínaš, bolo by čudné, keby si bola od začiatku cynik alebo sa nebodaj vyžívala v utrpení druhých. Vlastne je dobré, že súcitíš, ale netreba sa nechať tými pocitmi úplne zomlieť. Niekomu v tomto môže pomôcť viera v Boha, niekomu psychológ atď. Skús. Držím palce.👍💪

Ja som takto chodila praxovat do detskych domovov,do senior centier..presne z tohto dovodu som so skolou skoncila,nedokazala som spracovat podnety,ktore som za tu prax zazila.velmi mi bolo luto deti,opustenych seniorov,nemohla som spavat,jest.skolu som ukoncila len s bakalarom,viac som kvoli svojmu psych.zdraviu nevladala.zmenila som uplne profesiu,praca mi v hlave nestrasi a netrapi ma po nociach.
Skus zvazit,porad sa so psychologom.drzim palce

Skusim asi toho psychologa, nakolko mi vazne zalezi na zachranovani ludskych zivotov

Drzim ti palce,ludia potrebuju lekarov co to robia so svedomim a srdcom.

Nie je to ľahká práca, ide tam o život. S prácou sa časom dá vyrovnať, musíš prijať fakt, že nie každého je možné zachrániť... áno, je to smutné, ale je to tak. Skús toho pracovného psychológa alebo na škole. Neviem aký odbor študuješ, ale určite sa budeš vedieť uplatniť aj inde ako pri zachranke, keď je to pre teba na praxi náročné.

Dcera kolovala v nemocnici po oddeleniach a ked bola na onkologii, plakala aj doma. Prave kvoli mladym pacientom.

Nepočítaj koľkým sa nedá pomôcť.pocitaj tých.ktorych zachrániš.na to si tam.Nauc sa doma vypnúť hlavu od práce.lebo ti šibne.da sa to.ja to robím .Niekto tým ľuďom pomôcť musí.ked získaš viac práxe a istotu v počínani.tak preváži dobrý pocit nad strachom a beznádejou

Kamoska je zachranarka a pamatam ako tazko niesla zaciatky. Musela sa odosobnit od pripadov a potom to uz islo. Casom si zvyknes,nesmies si to pripustat a musis vyvazit pracu oddychom.

Psycholog je urcite pomocna barlicka a zvysok ukaze cas. Urcite netreba nechavat studium, ved nemusis cely zivot robit na zachranke, nie? Su aj ine obory...

Moja sesternica je v 2rocniku na VŠ ako sestrička,vramci praxe ju hneď v 1rocniku dali na covid, videla zomierať každý deň na službe 2-3ludi, ako najprv chrcali atď atď rozpisovať nemusím, musela pomáhať dávať tela do vreca odnasat do pitevne,chladničiek atď ... Po prvom dni sa zrútila,týždeň vracala, každý deň plakala aj počas služby,chcela to nechať ale začala športovať,doma čítala.knihy,chodila s priateľom von, jej sa to podarilo síce ťažko ale nakoniec prekonať , držím palce , síce znie to necitlivo ale každý si tým prejde,časom si zvykne

A môžem sa opýtať na aké diagnózy zomierajú mladý ľudia?Su to dopravne nehody či choroby, ďakujem.
A prajem veľa síl v tomto poslaní , ja by som to tiež nedávala .

@zuzi56 Nenapísala som, že zomierajú, ale že máme výjazdy aj k mladým, napríklad v bezvedomí a tak..

Pracovala som a urazovke, zomierali nám aj mladí ľudia (16 r a tak) po autonehodách. Na začiatku to bolo veľmi ťažké, ale naučila som sa pracovať s tým, že asi ozaj každý má svoj osud a spočítané hodiny...a jednoducho to tak musí byť. Časom si žiaľ naozaj zvykneš.
Alebo možno nebudeš robiť na výjazdoch, ale napríklad na urgente na ambulancii. Pre niečo si to študovať išla.
Môj sen boli tiež výjazdy, ale ja mám dosť bujaré sny aj bez toho, aby som videla potrhané telá v autách atď. Mne 2 roky úrazovka stačila
Kamarátka tam pracuje dopodnes.

Si v 3.roč. Dokonči školu a nájdi si miesto, kde to nie je také psych. náročné. Veď nemusíš pracovať ako záchranárka na výjazdoch. Na rôznych ambulanciách a nemoc. oddeleniach ľudia sú mobilní, čiperní. Nemusíš pracovať na geriatrii alebo onkológii. Neviem, aký odbor presne študuješ.

Vedela kde chceš pracovať... treba to zmeniť

Obdivujem všetkých zdravotníkov..ja by som to po psychickej stránke určite nezvládla

Na takuto pracu treba vysoku mieru psychickej odolnosti. Ak na to po tejto stranke nemas, mozes robit v zdravotnictve aj nieco ine. Ale niekto psychicky velmi vyspely a otrly to robit musi. Mam kamaratov hasicov aj policajtov, nikomu nie je prijemny pohlad na mrtvolu, ktoru prave vystrihli z auta….ale zvyknes si a treba sa odosobnit. Taky je zivot, niekto zije pomaly 100 rokov, niekto zomrie v mladom veku. Za to nemoze zachranar.