Potrebujem psychiatricku liečbu?

Mam to rovnako ako ty. Od mala sa pri treme cervenam. Ani teraz sa to nestratilo zial. Lieky na to urcite netreba.

@taynee ďakujem za povzbudivé slová. Ja si to dosť často opakujem, ale po pravde akosi to nefunguje. V reálnom živote sa priblíži ku mne kolega s úplne bežnou požiadavkou a ja som ako paradajka. Celá sa červenám, mám flaky po krku...najradšej by som sa našla v mysacej diere. Pritom si tie situácie doma "prehravam" a poviem si, že nabudúce budem reagovať inak... Ale nedarí sa mi to. Mám pocit,že moje telo ide proti mne...okamžitá fyzická reakcia (cervenanie, tras) reakcia na akýkoľvek podnet od druhej osoby... Neviem, prečo je to tak... Asi si o mne pomyslia že som prepnuta...

@terina25 a ako fungujes napríklad v práci? Ja som v permanentnom strese

ja len nechápem ako sa potom takéto moc hanblivé osoby aj zoznamujú? pri mužovi si sa nehanbila? 🙂to akože nerýpem len by ma to zaujímalo.No ked je to až takýto problém jasné že smer psycholog

Ja len rozmýšľam, neber to v zlom .. ale ako si doteraz fungovala, keď máš manžela, deti, vš, ovládaš jazyky... Ako si to všetko zvládla do dnešného dňa?? Toto všetko dosiahla? A máš problém aj v blízkej rodine... Na vystudovanie vš tiež potrebuješ určitú dávku odvahy a názorov, prezentácie svojich poznatkov, na zoznámenie a komunikáciu s manželom, fungovanie pri deťoch vonku medzi cudzími, pôrod, kontroly u lekárov, rôzne inštitúcie ... Potrebuješ sa presadiť všade. Nejako si to neviem spojiť. 🤷🏼‍♀️

V praci je to ok. Kym nemusim nieco hovorit pred vsetkymi. Co je nastastie malokedy.

@gertrudaosem mam rovnaky problem a fungujem ci doma,ci v praci.

@gertrudaosem toto ani ja nechápem

Inak tie flaky, cervena ako paradajka to iste mam aj ja. Ale nastastie nie az tak,ze ak sa kolega prihovori,ze som hned cervena. Skor ked sa rozpravam s veducou, mam tremu,strach.

Liecbu nepotrebujes,ale dobre by ti padlo porozpravat sa u psychologa. Ako dieta som nieco podobne zazivala. Hanbila som sa,cervenala sa,nevedela sa vyjadrovat. Same to nejako odislo ako som nabrala sebavedomie. Stale som neista,ale uz je to ovela lepsie. Cervenanie beriem ako prirodzenu reakciu,nehanbim sa za to. U teba by stacilo,keby si sa prijala taka,aka si. Si uzasna tolko si toho dosiahla. Mas muza,deti,vysku,ovladas, jazyky,nie je to s tebou vobec take zle ako si myslis.

myslim ze by ti mohol pomoct kbt terapeut. pogugli absolventov vycviku v okoli/online
oni ti realne preprogramuju neuralne prepojenia v mozgu a to je podla mna to co potrebujes

@liusa82 manzel je sestrin spolužiak z VS... vedeli sme o sebe dlhšie. dlho sme si písali, na prvé "rande" sme šli v sprievode sestry a jeho kamaráta,asi preto 🤭... Slo ako akosi prirodzene ...čomu sa aj ja čudujem a pred nim napríklad nemám žiadny problém.

@gertrudaosem tak to je denno denný boj sama zo sebou... Na VŠ to bola čistá katastrofa. Brala som magnézium, kadejaké vitamíny, prípravky proti stresu... Ale akosi som to "prežila". Inými slovami vynaložila som extrémne úsilie, aby som tu školu dokončila. Myslím, že spolužiaci sa mi za chrbtom vysmievali. Lebo som bola stresak... Ostatné spolužiačky povedali, že majú stres, ale iba ja som vyšla zo skúšky spotená a červena ako nikto 🙁

@juliet86 ďakujem za radu.

@marca12 veď práve to si poviem aj ja. Čo keď reakcia môjho tela je taká, že som celá červená? 🥹 Porodila som dve deti, potratila 2x, minulý rok mi našli pri preventívne nádor na prsníku...okamžite som to začala riešiť. Vravím si, mám dve deti, musím fungovať, urobím všetko preto...našťastie to dobre dopadlo. Nádor mi vybrali, teraz chodim každé 3 mesiace na kontrolu...
A bum prídem ráno do roboty, šéf sa má spýtal ako sa mám a som ako obal z paradajkového pretlaku 😳 podľa mňa to vôbec nie je normálne 😢

Naj..sa naučíš, jed do tých stresových situácii budeš vchadzat vedome . So spolužiakmi si bola ok? U koho (akých ludi) sa necervenas?

@gertrudaosem takto fungujem skoro všade. Vynakladám extrémne úsilie, čo sa týka sociálneho kontaktu...červená ako paradajka pri každej možnej príležitosti. Skúška v škole, prezentacia, vyjadrenie svojho názoru...na pohovore, v práci, u lekárky s dieťaťom, v školke.... Takto žijem. Je to kazdodenny boj sama so sebou.

"Je to kazdodenny boj sama so sebou"...prestaň bojovať 😉

Ja si myslim,ze by si to mala zacat riesit so psychologom a ak nepomoze,ja by som sla aj za psychiatrom.Si pod stalim tlakom uz niekolko rokov a bala by som sa ze ten neistalu stres sa raz odzrkadli.Uvidis co ti poradia.A myslim ze psychoater by ti dal len nieco slabe na povzbudenie.
Nemozes takto sama so sebou zapasit cely zivot.
Dokedy tieto tlaky tvoja hlava bude zvladat?
Drzim ti palce,nech dokazes fungovat kazdodenne bez akehokolvek stresu,napetia,strachu…

Ahoj, toto nie je na psychiatriu. Podľa mňa tiež psychológ, alebo psychoterapeut. Treba zistiť, kde to má základy. Zistiť, čoho sa vlastne bojíš, keď máš odpovedať na vetu "ako sa máš?". V tvojom živote musel byť nejaký bod, kedy si sa začala cítiť neistá. Nejdem to riešiť za teba, naozaj na toto treba sedenia s odborníkom, prekopať sa niekam do tvojho správania možno ako dieťa či školáčka, kedy sa toto začalo a prečo🤷. Čo bolo spúšťačom, že si neveríš v úplne banálnych situáciách? Držím ti palce, takto ťa to naozaj stojí enormné množstvo energie a doslova ťa to obmedzuje. Skús si nájsť nejakého psychológa s dobrými referenciami, zainvestuj trošku do seba a daj si šancu žiť lepší život... K psychológovi môžeš ísť aj bez výmenného lístku.

Mam otázku. Keď si vypijes (neviem,či pijes), tiež to tak máš?

@saraxyz Neviem to presne špecifikovať. Ale napríklad kamarátka na intraku,ktorá somnou bola denno denne pred ňou žiadny problém.akurat mozno v situácii, keď sa opýtala, niečo intímne alebo nieco za čo som sa hanbila (mama pila, na všetky otázky ohľadom nej som sa hned červenala)
ale ked som mala s tou spolužiačkou robiť v škole prezentáciu, vždy som bola flakata, červená, triasol sa mi hlas 😐
Pred manželom fungujem úplne normálne. Sem tam sa možno pristihnem že som sa zahanbila, ale akosi to prirodzene neriešim.neviem.
Ale napríklad mám stres aj keď prídu rodičia na kávu, švagriná... Som v strese, červenam sa 🫣
Keď stretnem niekoho známeho v obchode, suseda na ulici, manželov kamarát...nedajboh sa prihovori....tak už to ide....červenám sa extremne 🥴

Nevieš si spomenúť kde to začalo? Nič sa ti v detstve nestalo? Píšeš, že mamina píla...nestala sa situácia, keď si sa napr.za ňu hanbila? V detstve myslim

Ako tu niekto písal...prestaň bojovať. Na psychiatra to nie je určite, ale psychológa určite skus 🍀

@saraxyz práveže keď si vypijem, tak nie. pravda je že veľa neznesiem, ale príklad po pohári vína som oveľa istejšia. Ale alkohol pijem naozaj výnimočne. Mám voči pitiu averziu. Mama pila takmer celé moje detstvo. Nenávidím alkohol.

@zankalh práve preto rozmylam nad návštevou psychiatra. Naozaj robím, čo je v mojich silách. Rôzne dychové cvičenia, vitamíny, motivačné videá, knihy...nikam to nevedie.

@saraxyz za mamu som sa hanbila a myslím sa hanbím aj doteraz. Závidela som dievčatám,že majú dobrú rodinu, mamu, ktorá ich podporuje...ja som akurát tak za to moju moju musela upratovať, variť, prať... A starať sa o sestru, keď je bolo zle (čo bolo stále). Najhoršie na tom je,že otec sa všetko snažil ututlat(lebo som, by ľudia povedali) a tak to aj je. Mama prestala piť, keď sme my dávno dospelé a všetci sa tvárime, že sa nič nestalo.

No takže problém.je v hlave. Tiez si.myslim, ze ti stačí psychológ, alebo psychoterapeut. Ty sa s tým naučíš pracovať. Psychiater ti dá tbl. a ostane to nespracovane.