Ahojte, ani neviem co od toho čakám, ale musím sa niekde zveriť. Po dlhej dobe (skoro 2 roky) mi bola diagnostikovana poporodna depresia. Bohužiaľ až po pokuse o samovrazdu...ako som na liečbe nechápem ako si to nikto nemohol všimnúť:( a strašne ma bolia reakcie okolia, kde veľa ludi z muzovej strany reaguje, že si vymýšľam a už som u nich není vítaná...na oslavu narodenín mužovho brata je pozvaný len muž a deti (2,5 a polroka). Neviem ako sa cez to preniest, cítim sa odvrhnuta kvôli tomu začo ani nemôžem. Zažili ste niečo podobne ? Ja a muž riesime,že sme radi ze žijem a nikomu som neublížila a toto je už nad moje sily. Dala som tomu čas, ale pre vlastné dobro uvažujem, že sa s nimi už nechcem vidieť vôbec, lebo ma to len zranuje a chcem byt zdravá pre svoju vlastnú rodinu.
Presne tak, muz musi pri tebe stat. Moja mana bola u svojej svokrry dlho nevitana za to, ze nebola katolicka..Dlho to trvalo. Sama som bola ale raz svedkom, ako moj otec svoju mamu razne stopol, ked mala opat blbe reci na tuto temu.
Ak pojde s detmi bez teba tak akoby isiel proti tebe.
Hold jw to smutne, prave v takychto situaciach ma stat rodina pri Tebe....mozu sa hanbit
Na Slovensku je to zväčša tak, ak sa má niekto depresiu a sa lieči je to akoby mal lepru, ale žiaľ sa toleruje alkoholizmus a drogy.
rodinu manzela nechapem a neviem co povedat, kazdopadne manzel by mal pochopit, ze ak pojde s detmi bez teba, akoby tym akceptoval ich rozhodnutie, ze ta vyradia zo svojich kruhov a to nie je v poriadku, bud vsetci alebo nikto 🤷♀️
vela sil prajem! ❤️
za mňa takto: je fajn, že si svoje zdravotné ťažkosti začala riešiť a máš medikáciu. Prízemné správanie okolia (bežné vo väčšej časti spoločnosti), nepochopenie, bez kúska súcitu a podpory vie byť veľmi bolestivé a citovo zraniteľné. Chorobu si si nevybrala... Nik nevie, čo je pred ním, aký ťažký osud ho čaká. Nik by si s tebou toho Čierneho Petra nevymenil. To ako sa k tebe správajú svedčí o nich! Skús sa na to pozrieť takto: Potrebuješ ich k životu? Prečo by ti mali ubližovať v tak zraniteľnom období? Na čom skutočne záleží? Dovolím si odpovedať. K životu ich nepotrebuješ, nie nemali by ti ubližovať,a ak tak činia sú to chudáci, duševní mrzáci... Záleží na tebe, tvojom zdraví! Je dôležité, aby si krok po kroku nabrala silu žiť, voľne sa nadýchnuť, mať ľahší krok do života a lepšie dni do budúcna. Psychoterapia by ti mohla veľmi pomôcť ohľadom sebadôvery, sebahodnoty, nevzťahovania si vecí na seba, a prijímania okolia také aké je. S odstupom, nadhľadom a bez zranení v tvojom živote. Ak máš priestor, skús vyhľadať svojpomocnú skupinu, terapeutickú komunitu. Viem, možno sa to ľahko píše, ver však, že čas ukáže. Rybník sa vyčistí, otvoria sa obloky a ty sama zistíš, že na predsudkoch nezáleží, stigme spoločnosti tiež nie, že tí čo za to nestáli, mali z tvojho života odísť. Držím ti palce a skoré zlepšenie prajem 💐
PS: ak by ti bolo veľmi ťažko, skús linku duševného zdravia..
https://ipcko.sk/
https://linkanezabudka.sk/
Ja som mala po pôrode najťažšiu formu depresie, čiže viac už som nemohla byť udepkovaná 😃. Bolo to hnusné, otrasné a zúfalé obdobie a vie o tom len mama, oco, sestra a mužova rodina. Ostatní o tom ani netušia, lebo by som sa stretla s nepochopením a zľahčovaním, čiže som sa vyhla zbytočným komentárom a súdeniu. Žiaľ, ako už bolo spomínané, na Slovensku sa toleruje hocičo, len nie nahlodané duševné zdravie. Inak mužova rodina bola maximálna podpora, ale tam sa už takéto niečo raz stalo.
Ešte stále sa žiaľ berie človek, ktorý má depresiu, za slabocha, ktorý nezvláda životné prekážky a pritom je to hrozná duševná bolesť, za ktorú nikto nemôže, ešte aj tu na MK panujú niekedy názory, že depresiu treba prekonať, neľutovať sa, spamätať sa a tak podobne...tiež som zažila, že v najťažšom období si každý hľadel svojho, nie vyslovene že by ma za to súdili, ale bolo im to jedno, žiadne slová podpory...z mojej strany je to teraz už tak, že keď ma niečo trápi, tak si to nechám pre seba a nedávam najavo emócie, aj tak to nikto nechápe a ľudia sa žiaľ väčšinou nevedia vcítiť, majú svoje vlastné problémy, ostatní sú im ukradnutí....všimla som si, že ešte aj v mojom okolí, keď sa niekto lieči na psychiatrii, tak si o ňom všetci potichu šepkajú a neveriaco krútia hlavami, ešte stále je ten človek považovaný za blázna, žiaľ.
Úplne ta chápem. Tvoj muž by si ta mal zastať a vypnúť rodinu. Ak nie si pozvaná ty, tak nepríde ani on s deťmi. Tieto staré generácie to vôbec nechápu. Človek s depresiou je pre nich slaboch, čo sa rúca pri každom probléme. Ja mám teraz tehotenskú depresiu a postraumatické stres z prvého pôrodu. Myslela som si, že som po tej skúsenosti už ok, ale vôbec nie som a naše zdravotníctvo nepomáha, skôr škodí. Moja ani mužova rodina to nechápe. Mám zmeniť nastavenie a všetko bude ok. 🤦🏽♀️🤦🏽♀️🤦🏽♀️ No nie, nebude. Držím veľmi palce a je super, že so svojim problémom bojuješ a liečis sa. Keď človeka niečo boli fyzicky ide k dr, keď boli duša, odrazu je všetko nepochopené
Kto nezažil poporodnu depresiu, nevie to pochopiť. Sama som si tým presla
@whatever1 to je totalna blbost... svokrovci su mozno blci ako svokrovci ale mozu byt dobri stari rodicia.
@autorka bohuzial toto je tema relativne tabu. Ja som mala po prvom a musela som sa z toho dostat sama, pretoze nikto ma nepodrzal, presne naopak. A teraz nehovorim len o blizkych, ale o profesionaloch, lekaroch a pod. Ked mas zlomenu nohu kazdy Ta lutuje, ked je zlomena dusa, tak sa kazdy tvari, ze to nie je mozne, ze vymyslas alebo nechces ... a do toho par viet typu, ze nie si jedina zena, ktora ma dieta a vsetky ostatne to zvladli, tak sa nakopni a pod pravda :(
uprimne, povedala by som, ze jeden krok za druhym. S muzom mate pravdu, rieste Teba a to, ze si na zive. Na zvysok sa vykaslite. To pride na rad neskor. A ze ich nechces vidiet, je pochopitelne, ale zavazne rozhodnutia sa neberu v zlom stave, ked nie je clovek ok. Takze skus provizorium, teraz ich nechces vidiet, co je normalne, potrebujes podporu a nie niekoho, kto Ta sudi. A ked sa budes citit lepsie, tak to zvaz este raz.
@marhulka13 to nie je uplne pravda. Su ludia empaticki, mozno nevedia, ake to je, ale vedia to pochopit. A potom su taketo hovada…s prepacenim mile kravy, lebo ni hlava nwberie, ako sa mozu chovat dospeli ludia, kazda depresia je strasna, ale ta poporodna skombinovana so starostlivostou o krehke babo, a osamelostou, je fakt hrozna vec
Ja veľmi ďakujem za všetko čo som si prečítala ♡ dodalo mi to zase trochu sily. Proste sa nejak musím dostat z toho zacarovaneho kruhu, len to ide veľmi pomaly. Ale tak sa to aj rozvíjalo, postupne plizivo. A všetky máte pravdu, jedna z veci prečo som to neriešila skôr boli reakcie okolia,že však aj oni zvládli deti, ... dieťa sa mi narodilo v najväčšej korona vlne 2., cele tehotenstvo som bola sama na rizikovom, po porode zase cele mesiace...a keď k nám mal niekto prísť výhovorka bola,že je to ďaleko. 15 mesiacov moje dieťa neuspal nikto iný len ja, či cez deň alebo vnoci a keď povolili opatrenia ako mal cca polroka všetci mali návod ako co mam robiť,nerobiť, prečo som unavená,...dovtedy kým som nemala dieťa bol môj život každému ukradnutý...najhoršie bolo že vtedy to nechápal ani muž, videl len nervozitu, stres, podráždenosť,...inak veľa ľudí na Slovensku si mysli, ze keď máš depresia nič sa ti nechce a iba ležím, to ze je to komplexný rad veci a u každého sa prejaví a rozvinie úplne rozdielne nechápe skoro nikto. Ešte je zaujímavý názor,že aj tamten je liečený na depku a není ako ty. Lebo áno všetci ľudia sú rovnaký.
Prešla som si veľa fyzickými ťažkosťami ale toto je to najhoršie co sa mi kedy stalo.
@jamimo ďakujem ti. Psychoterapiu už riesim tiež, verím ze v kombinácii s liekmi to bude stále lepšie. Už teraz mám viac lepších dní, ale stále sa to prediera občas na povrch.
A tvoj muž chce ísť?zachovali sa chrapunsky nikto nevie čo ho čaká.Svokra môže ovdoviet a tiež môže ochorieť, alebo vplyvom chorôb.Kazdy by sa cítil odvrhnuty skôr nech si všetci spytuju svedomie prečo nepomohli, nevideli...je dobre, že sa liečis a máš sa trocha lepšie.Neovpyvnis ako sa správajú netráp sa tým aj, keď ľahko sa to píše však?🙂
@luccija už je to lepšie stále len pár horších chvil bolo. Muž nechce ísť ale vidím, že ho to tiež trápi:/
Ja som si istá, že sa z toho dostaneš, sama som si tým presla, dokonca mam aj druhe dieta, ale to som bola cely čas na liekoch a pod dohľadom lekára. O tretie dietatko sme prišli, ale tiež som si istá, že by sa to opakovalo. Vôbec nechápem preco
Je mi luto,do akej rodiny si sa vydala. Ze v 21.storoci nechapu,ze psychicke zdravie nie je samozrejmost a nie je to výmysel. Tvoj muz by im mal pohrozit a vysvetlit a ked nepochopia,nestykala by som sa s nimi. Pre mna je to ludsky odpad,kto zlahcuje alebo vysmieva sa inemu. Ja vzdy trvdim,ze najhorsie co sa moze stat je ochoriet psychicky,to si nevies nijako pomoct. Ked si zlomis nohu,daju ti sadru. Mas chore srdce,zoperuju ta,ale prezit depresiu a zazivat to prazdno a nicotu',zaroven chaos myslienok to je jieco strasne. Verim,ze sa poatupne z toho dostanea. Potom iz clovek asi nikdy ako predtým,ale bude to urcite lepsie ako teraz. Hlavne,ze mas podporu muza,na ostatnych sa vykaslat. Aj ked je to luto vam obom,ale nazor niekoho sa neda zmenit.
Tak muzova rodina sa sprava velmi primitivne naozaj. Dobre, ze sa liecis a velmi ti drzim palce 🤞🏻💪🏼 neviem preco sa na slovensku stale povazuju psychicke choroby za hanbu :/
Asi by bolo na mieste, keby sa ta muz pred rodinou zastal a pozvanie odmietol s vysvetlenim, ze ste rodina a ak niekde nie je vytana jeho manzelka, tak nema zaujem prist ani on 🤷🏼♀️
Je to rodina tvojho muza a ked sa dementi nevedia chovat, nech on buchne pestou po stole!
Nepoviem, keby si chlastala, drogovala, beriem. Ale toto?
Muz nech nikam nejde na oslavy bez teba, posle ich do kelu.
Im prajem nech si tiez tak "vymyslaju" a pochopia o co ide na vlastnej koží!
Tebe a tvojej rodine prajem mnoho lasky, zdravia a radosti zo zivota.