Popôrodná depresia - prehnaný strach

Moje bábätko je moje vytúžené,veľmi som sa tešila ale už koncom mesiaca tehotenstva som vedela ,že moje myšlienky ako strach nie sú správne. Verila som,že po pôrode sa to vyrovná,predsa hormóny. Keď sa mi narodilo dieťa bol to neopísateľný pocit,keď som počula ho plakať lenže mal zo začiatku zlú adaptáciu, videla som ho poriadne po dvoch hodinách,dve hodiny som čakala kým uvidím moje dieťatko. Kým som čakala tak mi jedna sestrička povedala v niečom Tom zmysle ,že malý preto mal zle ozvy lebo ja som zle rozdychavala kontrakcie. Vtedy to začalo ten strach sa stupňovať. Mala som ťažký pôrod ktorý skončil sekciou, následne dlha hosp..Stále som verila ,že môj strach pominie a ustáli sa na zdravý strach o malého ale naopak. Už to je skoro dva mesiace po pôrode. Neviem či to je depka alebo úzkosť. Mám prehnaný strach o malého, veľmi pozorujem a potom čítam a obávam sa toho. Nemám to stále ale niekedy ma prepadne úzkosť,strach. Mám pocit ,že zlyhavam vo všetkom ako matka od pôrodu až po manipulácii s ním. Tak veľmi sa snažím byť dobrá, dávať všetko čo len viem ale stále mám pocit, že je to nedostatok. Bojím si ho zobrať normálne lebo sa mi veľmi kyve s hlavičkou a potom si namyšľam, že čo keď mu natiahnem sval alebo niečo uškodim keď tak kyve s hlavkou.. keď ho ukladám do postieľky alebo beriem,dávam odgrcnut tak mám pocit ,že to nerobím dobre a pritom mi potom neraz povedané že je to v poriadku,ak kus hlavičku dá dozadu alebo ho mykne.. len ja si namyšľam v hlave ,že čo všetko môže mať kvôli tomu a vyčítam si to..prosím nájde sa niekto čo mal podobný stav po pôrode? Veľa sa o Tom rozprávam s blízkymi ale ako odídu preč tak kus je fajn a na druhý deň zas a dookola... Môj strach zväčšovali ľudia hlavne ktorý nerešpektovali ma keď boli pri malom, napr jedna známa stále pusinkovala aj keď neraz som jej vravela aby to nerobila,je chrípkové obdobie a nechceme žeby ochorel. Len čo poviem je nič vo všetkom... Ďakujem