Popôrodná depresia alebo baby blues
AHojte mamičky...chcem sa s Vami podeliť o moje pocity prípadne by som chcela vedieť či ste aj vy niektorá mali pocity podobne ako ja . Pred dvomi týždňami som porodila dvojičky . Uz odkedy som bola v nemocnici , ale najmä odkedy som prišla domov sa neustále cítim pod psa, som vkuse smutná , často plačem , som nervózna , a ovládajú má všelijaké myšlienky . Neustále mam v hlave že som si deťmi pokazila život a že môj život nikdy uz nebude taký ako predtým . Deti mi často placu , neviem co im je neviem co sa s nimi deje a neviem co s nimi robiť . Samozrejme ešte nemáme žiadny režim. Keby som doma nemala manžela uvažujem asi aj o tom že si niečo spravím... na deti sme sa veľmi tešili , no od pôrodu k ním zatiaľ nejak nič necítim alebo teda skor mam taký pocit , že sú prekážkou a že uz nikdy nebude nás život s mužom taký ako doteraz (som naňho dosť naviazaná všetok čas sme trávili spolu, chodili na výlety a pod).. a je mi z toho do placu zakaždým ked o tom začnem rozmýšľať. Myslela som si že pôrod bude pre mna najkrajší zážitok , no opak je pravdou. rodila som sekciou pri ktorej nastali komplikácie , a ked si na to spomeniem až ma mrazí. Najviac ma trápi ze k deťom nemám zatiaľ žiadny citový vzťah a skor ich beriem ako prekážku, každé dve hodiny len kŕmenie , prebaľovanie , grganie a dokola a robím to len z povinnosti , ani sa s nimi nerozprávam a nemám o to ani zaujem .. a žiadny spánok. Cítili ste sa niektorá z Vas podobne ? Zajtra mam dohodnutú uz aj psychologičku, len som sa potrebovala vyrozprávať a upokojí ma ak ste sa aj vy mamičky cítili po pôrode podobne , pripadne ak mi viete poradiť co by sa s tým dalo spraviť ...Dakujem
Navyse, narodenim deti zivot nekonci. Ked si na seba zvyknete, budete mat ako taky rezim a deticky budu vacsie, uvidis, ze vase vylety s manzelom budu omnoho bohatsie, krajsie, uvidite, ako vase deti objavuju svet, prva zoo, prvy sneh, prvykrat pri vode, atd. Neboj, vsetko bude dobre
Toto ma asi kazda zena po porode.....je to len malo estrogenu, hormony. Ustali sa to. Ak to bude viac ako 6 tyzdnov treba ist k psychiatrovi niekedy pomoze prestat kojit tym stupne estrogen. A s detmi postupne ako budu rast bydes vediet co robit zacnu sa na teba usmievat budes viac chodit von na vylety a zivot bude zase krasny. Z vlastnej skusenosti....
mne pomohlo nosenie viem si predstavit ze to mas dvakrat tak tachsie....urcite by som na tvojom mieste si nastahovala daku babku domov a ta by pomahala....este je vyhoda mat rodinny dom...v kazdom pocasi dat dieta do kocika ( ak je kocikove ) a pekne na teraske odtavit.....joooj skoda ze este nemame dom :D...ani ja som nikdy nezazila totalne zalubenie...musela som sa naucit ju lubit....mne pomohlo na to vonat hlavku ked babo spinka v satke....zaciatky su velmi tazke hlavne ked deti placu 3 hodiny denne....nonstop a mozes sa aj na hlavu postavit...zivot nebudes mat uz nikdy taky aky bol..ale bolo to tvoje rozhodnutie mat deti tak to musis prijat take ake je....je to dosledok tvojich cinov...vela veci clovek neovplyvni...napriklad s nasou je peklo cestovat v aute....teraz je tazke ju brat aj kociarom niekde...takze top destinacia je pred domom ihrisko....vo vela veciach ta to obmedzi....ale vo vela vaciach ta to naplni....a budu pre zmenu tiect slzi stastia
Áno. Zažila. Jediné, čo pomohlo, bolo porozprávať sa s niekym o sviojich pocitoch. Nie s mužom, nie s mamou. Skrátka s niekym, kto niečim podobným prešiel, ale nie v predchádzajúcej generácii. Skôr s matkami, ktoré mali deti o rok, dva staršie. Moje dieťa bolo iba jedno, ale stále mi dáva zabrať. Až teraz, keď mám druhé s úplne odlišnou povahou, vidím, že materstvo nemusí byť iba sústavné premýšľanie, že kristepane, čo som to urobila? Prečo som priviedla na svet toto dieťa, však z neho nemám žiadnu radosť, chudák dieťa, ako k tomu príde? Aj také sa stalo, že som bola taká nervózna,, že som dieťa nechala vrešťať v postielke a ja som išla do inej izby a pustila si na plné gule nejakú pesničku, lebo som sa bála, že tomu decku niečo urobím. Ale keď som sa o tom rozprávala s ostatnými, bola som šokovaná, že to vôbec nie je zriedkavé. Jasné, nosenie pomáha, ale s dvojkami je to trošku komplikovanejšie, aj keď nie nemožné. Ešte ni pomohlo častejšie kŕmenie. Aj keď to asi u vás asi znamená v podstate nonstop šichta. Tá rutina prejde, deti začnú samé s tebou komunikovať, pohľadom, gestami. Sama sa im prihovoríš. Ešte je to priskoro. Ešte máš čas. Ešte si v šestonedelí. Hormóny kolísajú.
@lavazza001 možno skús kontaktovať dulu zo svojho okolia?
zdravím. pri psychologičke sa vyrozprávate, možno trochu uľaví. Odporúčam Vám Bachove kvetové esencie na zharmonizovanie psychiky. Mne práve aj psychologičky posielajú svojich pacientov.
http://www.liecivaterapia.sk/sluzby/bachova-kve...
hej hej, boli stavy. napriek tym pocitom som ho aj tak lubila. dieta je prekazka manzelstvu, to je fakt. toto zapru iba matky s idealnymi detmi... ale tie co cele dni a noci pochodovali s detmi na rukach cedia o com hovorim. mozno si sa s tymto mala zmierit este pred porodom. Asi si necakala co prislo, ale je to bezne. Deti vedia byt sakra narocne aj na psychyku, ked sa niekolko mesiacov nevyspis, stale ti len decko vresti a uz nevies co s nim... bolo aj take, ze som ho nekedy uz skratka nevladala pocuvat... zahrabala sa do perin a v hlave mi tak hucalo, ze som ho uz ani nepocula a aspon takto sa na par min zrelaxovala.... aj ty si najdes nieco, ako si ason trosku ulavit, manzel pomoze, prestriedajte sa v noci.
Bude to narocne, nebudem tu mazat med okolo huby. Materstvo je zaber a pri dvojickach... uf... zvlast tie prve mesiace
Hm, dalsi novy nick a podobna tema? Zase sa niekto nudi?
@xxxxxnnnnn ahoj, neda sa preverit IP zakladatelky tejto temy a temy "nemam rada svoje nenarodene dieta" obidve su nove registracie a pisu podobne temy a maju po 1 prispevku
@moni244 nie nezakladala som žiadnu inú tému ;) ale kľudne si ma daj preveriť nemám problém.
@moni244 Moni, možno by ti neuškodilo niekedy iba zavrieť okno prehliadača a nekomentovať. Príp. trošku rozlišovať kam a ako sa zapojíš. Toto dievča potrebuje pomoc, aj keby tu založila 15 rovnakých tém, ide o to, že potrebuje radu a pomoc. Nie niekoho, kto ju ide „preverovať.“ Je úplne nepodstatné, či má duplu, či založila inú tému... Keby si ty išla k lekárovi a ten ťa vypoklonkuje preč s tým, že na tvoj problém už odpovedal trom pred tebou?
@lavazza001 Verím, že je to ťažké, ale určite to prejde. Ja som po pôrode mala doma 2 týždne svokru a ďalšie 2 týždne muža. Takže prvý mesiac, kým sme si ako tak našli spoločný režim som nebola sama. Ak máš niekoho, kto ti môže pomôcť, zavolaj si ho k sebe, nemáš sa za čo hanbiť, je to úplne normálne. Ja som po pôrode každý jeden deň revala a bola nešťastná... nebola som pripravená na tie stavy, nikto mi o tom nepovedal. Všade som čítala, ako pôrodom dieťaťa nastúpi nekonečná a neopísateľná láska k voňavému uzlíčku šťastia. No nenastúpila. Nastúpil akurát tak rev – môj aj dieťaťa, stavy neschopnosti, bolesť a pocit, že som absolútne zlá matka, ktorá ani neľúbi svoje dieťa. Teraz už viem, že takéto pocity som nemala sama. Len vtedy som to nevedela. Je veľmi dobré, že si uvedomuješ, že sa niečo deje a hľadáš pomoc. Chce to trošku času, zvyknúť si na seba, predsa len, je to obrovská zmena v živote, vytrhnutie zo svojej komfortnej zóny, ale všetko sa dá. Si unavená, vyčerpaná – ale to všetko prejde 🙂 Ja som mala pocit, že zrastiem s gaučom a dieťa mi zrastie s prsom, ale teraz to hodnotím tak, že no a čo? Tak som sedela. Tak som neupratala. Tak som neuvarila. Neoprala. Zrútil sa svet? Nezrútil. Kašli na všetko, venuj sa drobcom ako najlepšie vieš, pritúľ si ich, ovoňaj, pomojkaj... a zavolaj si niekoho, kto ti ich na pár minút postráži a ty choď s manželom na prechádzku. Sami. Na pár minút – moja prvá prechádzka bola okolo baráku a trvala asi 10 minút 🙂 Bude pekné počasie, naložíš ich do kočíka, poprechádzaš sa, prídeš na iné myšlienky. Už bude len dobre, uvidíš. Drž sa 🙂
@lavazza001 Ahoj, úplne ťa chápem....Ja som čakala na dieťa 7 rokov a keď som ho doma položila.....nevedela som čo sním. Vôbec som sa netešila, nevedela som si ho pritúliť, nebola som schopná ničoho, ani mu oprať veci.....Pomáhali mi rodičia a manžel. Nespávala som, možno 2 hod. denne. Aj ked mi ho strážili, čiže spať som mohla, ale nedalo sa mi....Nakoniec som išla k psychiatričke a postupne sa to dávalo do poriadku. Neboj, určite sa to napraví, chce to čas. A potom sa nebudeš vedieť od nich odtrhnúť, budeš im toľko lásky prejavovať a zistíš, že je to to najcennejšie v tvojom živote. Len teraz to ešte nevidíš.....Proste hormonálny kolotoč....Má to veľa žien. Čas je najlepší liek....Keď si nevieš rady a veľmi trpíš, možno sa skús poradiť s lekárkou.....
@moni244 teraz úplne vážne. Táto žena ma problém. Je dobre, že o ňom hovorí, že si ho uvedomuje a pýta si pomoc.
Dokonca som na to upozornila kamarátku pôrodníčku, nech si to prečíta, takisto dulu. Toto je vážny stav, ktorý môže prerásť do velkeho nešťastia. A úplne zbytočne.
Ja som si ta vsimla, že často prispievas do rôznych témach na mk, niekedy ma tvoje komenty aj pobavia, len tuto ideš cez čiaru. Radšej požiadaj admina o zmazanie svojho príspevku alebo sa ospravedln babe, že si to prestrelila, ak to tak cítiš. Ale nelej prosím zbytočne další olej do ohňa.
@lavazza001 - kamarátka dr ti odkazuje, aby si určite navštívila psychológa či psychiatra. Pripadne ďalšia kamarátka dula odporúča poporodnu dulu, alebo kontaktuj duly, tam ti poradia.
Nezostavaj sama, rozprávaj sa s inými. Je dosť možné, že trpíš negatívnymi stavmi aj preto, že pôrod nedopadol podľa tvojich predstav, že to šlo mimo tvoju kontrolu, že si sa cítila bezmocna v tom obdobi bezprostredne po pôrode... nie je to nič ojedinele a je dobre to riešiť. Osobne by som uprednostnila dulu. Lebo ta ti nebude chcieť za každú cenu zastaviť laktaciu, ako to robia mnohí doktori a veľakrát zbytočne...
Držím ti palce, nech čoskoro nájdeš rovnováhu a radosť z novej, veľkej etapy v živote. Nič nie je take čierne ako sa na prvý pohľad zdá.
@moni244 noooo,moj prvy prispevok,ale na toto sa skratka neda nereagovat.Dlhsie sledujem diskusie na MK,riesia tu baby ako prizemnosti,tak aj vazne veci....a tato,si myslim,patri prave medzi tie vazne.Ak si mamina zmenila nick chapem a mam pocit,ze je to tema osemetna a nepotrebuje do toho zainteresovavat vsetkych svojich znamych tu na MK...obcas clovek potrebuje objektivnu a max.nezaiteresovanu odpoved...A z teba mam,moni244 pocit,ze asi sa velmi nudis,ked mas cas veci typu "rovnaka tema,novy zmeneny nick" sledovat a riesit.Na "upratovanie"su tu adminovia,kt.myslim si,ze su schopni rozlisit kedy zasiahnut a kedy netreba...a dakujem im,ze v takychto situaciach prevlada ludskost.Tak nechaj svoju zavist a zlost,ze teba evidentne museli upozornit pre nieco a tuto maminu nie,niekde,kde budes o nej vediet len ty .... a ries podstatu prispevkov-tym viacej vsetkym pomozes. 👍
@lavazza001 drzim ti palce.Tiez som s dcerou nemala lasku na prvy pohlad...o babatko som sa starala z povinnosti,lebo uz teda bolo na svete a moje...ale ako sa casom menila,z mesiaca na mesiac to bolo lepsie-ked zacala reagovat napr.grimasami a usmevmi,ked vedela prejavit fakt uprimnu radost,ze ma aj len vidi,ze sa jej prihovaram a z do vtedy mnou vnimanej "odsavacky mlieka" a "zaberackou mojho casu" sa stala partacka 🙂 bude to dobre aj u vas!
Ahoj, este som nerodila, ale viem si predstavit, co prezivas. Urcite chod k psychologicke a vsetko jej popis. Plus sa o svojoch pocitoch porozpravaj aj s manzelom. Zavoj si k sebe domov mamu, svokru, sestru, svagrinu, kamosku, niekoho, kto ti pomoze s detmi, s domacnostou, nech si oddychnes a hlavne nech neostanes ani chvilu sama. Urcite sa v tebe buria hormony a s pomocou odbornika a rodiny to prekonas a budes si uzivat svojich drobcov. Hlavne si nevycitaj, co prezivas, nie si v tom sama. Prajem vela stastia