Popôrodná depresia a druhé dieťatko

@alienkami dakujem krasne 😊

Pozitívom je, že pri druhom už budeš vedieť, čo a ako. Tak že sa vyhneš chybám ako pri prvom a keď nebude také náročné ako prvé, tak máš vyhraté. Držím palce, a druhé dieťa odporúčam.

Nemala som sice ozajstnu poporodnu depresiu, ale rok po porode, potom ako mi nabehli kramy som mala neskurocne uzkostne stavy, v dosledku hormonov a aj dost zle myslienky. Dala som to sice bez ad ale bolo to velmi narocne. Rok na to som otehotnela q tie stavy presli. Maly bude mat pomaly rok a zatial je vsetko ok tak dufam ze to tak aj ostane. Ono vyhoda je naozaj ta ze ked sa bude zase nieco diat, budes vediet rychlejsie reagovat.

Presne ako pisu baby, mozno to pride, ale rozoznas to v zaciatkoch, vies, ze existuje liek, ktory ti zabral, vyriesis to rychlejsie a bude zase dobre.

Nemala som poporodnu depresiu ale prve dni po prvom porode boli pre mna velmi narocne. Ten sok co materstvo obnasa, bol riadny. Rodila som cisarskym rezom a trvalo mi dlhsie kym som sa do maleho zamilovala. Pred troma mesiacmi som porodila prirodzene druheho syna a toho zboznujem od prvej sekundy. Az na prve asi dva-tri tyzdne kym som sa zotavila zo sitia a straty krvi pri porode, boli tieto tri mesiace asi najkrajsie v mojom zivote. Nas druhy drobec nas stmelil a ja mam pocit, ze uz sme kompletni a je to skvele 👍🏻. Pevne verim, ze aj u teba to bude tak.

@alienkami ahoj tak ja teda skúsenosti mam🙈. Po prvom porode este v porodnici mi to zacalo.. Spôsobil to zrejme tazky porod. Myslienky divne, strach, bolo mi cudne ze premyslam, ze existujem.. Uzkosti.. Psychiater, escitil. Po dvoch rokoch som otehotnela, to som uz lieky nebrala az v 8mesiaci zasa stavy, nasadili mi zasa escitil.. Ale po porode iba kusok stavy zle. Po 8rokoch som zas otehotnela, lieky som uz nebrala.. Kebyze viem ako mi bude po porode, tak zacnem brat lieky už počas tehotenstva. V septembri som dostala covid to som bola v 8mesiaci tehotenstva. Za tyzden som schudla 7kg,bolo to strasne. O mesiac na to porod. Zacalo to po porode este v nemocke, ked som uz 4noci vobec nevedela spat, ale ze vobec ani sekundu.. A uz to islo.. Strach, triadky, slabosti, uzkosti, pocit zblaznenia.. Uz tam mi zavolali psychiatra..schudla som 25kg za mesiac po porode. Nasadili mi escitil.. Az teraz po 2mesiacoch zacinaju zaberat. Nic ma nebavilo doteraz, nevedela som sa tesit z malej..iba som lezala.. Strasne obdobie. Esteze mi mamina pomahala.. Takze urcite brat lieky aj v tehu radsej

Ahoj ja, keby som tebou, tak urcite sa zverim do ruk odbornika. Aj teraz ze mas z toho obavy, kludne sa jej zver, neboj sa. A hlavne treba aby si bola sledovana tie prve mesiace po porode😊dolezite je, ze si to uvedomujes, to je skvele a treba si uvedomit, ze skvele je aj to, ze je na koho sa obratit a kto ti pomoze a bude ti rozumiet. Takze sa neboj a urcite sa zver aj s tymto svojej dr. Drzim palce a a verim, ze si to poporodne obdobie uzijes omnoho viac.... Ja som mala na nic tehotenstvo, strasny bolestivy porod, a potom to vsetko co sa dialo, mi tiez sposobilo, ze som bola smutna 5 mesiacov. Drzim palce😊

Či som mala skutočnú popôrodnú depresiu, alebo len nejaké extrémne baby blues neviem, u odborníka som bohužiaľ nebola. Každopádne takmer rok po narodení prvej dcéry som chcela len zomrieť, každý večer som zaspávala s myšlienkou, aby som sa už nezobudila a každé ráno po otvorení očí som sa rozplakala, že to nevyšlo. Dokola len strach, úzkosť, nekonečná beznádej. Nech to bolo čokoľvek, bolo to zlé. Po 3 rokoch sa narodil syn a napriek tomu, že prvé tri mesiace boli peklo, nespal, plakal, ja som plakala, zúfalstvo a výčitky ako hrom- ale tie stavy, čo som mala po dcére, sa nedostavili. Napriek fyzickému aj psychickému vyčerpaniu som mala radosť zo života a cítila som sa dobre, nijaká beznádej a túžba zomrieť.
Tebe určite odporúčam sa s tvojimi obavami obrátiť na odborníka, som presvedčená, že ti pomôže a povzbudí ťa.

Dakujem Vam krasne za to, ze ste sa podelili o vase skusenosti/bolesti. Aj ked je to smutne, je povzbudive vediet, ze je nas viac, ktorym porod spravil sarapatu v hlave. A ze to nieje hanba. Ze sa to deje u vela zien a ze to neznamena ze sme vadne, neschopne... je to tazke prekonat niekedy, to sklamanie zo samej seba. Mne to tiez zacalo hned po porode. Z totalnej nevyspatosti, unavy, traumy z tazsieho porodu, straty krvi, sitia bez umrtvenia...cele zle. Myslela som si ze zomriem presne, nemohla som spat lebo som sa bala ze sa nezobudim. Uzkosti, panicke ataky, neskor par mesiacov po, depresia. Sice som fungovala navonok ok. Vzdy bolo o malu postarane, nenala som tendenciu jej ublizit ani nic take. Vnutri som vsak bola uplne v ciernote. Skoncil mi svet. Psychologicka mi povedala ze som ok, ze su to len hormony, ze mi nic nieje. No ja som vedela ze som na tom zle. Nevidela som ziadne vychodisko. Je to hnus no...ale psychiater pomohol. Netreba sa bat ist k nemu veru. Prehnane uzkosti a strachy pominuli. No s bliziacim sa druhym porodom sa obavy zacinaju vynarat...urcite sa poradim s lekarom. Liecbu asi nechavame taku zachovnu, ako vravi on. Dakujem vam zienky, posielam objatie. Sme silne. Ale dakedy je ok uznat si ze niesme ok. A to je tiez v poriadku. Niesme nic menej, niesme ziadne zlyhanie ❤

@thoughtfulweirdo toto znie presne ako som sa citila ja :/ preto sa bojim aby sa to nezopakovalo, ked som konecne v stave ze sa uz viem aj tesit

@nelly1310 presne toto som zazivala v nemocnici, nemohla som spat, myslela som si ze umieram, ze vykrvacam (to aj tak vyzeralo, rano podo mnou cela postel nasiaknuta krvou, rychlo transfuzky som dostala), a uz to slo...ale nikoho nebapadlo ze najvacsi problem je hlava. Riesili len to ze mi nejde kojenie a hucali do mna. Ale to ze tam mam panicke ataky to nenapadlo nikoho, lekarov ani mna...

Ja som si pri druhom povedala, že to bude dobré a že tak to musí byť a bodka. Proste som sa tak nastavila. A to mi veľmi pomáhalo.

Niektorí ľudia si pomýlili povolanie. Zmýlili si zdravotníctvo s mäsiarstvom 🤦‍♀️

Je mi to luto, co si zazila. Mnoho zien ma z porodu traumu, nie kazda to vsak prizna. Mas moj obdiv, ze dokazes o tom hovorit. Vela zien sa tu hra na hrdinky, pisu o svojich zazitkoch z porodu a davaju k tym vetam aj smajliky, akoze hahaha a tak. Tie citlivejsie to maju asi tazsie. Obdivujem ta, ze si sla do druheho dietata, aj ked mas strach. Na tvojom mieste popracujem na psychike, mozno na dule. Internet je plny videi ako sa psychicky pripravit.