Popôrodná depresia
Dobrý deň.
V 34tt sa mi narodilo predčasne bábo, akútnou sekciou. Domov sme si ho vzali po mesiaci. Dovtedy som za ním každý deň cestovala pól dňa len aby som s ním mohla stráviť 30min na JISke. Počas toho som prisla o mlieko aj keď som sa mi snažila odsávať stále. Posledný týždeň ma hospitalizovali na izbe matiek a potom na sestonedelie kde som už bola s ním. Všetko bolo už v poriadku. Ale ako nás prepustili to prišlo.. Samí lekári, samé termíny ku lekárom, malý má veľa vitamínov. No mala som radosť že je s nami doma. Avšak posledný týždeň sa mi začali objavovať v hlave nové myšlienky.. chvilkami som vyčerpaná zo všetkého, nechcem sa oňho starať, som rada keď spí a nemusím ho počuť. Teraz mu zistili reflux tak si zvyká na nové mlieko a v noci veľmi silno plakal, mala som ho na rukách aj napriek tomu že som nechcela a napadla ma veľmi hnusná odporná myšlienka. Malého som dala hneď priateľovi a odišla z miestnosti. Do miestnosti som sa nevrátila až kým malý nebol ticho a moja myseľ sa neukľudnila.. Moje vnútro ho miluje ale moja hlava ho nechce. Moje pocity sú ako na horskej dráhe a po včerajšej myšlienke som dostala strach, čo ak mu ublížim ? Bojím sa o tom povedať aj lekárovi .. Mali ste prosím niektorá z vás niečo podobné? Ako ste to zvládli ?
Prosim ta povedz to lekarovi. Ja som zazila nieco podobné. Podobna situacia, len som mala este jedno 1,5 rocne dieta doma s manzelom a ja som 5 tyzdnov lezala v nemocnici ani nie pri tehotnych pacientkach, ale na normalnom gynekologicom oddeleni a po porode som dostala infekciu, ale novorodenec bol uz prepusteny. Cize ostali zrazu manzelovi dve deti doma a ja v nemocnici. Vsetko to sa tak vo mne nehromadilo, prisla pandemia, dalsi stres, a aj som citila, ze sa nieco vo mne zlomilo, zmenilo, nervozita obrovska a ziadna radost. Lenze cez pandemiu sa clovek k psychologovi nedostal. Cize sama som sa z toho dostavala a to snad 3 roky, kym maly nezacal chodit do skolky. Konecne potom prisla radost. Naozaj to povedz pri najblizsej poradni pediatricke alebo hocikomu inému lekarovi. PS: to, ze sa to nepodarilo kojit. Ani mne sa to pri oboch detoch nepodarilo a to mi pomahalo s tym kopec ludi z odboru. Ten tlak na kojenie mi vobec nepomahal. Skusali sme, nevyslo.PS: tam je priestor, aby otec dietata ti vedel s tym pomoct, napr. Ak je ochotny v noci sa s tebou striedat. Neskor si tu flasku dieta bude drzat samo 🙂. A ani ja som nebola kojena a tiez som narodena predcastne o dost. Tazsi zaciatok, ale zdravotne mi v zivote nic nebolo 🙂. Naozaj povedz to niekomu, netrap seba a rodinu a hamba to urcite nie je.
Tiež som to mala. Veľmi konkrétne myšlienky na to, ako mu ublížim. Tvoje telo sa bráni tomu vyčerpaniu a jeho zdroju. Plus to, že si s ním poriadne nebola, musí to byť fakt ťažké teraz. Neviem ako to máš ty, ale ja som si vedome povedala, že dobre, takto to teraz je, môj mozog ma chce zbaviť zdroja môjho utrpenia, ale ja som silnejšia a dám to. A hlavne, ono to fakt prejde. Naozaj. Musíte sa zladiť. A určíte to niekomu povedz. Rozprávaj sa o tom s niekým, komu dôveruješ. A ak má fľašku, tak nech ho kŕmi v noci otec. Potrebuješ sa vyspať. Chviľku to bude trvať, ale aj on si nájde spôsoby, ako ho upokojiť. Objavíte časy, kedy potrebuje malý teba a kedy zvládne pár hodín a uspatie s otcom. Ak má muž nejakú dovolenku, nech ju teraz vyberie a pomôže ti. Bude dobre, ver mi. Tiež som bola zhrozená z toho, čo ma napadá. Volá sa to nutkavé myšlienky tuším. Vkradnú sa ti do hlavy. Ale keď si ich priznáš a uvedomíš, že za ne môže len to kombo nevyspatia, odlúčenie, tlaku na kojenie, hormónov .. je to len dočasný stav a ty ho dokážeš prekonať. A ak by si mala pocit, že nie, tak si nechaj pomôcť kľudne aj doktorom. Bude dobre, neboj.
Ja som tiež zažila..a to som vôbec nemala nejaký traumatizujuci a komplikovaný pôrod alebo predčasne narodené dieťa..a tehotenstvo som mala ukážkové cítila som sa 100% ako keby som tehotná ani nebola.Ja som konkrétne nemala myšlienky že by som malej ublížila (ale tiež som bola najradšej keď spala a keď sa zobudila tak som bola až otrávená že je hore) a moje myšlienky boli skôr o tom že som si v hlave robila plány o tom ako by som sa zbalila a nechala ju s manželom a utiekla preč aby som mohla žiť život ako predtým keď som si mohla robiť čo chcem alebo čo keby sa mi niečo stalo tak by som mohla ísť do nemocnice a aspoň pár dní nebyť doma😀Kojenie som nenávidela cítila som sa ako otrok alebo ako krava..potom som prestala a to pomohlo.Najviac potom pomohlo keď začala malá spať celú noc a ja som sa vyspala tak som bola úplne iný človek.A celkovo novorodenecké obdobie nebolo nič pre mňa.Teraz má rok a je to absolutne o niečom inom a každý deň s nou si úprimne užívam
Ak máš takéto pocity ja by som to nepodceňovala a vyhľadala by som odborníka 😊 ja som dostala poporodnú depresiu týždeň po pôrode, hneď ma gynekológ odporučil na psychiatrický urgent kde mi lekár povedal, že sa jedná len o babyblues, no bohužiaľ sa mýlil. Stav sa mi rapídne zhoršoval. A keby som sa hneď dostala do rúk odborníka predišli by sme tomu, že sa z toho vysekávam už osem mesiacov 😊 bola som hospitalizovaná a začali sa u mňa prejavovať psychotické známky. Mám konečne správne nastavenú liečbu, navštevujem každý týždeň psychoterapeuta, rozprávam sa s rodinou a všetkom čo mi behá hlavou, to je asi najväčší liek ❤️ možno len keď niekomu o tom povieš sa ti uľaví. Prajem veľa síl. Ak by si potrebovala kľudne mi napíš.
@cic33 mala, skoro rovnaké. Prvé mesiace malá len plakala. Jedine ako sa dala utíšiť bolo na prse. Mala som ich rozožraté a každú chvíľu som bojovala o to či počúvať ten rev alebo cítiť tú bolesť. X nocí som stála na balkóne, že to skončím. Proste som sa rozdychala a išla ďalej. Pamätám si to zúfalstvo a pre mňa bol 1.rok najhorší v živote. Sú to hraničné situácie s nocami a dňami bez spánku, kde nevieš pomôcť vlastnému dieťaťu a nemáš čas pomôcť sebe.
Mne pomáhalo 15 m v sprche. To bol môj čas a pripravil ma na nočné peklo.
Ak nedojcis, skúšala by som ho nechávať v dni keď má partner voľno, uspať ho ním. Ukradni si chvíle pre seba. Aj keď len minúty, stačí to na nabratie triezveho pohľadu.
Dobre si spravila, že si ho dala jemu a rozdychala sa. Riešila som to podobne.
A zapoj všetkých vo svojom okolí, komu veríš, nech ti ho dôjdu na chvíľu pobaviť. A znova si ukradni chvíľu pre seba. Nestíham sa rozpisovať, ale držím palce. Nie si jediná, čo mala podobné myšlienky ale ty jediná poznáš kamdokazes zájsť
Podľa toho by dom riešila psycho. DRŽ SA a kedykoľvek napíš.