Popôrodná depresia

@kacena4 dakujem ❤️ už som navštívila jedného psychiatra, ale v stredu idem k ďalšiemu čo sa zaoberá popôrodnou depresiou, chcela by som aby ma z toho vyviedli bez medikamentov, samozrejme ak sa situácia nezhorší

Ja som si tým presla hneď dvakrát, po prvom to bolo hrozne, skončila som s liekmi na upokojenie, myslela som si, že sa zbláznim. Malého mi dávali často na ruky, ale nikdy som s nim nemohla ostať sama, lebo som sa bala, že mu ublizim. Postupne začali lieky zaberať, tak začala rast aj ta materinska láska. Teraz ma syn 13 rokov a mame krásny vzťah a je moje všetko. Nesnaž sa nasilu vynútiť pocity bezhranicnej lásky, prijímaj ako to ide a určite sa dostaví postupne. Veľmi ti držím palce

@marhulka13 dakujem ❤️ ja sa tiež snažím nebyť s malou sama, aj keď sklony k ublíženiu nemám ale bojím sa toho že mi strihne a niečo spravím, predsa tá psychika nie je 100 %. Dali Vám antidepresíva ?

Sprav si pri malej pohodu, nenahanaj sa za domácnostou, nevyvaraj, nestoj pri hrncoch, odmietni mavstevy ktoré by ta kritizovali a komentovali. Spi pri malej užívaj si jej dotyky, uzivaj si jej pohlad keď sa pomaly snazi zaostrit ockami. Predstavuj si v hlave vsetky veci ktoré môžete spolu zažiť. Co vsetko pekne vas čaká... Prvy krat ked sa postavi na nohy, ked ti prvy krat povie mama... Alebo uplne taka drobnosť keď si prvy krát chyti sama hrkálku.
Prajem ti nech toto náročné obdobie prejde rychlo a nech sa ti podari vytesnit spomienky na náročný pôrod uz len pozitivnymi vecami.
Ta nekonečná láska sa vybuduje postupne a ty pokračuj pekne deň za dňom ako doteraz. Zacala si tým že o tim otvorene hovoríš a vies pomenovat svoj problem. Tak neprestávaj vyhras ty nie depresia. Drzim palce ❤️

Ano brala som ich asi rok, potom som lekárovi povedala, ze chceme druhé a to som bola na minimálnej dávke celé tehotenstvo a teda aj keď to nebolo chvíľku úplne super, bolo to o poznanie lepšie, dcéru som dokonca kojila takmer 3 roky. Tiez som nemala sklony ublizit babatku ani sebe, skôr som mala chuť žiť život ako pred dieťaťom a zároveň obrovske vycitky, čo to robím. To bol taky neopísateľný strach a úzkosť. Ja som vôbec nevedela jest, spať, horúčku som ešte dostala, no naozaj neprajem nikomu

@ella1234 zatiaľ som v kľudovom režime, celá rodina mi je oporou a každý deň dúfam že to bude lepšie 🥰 dakujem za podporu ❤️

@marhulka13 úplne to chápem, muselo to byť náročné. Toto isté mám aj ja, nechuť do jedla a neviem sa tešiť zo života tak ako pred tým. Ani si neviem predstaviť prežiť toto dva krát 🙈

Tri tyzdne po porode je este kratko, je mozne, ze to do konca sestonedelia aj ustupi. Ja som mala po porode tiez zle stavy. Ja teda mam aj uzkostno-panicku poruchu, ale depresie v podstate vobec a po porode som veru mala aj tie. Vsetko mi pripadalo take cierne. Tiez som citila uzkost, ked sme odchadzali z porodnice a tie prve tyzdne som fakt plakavala takmer kazdy den, pripadala som si nemozna, ze toto nikdy nezvladnem..chcela som ujst a vratit sa, ked bude mat maly 18 🙂 Samozrejme by som to nikdy nespravila, ale to boli moje predstavy. Po mesiaci uz to ale bolo lepsie, koncom 600nedelia este lepsie a po takych 3 mesiacoch uz som to bola zase ja. Nepotrebovala som ani pomoc lekara, upravilo sa to, ked sa upravili hormony.
S tou nekonecnou laskou, to si nevycitaj, s tym vobec nie si sama. Kamoska mala tiez narocny porod a ona dokonca prve dni nechcela malu vobec vidiet. Vztah si k nej vybudovala az postupne, ako sa o nu starala, ale trvalo to par mesiacov. Teraz ma "mala" 14 rokov a maju super vztah. Ja som sice maleho rada mala od zaciatku, ale o nejakej euforii z materstva sa hovorit nedalo. Pamatam si, ze som sa pytala manzela, ci mu nevadi, ze ma to zatial velmi nebavi. Pripadala som si previnilo, ze by to malo byt to najlepsie, co som kedy zazila a robila a ono to tak nebolo.

Preto som súhlasila s liečbou už počas tehotenstva a celý čas bola pod kontrolou psychiatra. A nič som si už nevycitala, prijímala som situáciu aká bude. Vďaka Bohu za môjho úžasného manžela a jeho maminu. Cely čas boli pri mne a nikdy mi nič nevycitali

Ahoj, pri prvej dcére som si prešla popôrodnou depresiou. V nemocnici som strávila 5 týždňov, z toho 2 týždne už po pôrode, ale týždeň sme spolu neboli, nakoľko mňa dávali dokopy. V nemocnici som sa starala,všetko bolo ok. Prišla som domov a koniec. Stála som v okne,a s plačom som volala mamičke, že ak mi niekto nepríde pomôcť s dcérou, vyhodím ju- a predpokladám, ze by som to aj spravila, ak by sestra neprišla. Boli to strašné mesiace, bola som aj mladá, mala som 21. Trvalo aj pol roka,pokiaľ som bola konečne na úrovni, že som neodmietala vlastné dieťa, a dokázala som sa o ňu starať. Chodila som každý týždeň k psychologičke, lieky som nebrala. Mala som šťastie, že som v tom čase bývalá u rodičov a mamička mi veľmi pomohla. Druhú dcéru som rodila ako 31 ročná, začala som mať prejavy, ale to bolo skôr také, hormonálne podľa mňa. Keď plakala začala som sa veľmi triasť, taktiež som plakala aj nad tým, že vonku svieti slnko,ale behom mesiaca sa to ustálilo a našťastie sa ťažké stavy nevrátili. Veľmi držím palce, a prajem, šťastnú cestu k vyliečeniu duše.

@marianarem Tak mám aspoň malú nádej, že to ešte odoznie 😊 ja som si pre istotu zohnala lekára ak by to v budúcnosti vo mne driemalo aby som sa mala na koho obrátiť. Ja akože malú rada mám len si držím trochu odstup. Aspoň viem, ze je viacero žien ktoré si týmto prešli a nie som v tom sama 😊

@lucia23611 to muselo byt hrozne. Tak ja to chvalabohu až také strašné nemám, ale každopádne je to veľký dopad na psychiku. Tiež nechcem brať zatiaľ lieky a chcem aby ma vyviedli z toho bez liekov, pretože niekedy sa duša nedá liekmi vyliečiť 😊 ďakujem za podporu, hádam to čoskoro odoznie 🙏🏻

Nie si sama, zdaleka nie vsetky zeny su v materstve hned od zaciatku stastne, niektore si aj rok-dva hladaju system fungovania, ktory im sedi. Len sa to prezentuje tak, ze je to najvacsia radost v zivote a ze musime byt predsa najstastnejsie, ake sme kedy boli. Ale radost s dietatom je len cast toho vsetkeho. Su aj mamy, ktore si to vyslovene od A do Z uzivaju, ale tych je mensina by som povedala, aspon v nojom okoli.

presne tak, kazda to takto rozhodne nema. ale netrap sa, je to uplne normalne a bezne. skor, ci neskor sa z toho dostanes, len si proste musis vyhradit cas aj sama na seba, inak to nejde. nie si na dietatko sama, ste predsa dvaja, rodicov mate obaja tiez, predpokladam, takze na chvilu sa on postarat nemoze byt ziaden problem. sprav si sem-tam den pre seba, chod si dat spravit vlasy, nechty, pedikuru, proste cokolvek, len bud sama a uzivaj si to.

@8154161616 seroxat a xanax na týždeň než zaberu AD