Pomohol vám psychológ? A v akej životnej situácii? Viem, že sú to osobné otázky, ale plánujem ísť k psychoterapeutke a vkladám do toho všetky nádeje. Lebo sama nevidím riešenia 😔 Tak chcem vedieť skúsenosti druhých....
@lindous ďakujem za skúsenosť. Vidím sa veľmi podobne ako si to napísala. Pravdepodobne nemám žiadnu diagnózu, ale je toho na mňa veľa a vôbec nevidím cestu von. Akékoľvek riešenie nájdem vždy to má nejaké veľké ale a celé sa mi to zamotáva. Vôbec neviem aký krok spraviť ďalej, ale v bode, v ktorom som, sa asi zbláznim...
nie
Áno pomohla, presne na toto je psychológ mlada psychologicka mi pomohla, mozem Ti dat kontakt, po telefone mozte, stretla som aj hlupe psychologicky, otras, aj vychcaneho terapeuta co mu islo len o peniaze, takych je vela ze o nicom psychologov, ale inak su aj dobré talentované, alebo za 40, 50 eur terapeutka presne na toto, to sa da ja cez skype.
nepoznam nikoho, komu by pomohol, zato viem, ze si mastia dobre vrecka… a este si len budu mastit, lebo ide zla doba a ludia budu hotovi zo vsetkeho, co tu bude… nech sa ludia naucia komunikovat medzi sebou a nebude treba ani tychto darmozracov..
Pripájam sa k @lindous, mne psychológ veľmi pomohol. Keď som bola v poslednom ročníku VŠ mala som extrémne stresové obdobie. Nikdy som nemala dobrý vzťah s rodičmi, roky sa to prehlbovalo a vyvrcholilo to zrovna v tomto čase vo mne extrémnymi záchvatmi hnevu. Tiež som nemala žiadnu "diagnózu" ale všeobecne som sa necítila dobre, nemala som moc "chuť do života", mala som nízke sebavedomie kvôli prehnane kritickej výchove rodičov.
Sama za seba môžem povedať, že psychológ nepomôže človeku, ktorý tam ide s tým, že "toto mi aj tak nepomôže". Ja osobne som od toho nemala očakávania. Narazila som na skvelú psychologičku, ktorá mi pomohla vyrovnať sa s výchovou mojich rodičov. Nikdy ma nesúdila ani mi nijak netlačila svoje názory. Skôr sa snažila aby som ja sama v sebe našla odpovede na svoje otázky a traumy. Chodila som pol roka a čo mi to dalo bolo, že sa dokážme úprimne "povzniesť" nad výchovou mojich rodičov a do dnešného dňa s nimi vychádzam, stal sa zo mňa oveľa pokojnejší a vyrovnanejší človek, ktorý násobne lepšie zvláda stresové situácie a svoje emócie.
Ak sa necítiš dobre, určite by som to aspoň vyskúšala. Nájdi si zazmluvneného psychológa a poisťovňa ti (nie som si istá koľko) sedení preplatí.
(Posledná vec, nesúhlasím s tým, že psychológovia sú "darmožráči", čo z ľudí ťahajú peniaze. Tu len vidieť ako je okolo mentálneho zdravia na Slovensku ešte stále stigma. Ak idem k súkromnému psychológovi, áno zaplatím si za to. Rovnako ako keď idem k súkromnému gynekológovi alebo zubárovi.)
Aj mne psychologicka velmi pomaha, uz toho bolo na mna strasne vela a psychicky som sa zlozila... Chodim k nej pravidelne ale musim povedat ze je to urcite lepsie ako to bolo a hlavne mi dala aj iny pohlad na veci.
@barborachors Dobrý deň, ja ako psychologička dodám iný pohľad na vec: 5 rokov štúdium psychológie v zahraničí na kvalitnej škole, 6 rokov terapeutický výcvik, popri tom práca na plný úväzok,...pomedzi to x školení a vzdelávania sa, pretože každý človek je iný a prichádzajú s rôznymi problémami - od depresie, úzkosti, vzťahovými problémami, existenčnými krízami, vyhorením, .... ako odborník teda potrebujem mať čo najviac vedomostí a zručností. Ak chcem dať danému človeku za tú hodinu 100% pozornosť, pochopenie, empatiu, odbornosť, stojí to veľa energie, teda nemôžem mať 8 ľudí denne, aby tá suma za hodinu mohla byť napr. 10 €. Bežne sa ceny za hodinu pohybujú okolo 40-50-60-70€,...je to ako v tej anekdote: V prístave majú pokazenú loď. Príde opravár k lodi, 2 x buchne a loď je opravená. Vypýta si 1002 €...pýtajú sa ho: To tie dve buchnutia stáli 1002€? ...on na to: Nie, dve buchnutia stáli 2 €. Tých 1000€ je za to, že som vedel, kam treba buchnúť. ...Takže ak je človek odborník, síce to stojí niečo, pretože sú za tým roky práce na sebe. ...ale verte, že ešte po x rokoch práce sa mi "nevrátili" všetky prostriedky, ktoré som do toho investovala. Ale teší ma práca s ľuďmi, a je to krásna práca.
Áno, pomohol ... nemala som/nemám žiadnu diagnózu, dostala som sa však v živote do bodu, kedy toho bolo na mňa strašne veľa a nevedela som ako ďalej, upadla som do depky a nevedela som sa z nej vyhrabať sama... riešili sme spolu rôzne veci, čokoľvek čo som zrovna potrebovala, boli to hlavne vzťahové záležitosti, ale nie len... nebolo to dlhodobé, začínala som každé dva týždne, potom som už nemala potrebu tak často až som prestala úplne, ale dodnes z toho čerpám... uvedomujem si však, že som mala veľké šťastie, že som si so psychologičkou, ktorú som si vybrala hneď na prvú sadla a nemusí to byť samozrejmosť...držím ti prsty, aby si našla riešenia svojich problémov !!!