Ahojte ani neviem ako začať a ako to dostať zo seba von...asi posledný cca rok som si všimla že som sa zmenila... predtým som bola úplne normálna ale teraz ako keby som sa bála ísť medzi ľudí keď mám niekam ísť sama tak mám stres akože nakoniec idem ale to predtým je na nič. Som momentálne 3 mesiace bez práce a snažím sa si nájsť novú ibaže keď už je náznak toho že ma niekam príjmu začnem panikáriť a stresovať čo bude a ako bude všetci tí nový ľudia ktorí prácu ovládajú perfektne a teraz prídem ja ktorá neviem o čom je reč...ja viem že je to normálne keď je človek niekde nový ale proste mojej hlave to nedokážem vysvetliť 😏 najhoršie je že občas mám stavy že si verím a idem do toho zájdem na pohovor všetko v pohode a zrazu príde zlom a už sa snažím z toho cúvnuť 😔 rozprávala som sa s priateľom povedal mi nech si dám pauzu nech si to v hlave usporiadam nech nejdem do ničoho bez hlavo len preto aby som mala prácu ale mňa trápi to že všetko ťahá viacmenej on 😒 Ja sa už cítim úplne zbytočná ako keby zo mňa nič nebolo a len sa prebíjal svetom 😔 premýšľam nad psychiatrom že on by mi možno dokázal pomôcť...ako to u psychiatra chodí? Môžem len normálne prísť alebo potrebujem papier od obvoďaka?? Platí sa za vyšetrenie u psychiatra??A myslíte že mi dokáže pomôcť s tým aby som nabrala odvahu a nebála sa každej blbosti?? Možno niektorá máte rovnaký problém a poradíte mi ako s tým bojovať.Ďakujem a dúfam že ma neodsudíte 🙂
@jumama ďakujem veľmi pekne ☺️ ja som skúšala na YouTube pozerať nejaké videá o tomto ja si to uvedomujem len ja to nedokážem ovládať v sebe... keď niekam idem viem že mi nič nehrozí ale je to len v mojej hlave a nedokážem s tým prestať... občas sa bojím niečo povedať alebo niekam ísť aby som náhodou nemala potom nejaký problém no a s tou prácou je to ešte horšie keď prídem z pohovoru som šťastná nabudená že sa to možno podarí no a potom začnem dúfať že ma neprijmu lebo sa bojím toho a toho a stále niečo...niekedy už naozaj nevládzem a nechápem sa keď vidím ostatných ľudí ktorí berú prácu a ostatné veci úplne normálne že si to tam zbuchnu 8 hodín a idú domov a ja sa cítim taká slabá a ustráchaná zo všetkého... kvôli blbej práci a obyčajným veciam mám takéto stavy ale naozaj nedokážem sama s tým už nič robiť asi 😔
Psychiatra nie, psychologa ano, psychiater ti da lieky ale tvoj stav to nevyrieši, moja mama mala problémy v praci (pokladnička) stale im chybal tovar pri inventurach a uplne sa z toho zložila, začala mať strach z ľudí, dala výpoveď a začala chodiť k psychiatrovi, je to už 20 rokov a vobec sa to nezlepsilo, zničilo ju to, je to schranka bez duše. Nová praca ti pomôže, neostavaj doma. Nakoniec policia prisla na vinníka, zástupkyňa vynasala tovar v dodavkach :-/ .
@83lenka83 chúďa to je hrozné to naozaj nechá na človeku nejakú stopu...neviem ja mám pocit že potrebujem práve nejaké lieky na tie moje stavy lebo cítim že už to nezvládam
ak sa bojíš niekam sama chodiť tak to sú úzkosti...psychiater ti predpíše lieky a všetko zas bude OK... Psychológ ti môže pomôcť aj bez liekov, len to musí byť ozaj dobrý psychológ. Možno ti ukáže dýchacie cvičenia aby si vedela ako máš v strese reagovať.
Skúšala si volnopredajné lieky? Kúp si Magnnézium forte a dlhodobo užívaj. Ako v noci spávaš? ak sa budíš a máš problémy tak to môžu byť aj depresie... sú lieky aj na ukľudnenie len z nich vzniká závislosť - predpíše obv. lekár napr. Neurol...
@deti95060810 áno podľa toho čo som sa dočítala by to mohli byť úzkosti... skúšala som si dávať depress odporučili mi ho v lekárni ale nemala som pocit že by to somnou niečo robili 😏 v noci spávam dobre občas keď som sama tak sa sem tam prebudím ale inak so spánkom problém nemám
Ku psychiatrovi nemusis mat vymenny listok staci si nejakeho najst a objednat sa a neplati sa nic
Ja by som volil psychologa. Psychiater ti akurat capne antidepresiva. Vacsinou maju psychiatri milion pacientov, nema cas sa rozpravat. Aspon taka moja skusenost.
Ahoj. So svojimi obavami dokážeš pracovať, aj pokiaľ len začneš a akosi to nejde ďalej a z nahromadenie obáv sa nakladá úzkosť.
Predstav si kopec nahádzaneho špinavého prádla. Potrebuješ mať na sebe kusy práve z tej kopy, pretože skriňa s čistým oblečením Ti neponúka to pravé. Predstav si, ako sa v tom oblečení cítiš príjemne.
Zoradíš si zoznam krokov, ako majú za sebou nasledovať. Vytriediš biele, tmavé, farebné a zároveň bavlnené. Z kopy neubudlo, no dostane iný tvar, rozdelia ju na menšie kopy a záberú širší priestor. Zvolíš, s ktorou kopou začneš, aby práčka oprala za Teba. Za ten čas zvolíš postup a prípravu jedla. Vyberieš prádlo, povešiaš alebo vyberieš zo sušičky. Jedlo je hotové, sadneš si za stôl a prijmeš energiu a silu, čerpáš z oddychu a príjemného rozhovoru s priateľom, keď jete za spoločným stolom. Postaráš sa, aby stôl bol čistý, aby všetko malo svoje miesto. Čisté suché prádlo ulozis na svoje miesto.Každý pohyb, ktorý robíš, Ti dá vnútornú silu a vedomie, že má zmysel. Každé uloženie veci, predmetov na ich miesto. Cítiš, ako ich rozvrhnutím, dotykom, čistením odchádza neistota a prichádza uznanie pre Teba od Teba. Vezmeš si čistý papier a vypíšeš zo seba, čo Ťa trápi, čo prežívaš, čo by si si priala mať na poriadku. Pochváliš sa tomu listu papiera, ako to zvládaš a čo treba dotiahnuť ďalej.
Pozri sa, určite ti to neublíži... Výmenný lístok nepotrebuješ, nikto o tom nemusí vedieť... Porozprávať sa s odborníkom ti môže len pomoct
potrebujes psychologa nie psychiatra pbv9dny ta vie predpisat na 10sedeni zadarmo. vela stastia
Ahoj,som podstatne staršia ako ty,20 rokov sa liečim na panickú poruchu.V tomto roku som prišla po 32 rokoch o prácu Bolo to moje prvé zamestnanie,v živote som na pohovore nebola.Bola som doma 4 mesiace , zúčastnila som sa 4 pohovorov ,prijali.ma všade.Vybrala som si myslím dobre.Prvé dní som prežila ako vo sne,potom sa to utriaslo.Neboj sa ,začleníš sa do kolektívu,zvykneš si.Je lepšie byť medzi ľuďmi,ako doma sama .Ja teda navštevujem psychiatra dlhé roky a dostala som od nej veľmi dobré rady,odporúčam aj tebe Držím palce.
Autorka to co popisujes mi pripomina panicke ataky. Pomohol psychiater, do roka som bola fit, a zatial (2roky) ani naznak, ze by sa to vratilo.
Teraz by som uz ale rovno sla k psychiatrovi, a nechodila 10 rokov za tazke peniaze po psychoterapiach.
Skôr psychológa...chyba Ti sebavedomie a podcenujes sa...všetci budú lepší, vedia čo robiť....je to len v hlave neboj sa.Trenuj to, že budeš viac chodiť medzi ľudí až zistíš, že nič sa nestane, nič Ti nehrozí možno máš aj soc.fobiu.Neboj sa úzkosti má každý 5 človek
@sonnenshein prosím vás a potrebujem k psychiatrovi svoj záznam ktorý mám u obvodného lekára? Asi áno že? Ja to asi skúsim lebo už ďalej takto nemôžem fungovať
nepotrebujes
Nie, k psychiatrovi ideš priamo bez výmenného lístka a karty.Ale určite navštevuj aj psychológa ten Ti dá rady ako pracovať s emóciami, strachom ako prekonať uzkost....
Ziadny zaznam nepotrebujes
Ďakujem vám za rady veľmi pekne 🥰 skúsim to teda 🙂
Tuto je velmi dobry rozhovor s psychologom, kde vysvetluje zo zaciatku svoj pristup.
https://www.youtube.com/watch?v=jtEz-R3grm8K tomu odporucam knihu Uzkost a jeji smysl od Vereny Kastovej, v tej knizke presne vysvetluje, ako uzkost vznika i o tom, ako jej energiu prsmerovat tam, kam potrebujeme. Nieco podobne ako je v rozhovore. Urcite je velmi dobre, ze problem vidis a priznavas si ho. Nemam skusenost, no myslim, ze na rozhovory su aj psychologovia, psychiater ti moze potom okrem rozhovoru predpisat aj lieky, lebo je lekar. Tym sa nastavi aj chemicka rovnovaha v mozgu... Kazdopadne youtube je plne prednasok, rozhovorov, len si vzdy treba vybrat psychologa, psychiatra, odbornikov, nie neodbornikov. Taketo prednasky a rozhovory ti mozu pomoct pochopit tu uzkost, ako to povedal, spojit sa s nou, vyuzit jej energiu na co potrebujes. Ja to mam takto s nervozitou. Som rychly, rychlo konajuci tvor. Ak moje okolie reaguje pomaly, zbiera sa vo mne nervozita. Zaroven ma vyrusuje neporiadok, hluk, ak pridem z nakupu, z oslavy atd... potrebujem oddych od ludi, napriklad jazda autom, ked je slnecny den a na ceste su take tie zelene odrazy svetla, alebo pobyt v prirode, kde je sneh a je jasny den a to svetlo sa odraza od snehu, to je uplne zabijak na mna, ta presytenost vnemami z odrazov svetla.... som potom ak sa toho nahromadi naraz vela vznetliva, vybuchnem a pokricim za blbosti. Toto je tiez vecou poznania seba, ze to takto poviem, ze to nahlas priznam, a ze tu nazbieranu energiu mozem vyuzit na to vykricanie, alebo nasmerovat inam. Napriklad zacnem umyvat riad a pustim si pri tom nejaku tichu hudbu, alebo si dam naopak relaxacnu vanu s penou, solou, aby som tu energiu stlmila... proste si najdem viacere metody. Skus to aj ty takto nejako pochopit v sebe a pracovat s tym. Pozorovat, kedy uzkost prichadza a najst si svoje, tebe blizke techniky, ako s nou pracovat. Urobit si zoznamy pesniciek, co si pustis v takej, ci onakej nalade, aj si ich tak pomenovat, spravit pre seba nieco rozmaznavajuce, alebo naopak nastartovat sa k niecomu, cviceniu, tvoreniu, peceniu, vareniu... pri akejkolvek cinnosti sa energia presmerovava kam treba...