Podráždenosť, rozcitlivenosť, stereotyp a samota

@slecnamarplova pomoze len nastup do prace 🙂 do tych 2 a pol roka som to este nejako davala, ale potom som uz bola klbko nervov, nechcelo sa mi rano vstat lebo som presne vedela co ma caka, nic ma nebavilo, nic sa mi nechcelo, zaroven som stale potrebovala nieco robit aby mi ten den presiel, otrasna na malu, na muza, na kazdeho, nechcelo sa mu uz ani len otvarat usta....aj to mi bolo zatazko.
Mala nastupila do skolky a ja po mesiaci do roboty, skor ako som musela, ale naco doma? sama...
Ano, je to niekedy o hubu, robim na zmeny, je to narocne samo o sebe, ale konecne riesim aj daco ine ako malu a domacnost, v robote musim pohnut rozumom a potom si malu uzivam. Aj to varenie,zehlenie, atd....🙂 Proste je to ine...fyzicky unavnejsie ale psychicky ovela lepsie.

@slecnamarplova ako stary je maly?ja som tiez mavala taketo pocity obcas,ale ako dcerka rastla,tak sa to zlepsovalo a teraz ked ma 2roky si neviem predstavit,ze raz by mala ist do skolky a ja do prace 😀 a nejak mi uz nic nechyba,odkedy mam malu nebola som nikdy vonku s kamaratkami ani nic,ani len na nakupe som sama este nebola,neviem,mna to naplna venovat sa dcerke..ale je to dobre dietatko,keby bola ina mozno by som aj ja bola ina.

Túto situáciu som ešte nezažila, neviem, aké je to byť na materskej, bábo sa nám narodí ešte len v decembri. Zažila som ale podobnú situáciu v 2013, keď som prišla za priateľom, teraz už manželom, žiť do Nemecka. Sedem mesiacov som si nemohla nájsť prácu a nevedela som jazyk. Manžel chodil z práce domov o 7-8mej večer a ja som sa išla zo samoty a stereotypu zblázniť. Áno, dalo sa chodiť po meste a spoznávať to tu, ale to človeka baví len nejaký čas, lebo bez peňazí je to oničom, keď si človek ani nemôže dať kávu v tých pekných podnikoch a pod. Strašne ma deptali neustále negatívne odpovede na moje životopisy atď. Potom o pol roka neskôr som opäť bola v tej istej situácii - firmu, kde som pracovala, zrušili a bola som nezamestnaná z opäť sa začalo to isté. Takže taký ten zúfalý pocit beznádeje, depky a samoty poznám. Mne vtedy pomohlo len to, že som si proste v mysli vytýčila ciele a snažila som sa sústrediť len na ne. Začala som chodiť na jazykové kurzy, do fitka atď. Ale dlho mi trvalo, kým som sa z tej depky odlepila, to je fakt. Takže podľa mna jediná vec, ktorá pomáha, je nájsť si nové pozitívne veci. Rozhodni sa, že sa naučíš nejaký nový jazyk a nájdi si na internete nejakú online výučbu. Alebo sa sústreď na nejaké hobby. Možno máte v byte nejaké nedostatky, tak skús to pozveľaďovať a isto sa budeš v tom byte cítiť lepšie. Alebo začni cvičiť jógu na upokojenie sa. Mne jóga a meditácia pomohli výrazne. Asi najviac zo všetkého. 😉

daj dieťa na hodinku manželovi a choď si napr. zabehať. Mňa toto dokáže veľmi dobre naladiť. Uvolnia sa endorfíny, budeš šťastnejšia, oddýchneš si od dieťatka. A to podotýkam, že ja som nikdy nebehávala a neznášala som behanie. Alebo si len napušťaj vaňu a nech ťa nikto hodinu neotravuje 🙂 Ak máš pocit, že robíš stále do okola to isté, tak to zmeň. Stretni sa s inými mamičkami. Urob niektoré veci inak.
Chápem o čom hovoríš. Som 5. rok doma, ale stále sa snažím si nejak život s deťmi spestriť. Niekedy mi len zdvihne náladu obyčajné nakupovanie 🙂

inak baby, ďakujem za komentáre, trošku mi pomáha už aj to, že som sa tu rozpísala a že ste mi odpísali a pochopili ma 🙂

Dopln horcik s vapnikom. A urcite si cas s priatelom. Daj mu maleho na hodinu a chod von s kamoskou, zabehat si. Je bezne ze ti to ide na mozog ked si sama na maleho a furt doma zavreta. Co nejake materske centrum, fitko, plavaren? Ist niekomu na navstevu k rodine, kamosky zo skoly .... Popripade planovat nejaky piknik ci vylet na hrad s ptiatelom.

@slecnamarplova ubíja ťa každý deň mať naprogramovaný:
a,b,c,d,e,f.g.......?
stačí jednoducho zmeniť na:
a,c,g,x plus 1,2, f,g
iný deň vymeniť za
a,x, f, g, 6, 7, d
trápi ťa, že nemáš čas iba pre seba? čo takto si ho nejako jednoducho nájsť?
trápi ťa, že ti nemá dieťatko kto postrážiť? čo takto niekoho nájsť? možno hneď vedľa teba - manžela.....