Necitim sa stastna. Viem, ze to tak ma skoro kazdy, ale u mna to trva dlho a trapi ma to. Som vdacna za to co mam, ale nepocitujem spokojnost. Tie pocity mam dlhodobo. Je to normalne v zrelom veku? Jasne, netesime sa kazdy den, mame starosti...ale je vporiadku, ze vnimam tieto pocity dlhodobo a necitim sa stastna? Nemeni sa to u mna, mizno viem, co by som nejak inak chcela, v zapati vaham, neviem to zmenit. Mate to podobne, viete mi poradit, co robit?
Skus sa v tichu zapocuvat do svojho nitra. Nie do myslienok, ale do pocitov. Myslienky nenech aby ta zahltili, lebo tie vacsinou vedu k roznym rozborom starsich udalosti, k dohadom s ludmi a podobne, vsetko v negativnom prevedeni. A ty nepotrebujes nic negativne, naopak. Snaz sa mysliet na prijemne a mile chvilky. Nauc sa radovat sa z drobnosti. Na neriesitelne veci sa vybodni a riesitelne uzatvor s priatelskym pristupom.