Pocit vnútorného nešťastia
Existuje u niekoho pocit relatívne trvalého šťastia? Ja som kedysi cítila spokojnosť, i keď som to nenazvala šťastím, pocit šťastia som cítila príležitostne. Odstupom času mi však dlhodobejšie chýba spokojnosť, vnútorné naplnenie. Snažím sa s tým niečo robiť no nemení sa to. Chcela by som si život upratať tak, aby som prežívala menej stresu resp. žiaden, aby som sa tešila na každý deň, aby som mala naplnenie v pracovnom i v osobnom živote... rozmýšľam, či mi chýba len nejaká chemická látka, málo vitamínov, ale myslím, že je to tým usporiadaním života, stresom, prežívaním dní, bez osobného šťastia...a potom si vždy poviem, že možnosti mám, že som mohla dopadnúť horšie a vlastne mám byť rada a ja sa necítim nevďačná, no i tak nie som šťastná. Čo mi je?
Rutina? Práca nebaví? Vzťah stagnuje, príp. absentuje úplne ?
rutina, nuda, malo zazitkov, alebo ziadne, vacsinou tieto pocity prichadzaju pred velkou zmenou, ked uz to cloveka doslova vytlaci do akcie
@jan510 to je super, že to tak máš
@jenny224 práca stresuje, znechucuje, či napĺňa, asi áno, ale neteším sa tam...vzťahu a rodine by som chcela venovať väčšiu pozornosť v mojom živote, nájsť ten zmysel tam, ale nežijem vzťah tak ako by som chcela, málo spoločného života...
@zobaka cítim, že by som mala veci zmeniť, ale takto ma to tlačí do akcie už dlho a nič, čím som staršia tým je pre mňa zložitejšie meniť veci...
Trochu stresu je fajn. Aj trochu smutku. Ale ak to je trvaly stav, je dobre, ak sa na to pozrie odbornik. Mna vie dostat do "smutku" aj relativna sppkojnost, ze den ide za dnom, nic zvlastnd nam neskomplikuje zivot, ani v zlom ci dobrom..a potom sa retrospektivne pozriem na posledny tyzden a snazim sa prist na to, co som robila, prezila, co sa mi udialo a obcas si neviem spomenut :(.. presypa sa mi den za dnom spokojny zivot, no bez vyraznych spomienok.. s byvalym sefom sme sa snazili kazdy den nieco v zivote zmenit, malo veci robit automaticky, aby sme si zivot viac pamatali a mali pocit, ze ubieha pomalsie 🙂, casto na to zabudnem
@dadis presne aj to, že život ubieha tak rýchlo a ako by som nežila...inak stretla som sa i s názorom, že ak i nie sme šťastný, ale cítime, že nemáme veci meniť máme tento stav prijať...ja to tak cítim, neviem, či je za tým strach alebo nejaké vnútorné podvedomé zhodnotenie situácii...
ak stagnujes a neriesis, ine ako prijat ti neostava, ale osobne si myslim, ze vzdy sa da najst aspon mini aktivita, aby sa clovek citil spokojnejsie, nie je dovod zotrvavat v nestasti
@autorka neviem kolko mas rokov, ale ak ta ubija praca, skus hladat inu, zamysli sa, ci ta ta praca inak bavi, alebo zmen zameranie. V pravi travime dost casu na to, aby to nebol len generator prijmu, ale aby to bola plnohodnotna sucast nasho zivota. Ze dosahujes vysledky, spokojnost, travis cas s ludmi podobnej krvnej skupiny. Nemyslim si, ze clovek moze byt spokojny, ak v praci spokojnost nepocituje. Zamysli sa nad tym, ja som menila pracu pred 2 rokmi, bola super, ale ponadtupe noveho sefa som citila nespokojnost, nesadol mi. Chvilu som pockala, ci neodide on a ked bolo jasne , ze nie, tak som si hladala pracu ja.
Nenazvala by som to stastie ale taka celkova spokojnost so zivotom, aj stastna aj spokojna.
Zdravi sme, praca ma naplna a dari sa mi aj karierne, sny si plnim priebezne...som spokojna