Pľúcne chlamýdie

@chovanovah ja som bola v minulosti nesprávne diagnostikovaná kúzelnou univerzálnou formulkou od všeobecnej lekárky: Zápal prínosných dutín 🙄 Naordinovala mi ATB Dalacin. Stav sa po týždni prudko zhoršil, silný zápal stredného ucha a hospitalizovaná so zápalom pľúc. Chlamýdie sa potvrdili zo spúta (vykašľania), výteru hrdla a nosa.+mykoplazmy.
A áno, dajú sa diagnostikovať aj z odberu krvi, ak berieš ATB, môžu ti výsledky ukázať "hraničné" alebo prekonané.
Možnosti laboratórnej diagnostiky
CHLAMYDIA PNEUMONIAE
Priama diagnostika:
dôkaz DNA Ch. pneumoniae – PCR metódou (na žiadanke Infekčná sérológia, dôkaz DNA mikroorganizmov).
Priama detekcia DNA Ch. pneumoniae by mala byť zlatým štandardom v diagnostike akútnych ochorení vzhľadom na to, že existuje „sérologické okno“ (oneskorená protilátková odpoveď) v prvých týždňoch chlamýdiovej infekcie. PCR metódou je možné detegovať DNA Ch. pneumoniae z neinfekčných retikulárnych teliesok, ako aj z neživých elementárnych teliesok. Odber vzorky z najvhodnejšieho miesta (podľa typu infekcie) a kvalita odobranej vzorky majú rozhodujúci vplyv na správnosť diagnostiky. Pozitívny výsledok je jasným dôkazom infekcie, negatívny výsledok znamená neprítomnosť chlamýdií v odobranej vzorke, ale nemôže vylúčiť chlamýdiovú infekciu v celom organizme.

Typy vzoriek vhodných na uvedené vyšetrenie:

výter z nazofaryngu, aspirát z nazofaryngu – pri infekcii horných dýchacích ciest,
spútum, bronchoalveolárna laváž – pri infekcii dolných dýchacích ciest,
krv odobraná do EDTA môže pomôcť pri diagnostike systémovej chlamýdiovej infekcie, keď môže dochádzať k perzistencii chlamýdií v monocytoch a makrofágoch, nie je vhodná pri akútnych infekciách dýchacích ciest,
synoviálna tekutina pri dôkaze chlamýdií u pacientov s reaktívnou artritídou.
Dôležité podmienky správneho odberu vzoriek:

pri výtere z nazofaryngu cez ústnu dutinu je dôležité zasunúť zahnutý tampón za zadný okraj mäkkého podnebia, zotrieť sliznicu v klenbe nazofaryngu vejárovitým pohybom tampónu a 5 sekúnd podržať tampón v nazofaryngu, aby sa absorboval aj sekrét,
pri výtere z nazofaryngu cez nosovú dutinu treba jemným skrutkovitým pohybom zaviesť tampón cez nosovú dutinu do nazofaryngu (až kým nezaznamenáte odpor), jemne a pomaly rotovať tampónom v nazofaryngu 5 sekúnd, aby sa absorboval aj sekrét,
na výter z nosa alebo z tonzíl sú materiály, pri ktorých je potrebné počítať s vyšším percentom falošnej negativity, a preto ho v našom laboratóriu neodporúčame na diagnostiku Ch. pneumoniae.
Nepriama diagnostika:

stanovenie protilátok proti Ch. pneumoniae IgM, IgA, IgG (skríningové vyšetrenie) metódou ELISA (na žiadanke Infekčná sérológia, dôkaz DNA mikroorganizmov),
stanovenie protilátok proti Chlamydia spp. IgA, IgG (konfirmačné vyšetrenie) metódou Line Blot – v jednom stanovení sa detegujú protilátky proti Ch. trachomatis a Ch. pneumoniae a je možné detegovať aj protilátky proti Ch. psittaci (každý druh osobitne) (na žiadanke Infekčná sérológia, dôkaz DNA mikroorganizmov).
Pri infekcii Ch. pneumoniae dochádza k vzostupu IgM protilátok až po 3 – 4 týždňoch po infikovaní, pri reinfekcii sa protilátky nemusia vytvoriť vôbec. IgG protilátky sú pozitívne 6 – 8 týždňov po infikovaní, rýchlejší vzostup IgG protilátok je pri reinfekciách (1 – 3 týždne od reinfekcie). Po prekonaní infekcie Ch. pneumoniae pretrváva pozitivita IgG protilátok zvyčajne 3 – 5 rokov po prvej infekcii, pri reinfekciách dlhšie než 5 rokov. Polčas rozpadu IgA protilátok je kratší než IgG protilátok, a preto sa pozitivita IgA protilátok považuje za najlepší ukazovateľ perzistujúcej infekcie. V dospelej populácii však býva často zisťovaná vysoká prevalencia nielen IgG protilátok, ale aj IgA protilátok, čo môže byť spôsobené nielen perzistenciou infekcie, ale aj opakovanými expozíciami Ch. pneumoniae. Naopak, u malých detí mladších než 5 rokov sa pozitivita protilátok proti Ch. pneumoniae zaznamenáva zriedkavo, čo môže byť spôsobené slabou antigénnou stimuláciou alebo nezrelosťou imunitného systému.

Konfirmačné stanovenie protilátok metódou Line Blot nerobíme automaticky, ale len v tom prípade, ak je na žiadanke osobitne požadované a v skríningovom vyšetrení zistíme pozitivitu protilátok proti chlamýdiám (Ch. trachomatis alebo Ch. pneumoniae) aspoň v jednej triede (IgM, IgA alebo IgG). Konfirmačné stanovenie má význam pri dlhodobej perzistencii protilátok proti chlamýdiám a môže pomôcť rozlíšiť infekciu Ch. pneumoniae a Ch. trachomatis. Aj napriek tomu, že na blote sa detegujú protilátky proti 4 proteínom vonkajšej membrány Ch. pneumoniae (MOMP, OMP2, OMP4, OMP5), môže byť rozlíšenie protilátok proti Ch. pneumoniae a Ch. trachomatis veľmi problematické. Hraničná reaktivita protilátok s antigénmi Ch. pneumoniae zvyčajne znamená prítomnosť zvyškových protilátok z predchádzajúcej infekcie. Vzostup protilátok proti Ch. pneumoniae sa môže často pozorovať aj v prípade primoinfekcie Ch. trachomatis. Protilátky proti OMP2 antigénom sú často pôvodcami skrížených reaktivít. V prípade reaktivity obidvoch OMP2 antigénov (Ch. trachomatis aj Ch. pneumoniae) je možné rozlíšiť infekciu podľa reaktivity s MOMP antigénom. V prípade infekcie Ch. pneumoniae však môžu protilátky proti MOMP antigénu chýbať, negativita MOMP protilátok sa zvyčajne nevyskytuje pri infekcii Ch. trachomatis.
Zdroj:
https://www.unilabs.sk