Paranoidná schizofrénia u blízkeho - vaše skúsenosti
Ahojte,
moja svagrina ma uz asi 15rokov diagnostikovanu paranoidnu schizofreniu.Ma 46rokov,je rozvedena a ma dospeleho syna,ktory chodi na vysoku na intrak.Ma dobre a zle obdobia,zle koncia vzdy trojmesacnym liecenim v Zaluzi.Posledne roky sa,ale dobre obdobia vyrazne skracuju,teraz sa vratila z liecenia v marci a v septembri uz bola naspat.Vzdy ked sa jej polepsi,prestava brat lieky a chodit na injekcie.Pokial ich berie,je schopna viac menej normalneho zivota,chodit do prace a starat sa o domacnost.Ako prestane,jej stav sa prudko zhorsuje.Zatial neohrozovala na zdravi seba ani blizkych,ale jej stavy su coraz vyraznejsie a horsie.Zije so 70rocnym otcom.Ma vodicak a je svojpravna.Ma len polovicny invalidny,kvoli tejto chorobe.Nevieme ukontrolovat ako berie lieky,kedze s nou nebyvame a jej otec je uz starsi a naivny,ze jej v tomto plne doveruje..Nemate skusenosti s touto chorobou?Je takyto zivot schizofrenika bezny?Ci sa da zit aj plnohodnotnejsie?Alebo naopak,mame zaziadat o odobratie vodicaku a svojpravnosti?Hladat trvalejsie zariadenie,kde bude byvat?Vdaka za vsetky rady 🙂
Bolo by možno dobré porozprávať sa s nejakou dr, ktorá sa v tejto diagnóze vyzná. Zaplatiť si konzultáciu, pripraviť si presné otázky a ísť sa porozprávať🤷. My sme takto boli kvôli jednému môjmu blízkemu človeku (tiež psychická choroba, ale nie táto) a celkom pekne nás usmernil, aj poradil, čo robiť a nerobiť.
Ja mám švagrinu, ktorá má diagnostikovanú tú istú diagnozu. Má dcéru, o ktorú sa jej pomaham starať .Lieky berie, ale úplne ňou riadi 70 ročná mama. Život s ňou je ťažký a náročný. Ona na preliečenie nechodí.Teraz bola kvoli papieru na dôchodok cez prázdniny. A aká pošla,taká prišla.....ani jej lieky nemenili,ani nebola na elektrošok.,.nič.......lebo jej mamka povedala,že je dobre nastavená....
Ja mám sám schizofréniu, ale ja som rozumný chalan celkom a nechcem spôsobovať starosti svojim príbuzným. Mám ich rád a nikdy by som nespravil nič zle. Brať lieky pri tejto diagnóze je základ. To je alfa omega, ale niektorých ľuďom zmeniť myslenie je ťažké a priam nemožné. Od toho sa odvíja to všetko. Netvrdím, že s liekmi bude všetko fajn, ale sú na to, aby pomohli... Pomáhajú veľmi a dá sa povedať, že robia ma normálnym. Osobne bez liekov by som vydržal veľmi krátko... Ja mám ťažkú schizofréniu a ocitol som sa až na plnom invalidnom dôchodku.... Musí sama chcieť byť normálna, potom nič nie je stratené...
A ku otázkam ešte áno je taký život bežný pre schizofrenika. Dokonca je to príznačné napr. je to také zle, že bol som šokovaný presnou štatistikou, ktorú nám dal psychiater na stacionári. 95% pacientov so schizofréniou neberie lieky dlhšie ako 2 roky. S tou diagnózou sa nedá veľmi žiť, ale len prežívať viac menej, aj keď lieky sa berú ako sa majú. Ja tie lieky beriem, ale na niektoré príznaky (hlavne negatívne príznaky) je aj medicína krátka ešte. Práve negatívne príznaky znižujú kvalitu života. Žiadať o zbavenie svojprávnosti nemusíte. Tiež nepotrebuje asi ani žiadny ústav. Platí hlavne to, čo som písal v prvom príspevku... Sama musí chcieť byť normálna...
Pokiaľ je dôvod, je možné ju OBMEDZIŤ v spôsobilosti na právne úkony, zbaviť už nie. Ak na to existuje dôvod a ste oprávnené osoby, súd ju môže pozbaviť spôsobilosti napr. šoférovať. Podotýkam že iba to, že má takúto diagnózu neznamená, že to súd schváli.
Moja mama detto. Trpi organickou bludovou poruchou (podobna schozofrenii), tento tyzden uz bola 4.krat prijata do nemocnoce na psychiatriu. Daju ju tam dokopy a doma pobudne 3 mesiace a zase. Lieky asi pomaly vysadza, otec jej to odmieta kontrolovat…bla bla bla. Skoro identicke s tvojim problemom. Uz minule nam bolo navrhovane umiestnenie do sanatoria. A to asi aj urobime, plus zbavim ju svojpravnosti (uz raz to na nu skusali svedkovia jehovovi a mala otvoreny nejaky formular ohladne venovania daru tejto organizacii). Je to bludny kruh, nedokaze sa zaradit do plnohodnotneho zivota a zotrvat v nom. Takze prognoza je zial nie dobra. Tod koja osobna skusenost. Prajem vela sil
Ale tym, ze ju date obmedzit v sposobilosti, nesposobite, ze zacne brat lieky.... Akurat, ze nebude moct robit nejake pravne ukony samostatne a pod. Cize nebude to mat velmi vplyv na jej stav ako taky. Bolo by vhodne na nu skusit posobit, aby tie lieky uzivala, napr. ak ma s nou syn dobry vztah, aby jej dohovoril,...
@bashee Plnohodnotne sa žiť nedá s touto diagnózou to je pravda, ale treba jej nejako pomáhať nie odložiť ju hneď niekam a bude kľud. Ja nemám prácu, lebo nemôžem pracovať. Práca by mi zhoršovala môj zdravotný stav, ale po vylúčení škodlivých vecí a nasadení správnych liekov tak je to so mnou celkom dobre. Mrzí ma, že nie som použiteľný na 100%, lebo robil som, preto veľa, aby bolo to dobre. Nedá sa mať asi všetko pri tejto diagnóze....
@bashee V pohode nechcel som sa nikoho dotknúť. V prvom rade je dôležitá podpora. Ja mám tú podporu zo strany rodičov a okolia. Páči sa mi to, tak sa snažím. Keby som nemal tú podporu tak tiež by som bol asi viac v nemocnici ako doma, lebo nevidel by som už v ničom zmysel. Mám tu výhodu, že v súčasnosti si môžem robiť už skoro hocičo. Som rád, že až na tú prácu podarilo sa mi celkom vrátiť do bežného života. To je moje veľké víťazstvo... Pohybujem sa v štyroch partiách ľudí. Hrávam si futbal v dvoch partiách, hrávam aj šach s kamarátmi v klube. Tiež jednej partii pomáham s písaním šachových článkov.
Zbaviť svojprávnosti sa už nedá.