Panika z cesty autobusom a vlakom
Čaute, nebudem tu rozvadzat všetky presné príčiny PP ako fyzicke napadnutie zo strany byvaleho partnera, donutenie k UPT z jeho strany a podobne, poslednym zrnkom bola nehoda autobusu v ktorom som sedela minuly rok cestou z prace, opita dochodkyna sa rozhodla stocit volant do nasho autobusu, sedela som rovno pri soferovi pri dverach, len ma bolela prava strana tela z narazu, inak sa mi nic nestalo teda okrem šoku ktory bol dosť rozsiahly. Par dni nato som dostala paniky z cestovania, isla som z prace tak som si musela zavolat taxi lebo som nebola schopna nastupit do autobusu domov. Odvtedy necestujem bola som dohodobo na PN, teraz chcem sit po roku do prace, stalo sa v tom obdobi ze bud som cestovala s niekym alebo sa mi raz podarilo hodinova cesta, bola sem tam neprijemna ale nejako som sa to snazila zvladnut. Teraz mam nastupit do novej prace, medzi casom som riesila s priatelom podnajom v inom meste ako odkial pochadzam. Je to trochu vzdialenejsie, vyriesila som si pracu ktoru mam pešo kusol od domu, problem je ten ze aktualne som v mieste trvaleho bydliska a mam pohovor do novej viacmenej vysnivanej prace a istota ze ma prijmu je tak 80%. Mam cestovat autobusom alebo vlakom, alebo kominovane, cesta trva okolo 2-2,5h s jednym alebo dvomi prestupmi zhruba v polovici trasy. Mam totalnu paniku z autobusov, snazila som sa situaciu riesit psychiatrickou a ADčkami ale zbytocne skusila som na niekolko mesacne obdobia aj predtym niekolko rocne obdobie, 4 druhy a skor som mala same vedľajšie účinky než by som citila aspon male zlepšenie, cize aktualne som po dohode s lekarkou bez liečby. Zajtra mam rano cestovat a neviem si to predstavit lebo je to pre mna dolezite a niekomu to mozno pride ako hlupost, aj mne nakolko v principe cestovanie milujem v akejkoľvek forme, ale len si predstavim sediet v autobuse a zacne ma napinat, a zacnu sa mi spustat priznaky PP. Čo by ste mi jednorazovo poradili? (Taxi skusať nechcem lebo je to v aktualnej situacii neekonomicke, ako spolu účastník somnou nema ist kto, psychologa riesit budem ale to je skor dlhodope riesenie, skor potrebujem nieco teraz jednorazovo, ale mam taky pocit ze to chcem zvladnuť sama, len myslim na ten trapas ak sa mi zachvat pusti pri jazde a budu mi musiet nejako pomahat alebo nedajbože zavolať RZP, to je naozaj moja nočná mora takáto situácia. Ďakujem za rady.
A ten pohovor nevieš vyriesit tak, že si najdes spolujazdu cez portále typu blabla car a pod?
@martul kcoli panickej a uzkostnej poruche, riesila som ho ale oba dva razy neuspešne, prva bola totalne bezcitna pani ktora skor volila vysmech nez rady a pochopenie a dalsi skoncil v ambulacii a stahoval sa uplne na ine miesto kam cestovat kvoli vziadlenosti žial nebudem. A nahradneho lekara zrejme neriesil.
@tramtada31 rozmyslala som nad tym ale šanca že niekto z tohto smeru pôjde na dane miesto je minimalna alebo žiadna 😐
Prepáč za úprimnosť, ale trošku si to asi aj zľahčila a teraz keď už musíš nastúpiť do práce tak si zistila, že je problém. Panická a úzkostná porucha sú choroby na celý život, keď jeden doktor odišiel mala si hľadať iného, on nemá povinnosť nájsť za seba náhradu. Tu si nemôžeš dovoliť prestať sa liečiť alebo prerušiť liečbu, inak tá doterajšia nemala vôbec zmysel. Lieky máš? Ako sa liečiš momentálne? Cestovanie ti robí problém, a čo stretávanie s ľuďmi, čo sa bude diať v novej práci?
@martul s ľudmi problem nemam, mam uzkosti z cestovania a ak mam zostat v cudzom prostredi uplne sama bez ludi, to skor. Nezlahcila nakolko som sa liecila 4 roky u jedneho psychiatra, potom rok u druheho, u oboch bezvysledne, psychologovia tak isto dvaja a bez vysledku. Dala som do riesenia situacie veľmi vela snahy a energie aj svojpomocne, zial nepomohlo nic. :/
Davno si mala riesit psychologa a pracovat na sebe. Ludia po nehode maju sadnut do auta a soferovat, aj ked je to tazke. Aj ty si mala jazdit, mozno pod dohladom psychologa. Teda nie mozno, ale urcite. Tu je jasny priklad toho, ze AD su niekedy na dve veci, ludia si myslia ze sa nimi zbavia strachu. Doba je moderna, k osychologovi sa vies dostat aj online.
@martul lieky nemam aktualne po dohode s lekarkou, vyskusala som Eliceu, Setralin Actavis, Paretin a este jeden druh, veaj by mali na tieto stavy zaberat co najlepsie. Uz som to pisala vyssi ze aktualne nie som medikamentozne pokryta
@liv1 snazila som sa pracovat nasebe, skúšať, ale prídemi ze aj po tej jednej ceste aj ked bol pocit super tak strachu ma to nezbavilo, skor mam pocit ze to bolopo prekonani len prechodny stav radosti a po par hodinach znova ten isty pocit, nemam prave najlahsie obdobie, kvoli mojej doagnoze boli dost velke problemy vo vztahu aj financne a do toho som musela riesit alkoholizmus oboch rodicov cize neustale nervy, aj to je dovod kvoli comu som rada ze uz z toho kolobehu odidem. Nevyhovaram sa a neberiem lieky ako riesenie ale myslim ze bymi mali pomoct na aktualne najhorsie obodbie a urobili presny opak, cez den spavost, neskutocna unava, nevolnosti, v noci nespavosť, skusila som rozne časy užitia ale nepomohlo, prestala sompo kazdych liekoch jesť, bola som slaba tak mi vzdy lekar povedal nech ich vysadim, so sertralinom som sa takto trapila 4 roky a cakala ze zaberie a vedlajsie ucinky odidu 😔
@liv1 cize asi jedine riesenie prekonat sa a aj cez paniku v autobuse vydrzat a pretrpiet to zrejme hej ? 😐 naozaj som do liecby a do velho tohto obdobia dala neskutocne vela energie ale cloveka to totalne demotivuje ked nevidi vysledok ani po instrukcii lekarap
A čo tak urobiť (obnoviť) vodičák a cestovať pohodlne autom?
@danusskaaa hej no maximalne urobit nakolko ho nevlastnim, len myslim ze clovek ktory ma uzkosti z cestovania je viac horsia volba v podobe auta, lebo ked clovek trpi uzkostami pri cestovani a pride mu zle v autobuse si sice urobi trapas ale v aute moze ohrozit priamo aj ostatnych ludi ci ?
Aha tak uz tomu viac rozumiem. Napisem ti troska neskor
@liv1 dakujem, naozaj nie som ziadna vyhovaracka ani spekulantka, peistupujem k tomuto problemu seriozne len uz nejako sracam nadej ze napriek svojej snahe som sa nikam nepohla a hovorim si ved je to “len” panicka porucha a uzkost, ked dokazu pomoct tazkym stavom ako je rozdvojena osobnost, tazka depresia preco by som nemohla stabilizovat svoj stav aj ja 😔 chcem len proste normalne zit, pracovat, tesit sa zo zivota 26 rocneho cloveka ktory ma vztah na ktorom mu zalezi a nechcem o vsetko prist len kvoli jednej diagnoze za ktoru si ani nemozem sama ze by som brala drigy, pila a podobne, velmi by som bola vdacna za akukolvek radu a skusenost ktore by mi mohli pomoct aspon prechodne kym skusim noveho psychologa a terapie 😔 rok je uz doha doba a kazdy den pre mna bol ako rok chcem uz normalne ist do prace a fungovat, mam 26 kedy ak nie teraz ?
Nemas nejakeho potencialneho partaka (znamu, kamaratku, znameho) na to cestovanie? Ze by ste to zakecali a nesustredovala by si sa na to tak. Mas so sebou "lietadlovy sacok"? Pripravenost ukludnuje. Dokazes v buse nieco robit? Myslim surfovat v mobile, pozerat videa, pocuvat nejaku relax hudbu (pri tom sa da pozerat dopredu), citat si... Opat - mysliet na nieco ine, rozptylit uzkostne myslienky.
@madeincssr v tom je ten problem ze mozno obcasne mam kamosku ktora cestuje sem tam tym smerom na skušky VŠ, ale urcite sa neda mat niekoho pri sebe stale, to je nemysliteľne. Sačik mam vzdy so sebou to nosim aj ked idem niekam pešo aj cukriky a žuvačky. Samozrejme “zamestnat” si hlavu viem mobilom, hrou, hudbou, knihou, problem je ze ked mam dany pocit uzkosti neviem vtedy vlastne robit nic, nabehne mi tep, stres, zacne mi tuhnut cele telo, mam pocit ze chcem utiect z danej situacie a miesta, pocit ze omdliem a neviem sa ukludnit ani sustredit na nieco ine, prave to je ta veci ze ja ked cestujem s niekym s kym sa mozem porozpravat aj ked je to uplne cidzi clovek tak cesta prejde ani neviem ako a je to vporiadku, len je mi hlupe prist zakazdym k cudziemu cloveku a oslovit ho s tym ze mam taky a taky problema ci by sme cestou nekomunikovali, ze mi to pomaha, pripadala by som si asi ako keby niekoho otravujem a zatazujem svojim problemom, na druhej strane asi mam obavu z odsudenia, chapem ze je aj vdnesnej dobe vela dobrych a chapavych ludi ake nikdy nevieme aky ten clovek je.. ale napadlo mi to ze by som aspon skusila po nasadnuti prisadnut si k nejakej dajme tomu starsej osobe ktora by mohla mat zaujem o rozhovor, snad by ju to aj mohlo potešiť (nemyslim to ako zneužitie tej osoby)
Presne tak. Niekedy dobreho cloveka (ktory nielenze pokeca, ale mozno aj vyciti tvoju uzkost a pomoze) spoznas podla tvare, oci. Usmev, ocny kontakt, primarne zeny, ked nie su, aj stary muz a mozno aj mladeznicka (dievca), ak sa netvari zduto, ako sa na spravnu pubosku patri 🙃.
Pokus sa svoj problem trosku relativizovat (urobit ho mensim, ziskat nad nim nadhlad). Ked nejde o zivot, ide o... Su ludia nevyliecitelne chori atd. Skus si povedat, co najhorsie sa mi moze stat. No tak si grcnem. Alebo si tu na dvojsedak lahnem. Cestuj v pohodlnom neformalnom (sportovejsom) obleceni a v cieli sa prezlec.
@madeincssr ďakujem velmi pekne, asi mas pravdu risknem to a nic az take hrozne sa stat nemoze ale apson budem mat pocit ze som necuvla a v najlepsom budem citit ze som to zvladla 🙂 raz, dvakrat, a postupne si to mozno osvojim 🙂 dakujem velmi pekne tvoje slova mi dodali odvahu a nadej ze nie som az tak uplne strateny pribad ❤️ pekny den prajem
Tvoj zajtrajší problém to síce nevyrieši, ale paniky a úzkosti sa zbaviť vieš, len musíš nájsť správnu terapiu. A u klasického psychiatra ani psychológa ju nenájdeš, bohužiaľ. Ja som sa zbavila úzkosti pomocou regresnej terapie. Neverila som tomu, že mi to zmení život, len som proste bola ochotná vyskúšať čokoľvek. A žijem si spokojne bez úzkosti. Keď si predstavím, ako som sa trápila a ako sa trápi množstvo ľudí a pritom riešenia existujú, len ich treba skúsiť. Nevravím, že to každému pomôže, ale skusila by som to určite.
@akvi mozem sa opytat uz som tento pojem počula ale o čo presne vo vašom pripade pri terapii šlo? Čo si mam pod tym predstavit, co ste aboslvovali, aka bola dlzka a podobne 🙂 dakujem
V terapii sa dostaneš do momentu, kde vznikla trauma a "vyliečiš" si tú traumu a tým pádom aj následné prejavy, ako úzkosť. Niekto tuší, kde trauma vznikla - u teba to je vcelku jasné, niekto netuší, pretože to vôbec nemusí byť udalosť, ktorú si pamätáš. Mne to tak vyšlo, že som sa dostala do bodu, kde to celé vzniklo a stačilo uvedomenie, že to , čo pociťujem teraz, má pôvod niekde v minulosti a fakt mi tá úzkosť zmizla úplne. Ak chceš podrobnejšie, napíš mi správu, nechcem verejne rozoberať podrobnosti.
@akvi jasné rada sa dozviem viac 🙂 kludne to mozeme rozobrat v súkromí
A rok na PN si bola kvôli čomu? Prečo si doteraz neriešila psychóga? Počas toho roka sa nedalo začať ho navštevovať a ,,trénovať" cestovanie aby si sa zbavila strachu?