Panický strach z tmy
Ja už neviem čo mám robiť. Od malička mám paniku z tmy. Nedokážem spať keď som sama doma, srdce mi bije ako splašené a mozog si predstavuje kadejaké scenáre ako sa mi dostane do domu vrah a rozpára ma na kusy, rôzni démoni a neviem čo všetko. Prídem si ako pomatená. Od malička s tym mám problém, ale to má asi každé dieťa a potom z toho proste vyrastie. Nepozerám horory ani nič čo by mi to podvedome pripomínalo a keď náhodou nejaký vidím, rok sa z toho dostávam. Čo mám robiť aby to prestalo? Nedokážem ísť v noci ani na záchod bez toho aby mi nešlo vyskočiť srdce.
Tak asi jedine skusit terapiu. S fobiami sa da bojovat, neboj sa 🙂
asi uz len odbornik ☹
To som skúsila, psychologička vo mne vzbudila pocit, že to vo mne vyvolali moji rodičia keď ma nechávali vyplakať (viem že to robili, mama ešte vravela že musela byt silná lebo jej má bolo ľúto), ale nepríde mi ako cesta sústrediť nejakú zodpovednosť a zlosť na nich, pretože čo s tým už teraz, každý svoje dieťa nejak dodrbeme. V podstate mi tá terapia nijak nepomohla, len sa sprtala v rôznych detských traumach a nic k tomu ako tie veci reálne prekonať som sa nedozvedela
Ja som tiež mala strach z tmy od detstva, potom som si to zobrala sama do ruky keď som mala 19 r som boka ako au pairka v AT a u tej rodiny som mala izbu o poschodie nižšie ( tam mali miestnosť na skladovanie záhradných veci, bazén, kuchyňu na párty, práčovňu, miestnosť na skladovanie vína potom na konci mal on ich otec svoju kanclu a cez jeho kancľu som šla do svojej izby ) no a mňa to furt sralo ze som musela zapínať a vypínať svetlo. Tak jedného dňa som si povedala ze prejdem po tme. No skončilo to s krikom a rýchlym behom do izby 🤣🤣🤣 a každý deň som to robila až jedného dňa som sa už po tme nebála a dodnes milujem tmu. To si musíš sama v hlave usporiadať a začať niečo proti tomu robiť
@stellarstar ja som skúšala, že budem sa postupne prekonávať, ale nedávam to. Skúšala som predychavat, myslieť na niečo iné, ale po mesiaci skúšania som to vzdala lebo som bola doschizovana ešte viac ako pred tym
ty sa nemas na nich hnevat ty musis tu traumu sprasovat pogugli si tvoj mozog sa s ty nevysporiadal...
@stellarstar ano to je tzv expozicia, vyborna vec v celom zivote
@hladamematku veď ja sa ani nehnevám, viem že to neurobili naschvál, ale ten terapeut mi to akoby podsuval
aha tak to neviem nebola som tam, netusim ani z coho to mozes mat ale myslim ze najdes vela odbornych clankov v cudzich jazykoch an tuto temu, celkovo expoziciu milujem resp. vola sa to aj vystupenie z komfortnej zony...proste ked sa niecoho bojis chod do toho, robim to a zabera to
Najdi ineho terapeuta, takeho co ti bude vyhovovat
A ked si nechas zapalenu malu lampicku ze nie je tma, aj tak sa bojis?
Mozno by sa na to dalo ist tak pozvolna, ze napr. by si bola sama v jednej tmavej izbe, zatial co vedla by bolo svetlo a niekto blizky by tam bol a bezne fungoval. Mohla by si sledovat, ako sa v tme postupne zacinas orientovat - najprv je naozaj uplna tma, potom si oci privyknu a uz uplna tma nie je. Mozes skusit chvilu v tej tme fungovat, nieco robit, prezliect sa alebo nieco podobne. Dalsie stadium by mohlo byt napr. ze si sama v celom byte/dome, ale niekto blizky by bol vonku za dverami. Az potom skusit byt uplne sama.
Ja mam tiez strach z tmy. Ked som sama,zaspavam pri tv. Nastastie si nepredstavujem nic zle,ja sa skor bojim duchov. Nemam az take stavy ako opisujes,no ak sa v noci zobudim,zvykne mi busit srdce,ked pocujem nejaky zvuk. Tebe by pomohla terapia a vediet odplasit zle myslienky. Akonahle pride myslienka,povedať si stop a mysliet na nieco ine. Pozri si o metode stop. Postupne sa to naucis.
Možno nejaká terapia?