Ahoj všetci. Už dlhé mesiace ma trápi panická porucha, nepomáhajú antidepresíva, terapie, oddych, nič. Strácam sa v tom všetkom, môj neustály strach mi nedá spať, Bojím sa niekam ísť, či už do mesta, obchodu, autobusu to je jedno, všade mám neuveriteľné panické ataky, Moja rodina už nevládze ďalej mi pomáhať, pomáhajú mi so synčekom, ja nezvládam ani vstať na nohy, nie je to neschvál, každ=e ráno dúfam že sa zobudím s úsmevom, že odvediem s radosťou synčeka do škôlky, že zažijem pekný deň, snažím sa nemyslieť na problémy, no táto choroba ma žiaľ pripútala uplne. Mám psychiatričku ktorá mi nechce zmeniť liečbu, teraz beriem Eliceu Q-Tab. Iní psychiatri ma vziať nechcú alebo pýtajú nehorázne peniaze, žiaľ nemám im ani ako zaplatiť keďže táto choroba ma pripravila aj o prácu. Doma je neustále napätie, už som každému na smiech. Skúsila som vysadiť Eliceu, moje stavy sú strašné, mam pocit že ani nežijem, je mi stále zle, zima, mám návaly horúčavy, triašku, niekolkokrát som bola na psychiatrickej pohotovosti, dávali mi len lexaurin, apaurin, xanax a pod. Tieto lieky na mňa nemajú účinok, nie som po nich kľudná, dokonca ani len unavená. Prosím vás, skúste mi niečo poradiť aj z vlastnej skúsenosti, čo vám možno trošku pomohlo, prechádzky sú bez úspechu. ďakujem za každú pomoc.
@janulka2811 ahoj, vlastne ani neviem čo bolo spúšťačom toho všetkého. Myslím si, že to bol odrezaný prst v decembri ale možno sa mýlim, veľmi rada by som žila plnohodnotne, no táto choroba ma naozaj veľmi brzdí. Neviem či si niekedy mala takúto chorobu, viem že sú nas
svete omnoho horšie veci, ale viem čo táto choroba obnáša a ako veľmi niči ľuďom život, je veľmi ťaažké to nevzdať
Da sa to liecit aj alternativne, homeopaticky, len treba najst pricinu problemu v psychike a tu riesit. Doporucujem vam vysetrenie u homeopata, ktory vam vyberie vhodne homeopatikum presne na mieru vasim tazkostiam.
@ninusqa_25 nie nemala,preto sa pytam co bolo spustacom tohoto.Ak to bol iba odrezany prst - neblazni mas este dalsich 19 😉
Poviem ti tak,mala som dvoch bratrancov,obaja sa obesili kvoli frajerke - rozchod,vies si predstavit co to je pre rodica za utrpenie a najblizsia rodina a teraz iba chodime zapalit sviecku niekomu,kto bol uplne zdravy a super clovek???
Tak nemysli na nic zle kvoli prstu a zi dalej,pisala si ze mas syna ... ma sa pozerat na takuto maminu???
@ninusqa_25
@ninusqa_25 viem o com pises to ma zaciatok.
Co poradit?
No....upratat si v hlave......nepojde to hned ...pomalicky....uvedomit si co je pre mna dolezite....tazsie sa to pise....lebo neviem ci ma chapes....to co si davas lieky atd ...to je len taky "oblbovak"....treba sa pozriet do seba dovnutra....prehrabat sa v myslienkach do minulosti
@janulka2811 denno denne s tým bojujem. Ver mi, neozaj sa snažím, no nenachádzam pomoc nikde. Táto choroba je hnusná, nikomu neprajem. Je mi ľúto čo sa stalo tvojim bratrancom, zrejme to tiež neuniesli, chvala bohu myšlienky na zabitie som zatiaľ nemala
@ninusqa_25 psychika to vsetko zrata...teda vsetko to co a ako si pripustis k telu a ti skor ci neskor odzrkadli na tvojej dusevnej "pohode"
@sade88 ahoj, viem čo mi tým chceš povedať, keby len na pohode, aj na zdraví, či živote. Táto choroba ma pripravila o prácu, takmer aj o partnera, rovnako tak sa to odráža na mojom trávení a tlaku, bojovala som od začiatku ale zatiaľ tu nenastalo zlepšenie, len neustále topenie sa v smútku a strachu. Najhoršie je, že pociťujem samotu a to, že sa nemám s kym porozprávať, pretože moja rodina už odmieta mi povedať pekné slovo. Vždy počujem len aká som neschopná a čo robíím všetko zle.
vytaj v klube je to na dlhe trate zalezi na tom do akeho stadia si to nechala zajst a ako dlho sa liecis
@ninusqa_25 prist na to musis sama preco mas taky stav...od rodiny ani pochopenie necakaj...nezazili ...tak nevedia....a ked povies nepochopia.....
Mozno nechapes co som ti napisala...mozes si to precitat zas a porozmyslat .... ty si sama sebe musis pomoct (tym utriedenim myslienok)
Mozno sa ti zda zvlastne co ti tu pisem...skratka na vela veci preco sa mas tak zle teraz,musia prist sama.
Ja ti prajem vela sil co isto mas....nech prides na to co je v tvojom zivote priorita....
@ninusqa_25 jedine odbornika a zaplatit ak sa da.Je to smutne,ked takto trpis.
mne pomohlo doslova velke sebazaprenie inac sa nedalo este doteraz by som v postely lezala a z domu nevychadzala najlepsi sposob ako sa z toho dostat je doslova vyhladavat situacie ktore ti robia zle a naucit sa ich predychat ono to je velmi velmi tazke ale ina cesta nie je spoliehat sa len na lieky je blud pomozu velmi ale zasadne zmeny musis urobit sama
k psychologovi zadara na 10-20sedeni ta moze predpisat vseobecny lekar na ministerstve prace soc veci a rodiny maju tiez psychologa zadarmo chod sa popytat. obrat sa na ligu za dusrvne zdravie aj na dobreho anjela. zvaz hospitalizaciu na nejaky cas. zvladnes to. trpi tym vela ludi. co ti dobija baterky? najdi sposob ako sa zachranit. drzim palce
@juliet86 ahoj a ďakujem za tvoju radu. Psychológa mám ale je to strata času, nič mi to nepomáha, a určite skúsim poslúchnuť radu. Ďakujem
@simoncik Vieš, snažím sa ako viem, bežným situaciam sa aj tak nevyhnem. Musím predsa nakúpiť alebo ísť niečo vybaviť. Vždy sa bojím že tam odpadnem, snažím sa to potláčať ako viem aj so slzami v očiach ale je to ťažké viem že ma chápeš ak si si prešla týmto trápením, mne je už zle aj doma v posteli.
@ninusqa_25 chod si zabehat a potom napis ako sa citis
@ninusqa_25 necitala som čo ti písali ostatní, určite si nasad Magne B6. Pri dlhodobom užívaní môže veľmi pomôcť. A žiaľ ta najtahsia časť je o prekonavani. Nič iné ti nepomôže. Musíš sa jednoducho donútiť. Vstat a ísť do tej škôlky. 2- 3 x to bude na strašne na hovno ale potom lepšie a lepšie. Tiež pomáhajú ranné “rituály”, je to niečo čo zamestná tvoj mozog. Donut sa vstat, daj si sprchu, priprav čaj , oblec sa, Nachystaj veci malému, vypi čaj a podobne. Opakuj si že je to len v hlave - a zmeň psychiatra. Nesadli ti absolútne lieky. Ak by si potrebovala kľudne mi napis aj IP- nie je to ľahké, ale dá sa s tým žiť a prekonať to.
ahoj, poradila by som psychologa ale nie len sa vykecat ale takeho co robi dychacie cvicenia biofeetback. Ked nic nepomaha treba vyskusat vsetko.
V prvom rade by som hladala pricinu, preco si v takomto stave. Z niecoho by to malo byt. Pokial tu pricinu nenajdes, bude sa ti s tym tazko bojovat 🙂 Nespoliehaj sa stale len na lieky, tie ti nejak extremne nepomozu, prinajhorosm si iba na ne spravis zavislost 🙂
Ahoj, tu na Modrom koníkovi je skupina Panická porucha, tetania, OCD .... skús si vyhľadať, pridaj sa do skupiny a tam zadaj tento svoj príspevok, lebo kto nezažil jednoducho nepochopí .... Je to ako keď držíš nohu na plyne v aute a to auto sa ani nepohne. Si úžasny človek napriek všetkým ťažkostiam, ktoré prežívaš !!!
dobre píšu babule... je to ťažké, ale treba sa prekonať a povedať si, veď ja to zvládnem, pre syna, partnera, pre nás, aby sme zasa mohli tráviť čas spolu... a ver, že postupne to pôjde.... a toho psychológa by som odporučila, nie že si to hneď hodila za hlavu, že Ti nepomôže.... naučí Ťa cvičenia, ktoré treba použiť v prípade, že to na Teba pôjde... ako dýchať, načo sa sústrediť a podobne... vyplakávanie naozaj nepomôže.... ráno vstaň s pozitívnou myšlienkou, ako pôjdete spolu so synom do škôlky a pod.
Myslim, ze kazda zienka ti poradi aby si sa prekonala a sla zaniest toho syna do skolky. Postupom casu zacni aj po neho chodit a uvidis ze vsetko pojde, len treba chciet. Na lieky si vybudujes akurat tak zavislost a pokazis si pecen.
Panicka porucha sa zvykne objavit nahle, ataky sa spustaju bez predosleho varovania v roznych situaciacha preto, ako pozname Pavlovovho psika - clovek sa napodmienuje a zacne sa (celkom prirodzene) tymto roznym situaciam vyhybat (napriklad v obchodaku, vonku na ulici, sama na chate a pod.). Lenze chvalabohu, podmienovanie funguje aj opacne, len v tomto pripade vyzaduje pracu a namahu - cize, ak clovek niekolkokrat zazije obchodak, chatu, ulicu bez ataku, strach sa bude zmensovat. A napokon, ked aj clovek zazije atak a zisti, ze to prezil a svet sa toci dalej, prestane sa ho tolko bat a teda sa ataky budu vyskytovat stale menej a menej. Hovorim to len preto, lebo som to sama zazila. Mavala som ataky niekolkokrat denne, nemohla som vyjst z domu. Nejako som sa pozviechala a fungovala som dalej, ale mala som strasny strach z toho, ze budem mat panicak. Napokon som ucila, isla medzi ludi, zoznamovala sa, soferovala, isla do nemocnice na navstevu (to boli situacie, kedy som mala EXTREMNY strach z panicaku) a nebudem klamat, chytilo ma to aj pri soferovani, aj pri uceni atd. - ale, zistenie, ze som to PREZILA a vsetko sa da zvladnut postupne viedlo k tomu, ze som prestala mat taky strach. Velmi mi pomahalo stale si opakovat, ze TOTO JE LEN V MOJEJ HLAVE, telo nespolupracuje. Tiez mi pomahalo vedomie, ze keby som mala napr mrtvicu alebo infarkt, tak by som nemala pochybnosti o tom, ze to tak je a uz by som asi davno bola v nemocnici a nie dumala nad tym, ze co ak mam infarkt 😃
No a spolu s tymto vsetkym zohralo velmi velmi dolezitu ulohu to, ze som si uvedomila, ze to cele je kombinaciou niekolkych vaznejsich problemov, s ktorymi som sa pasovala uz nejaku dobu, zistenim, ze sa z istych dovodov velmi bojim smrti, skumanie priciny, preco sa tej smrti bojim a snaha odstranit tento hlboky strach. V tom mi pomohla viera. Cize kombinacia treningu, viery pomohla najviac a dnes mozem povedat, ze som z toho cca vonku.
Lieky som tiez brala, asi pomohli, ale urcite nie tak vyrazne,ako vyssie spomenute. Lieky som vysadila, lebo som z nich mala nejake vyrazky 😃 a panicaky ani nepribudli, ani ich neubudlo.
Dolezite je nedavat si ukludnovak, ked to pride, snazit sa to zvladnut bez, pretoze ako som spominala, podmienovanie je silna vec a ked si clovek zvykne, ze pri ataku mu pomohol napr. xanax, tak bez xanaxu to uz potom ani nezvladne. V tomto mi pomohlo mat u seba schovanu tabletku, ale stacilo iba to vedomie, ze ju mam, nemusela som si ju nikdy dat, vzdy som nakoniec atak zvladla aj bez nej.
A este jedna vec - je fajn, ked mas pri sebe niekoho, komu vysvetlis, ako to funguje, konkretne mu popises, co sa ti deje a preco a co vtedy treba robit - a ten clovek ti je potom oporou, aj ked nikdy uplne nepochopi, co taky panicak obnasa. Ale to nie je podstatne, podstatne je, aby ta vtedy ten clovek napr. objal 🙂 ja ti posielam virtualne objatie!
Z celého srdca ďakujem za povzbudenie. Snažím sa to zvládať bez tabletiek (tie ataky), problém nastáva pri spaní, niekedy mám ataky aj počas spánku, budím sa na to, že neviem dýchať, alebo že neviem prehltnúť slinu. Najväčší probl=em šak je ten, že nemám nikoho, to ma obíjme keď mám strach, nikoho kto ma chytí a pomôže mi to prekonať, priateľ chodí do práce, nemôže byť vždy pri mne, aa mojej rodine som na smiech alebo to tak možno vnímam, lenže vždy keď mam atak alebo strach tak ma odbijú
@srnec ahojte, krásne si to napísala, ja som bojovala donedávna s úzkostno - depresívnou poruchou.....................lieky som si vysadzovala pozvoľne pod dohľadom homeopatky, čiže som brala homeopatiká na mieru + viera, tá dokáže mnoho, skutočne mnoho. Môžem len autorke odporučiť, vyrozprávať sa Bohu, nikdy sa ti nevysmeje, neurobí ti zle.....len pomôže
..urcite zmen psychiatra, okrem liekov nemas za co platit...neviem,co od teba pytaju..a ako ti uz pisali, nesadli ti lieky,ktore potrebujes,aby si sa zastabilizovala....bude dobre, nie hned a bude sa to zlepsovat, len ti musi sadnut liecba....skoda,ze nemas oporu doma, aspon partner nech ta podrzi, je to velmi tazke,ale nevzdavaj sa...mas synceka- mas pre koho zit a usmievat sa!!!!! prekonaj sa- tato choroba je len o prekonavani sa....das to!!!!urcite!!! velmi ti drzim palce!!❤❤
@edith34 ďakujem, za každé povzbudivé slovo, aspoň tu mam pocit, že mi niekto rozumie, aj keď veľa ľudí tu hovorí z vlastnej skúsenosti a naozaj skúsenosť s touto chorobou neprajem nikomu
@ninusqa_25 keď chceš, kľudne mi napíš.
pekný dník!
ahoj, už to, že si popísala svoj stav a máš záujem ho riešiť, je znakom správneho smeru. Dávaj si pred seba veľmi krátke ciele (nie ďaleké). Si silná, ty to zvládneš. Choď zajtra so synom do škôlky. Ak budeš mať pocit, že to nezvládaš, vedz, že to nie pravda. Všetky prispievateľky, čo sa ozvali, budú na Teba myslieť (ja určite) a posielať Ti pozitívnu energiu. Vezmi si do ruky nejakú gumovú loptičku a pri problémoch si ju začni stláčať, prípadne aj počítať a pravidelne dýchať. Pozri sa synčekovi do očí, aký je šťastný, že ideš s ním. Veľmi Ťa miluje a to Ťa musí hnať dopredu. Na tých, ktorí Ťa nechápu, vôbec nemyslí. Keď pôjdeš zo škôly sama domov praktizuj dýchacie cvičenie 4 - 7 - 8. To jest 4 sekunky nadýchnuť sa nosom, na 7 sekúnd zadržať dych a 8 sekúnd pomaly ústami výdych. Uvidíš, že zajtrajšiu škôlku hravo zvládneš, som o tom presvedčená. Držím Ti prsty.
@ninusqa_25 Viem .o čo hovoríš,ako ti pomôcť rada by som ti poradila ale neviem,aj ja sa tým už dlho trápim
Preco mas takuto poruchu,co sa ti stalo v minulosti,co bol zlom tohoto vsetkeho???
Ved ak si zdrava,tak si uzivaj zivota,vies kolko ludi by rado zilo a nemoze?