Ostala som sama s 2 malými deťmi, mám depresie..
Pekny vecer. Mozno som si prisla po radu a mozno sa len vyhovorit lebo nemam komu a je toho na mna miestami vela. Za posledne mesiace sa moj zivot uplne otocil. Tohto roku to vlastne cele ide dolu vodou. V januari u mna vyvrcholila depresia so sklonmi k sebaublizovaniu tehotna som skoncila na antidepresivach lebo som bola rizikom sama sebe. Nejedla som nechodila som nikam z bytu cely cas len so stvorrocnou dcerkou ktorej som nevedela dopriat ani trosku zo stastnej maminy. V aprili sme sa rozisli s manzelom dovody nie su podstatne ale vsetko vykreslil tak ze je chyba iba na mojej strane tak mi dal pocitit ze ma navrch a ze ja som pre neho mrtva a nepodstatna. Nechal ma tehotnu ostala som sama s dcerkami u maminy. Nehovorim ze mi je zle ale zrazu sa citim taka sama. Tak som chcela aby sme sa na babatko tesili spolu teraz ma mesiac a on ju videl raz. Mrzi ma jeho nezaujem mrzi ma ze zrazu nemam pri sebe cloveka do ktoreho som vkladala doveru lasku nema ma kto objat povzbudit povedat ze ma lubi. Zrazu akoby som ani nemala priatelov pre svoje depresie som ich vela stratila a tych co akoze mam tak nemaju cas a vzdy tak. Okrem mojich dcer nemam nikoho ale ved kazda mamina vie ze deti nevynahradia kamaratku dospelu osobu s ktorou si mozete cokolvek povedat. Kazdy potrebuje dostat zo seba von svoje tazkosti ale aj sa podelit s radostami. Chcela by som od niekoho pocut ako mi praje aby sa mi urovnalo manzelstvo lebo po tom naozaj tuzim. Nechcem dookola pocuvat a to este nie som rozvedena ze si najdem lepsieho ze mam sa chodit zabavat von a take tie sup sup do noveho vztahu. Na jednej strane sa drzim od ludi lebo proste mam to svoje obdobie kedy chcem byt sama ale na druhej strane tuzim mat pri sebe nejakeho cloveka s ktorym budem mat doverny vztah a tak. Chcem zacat zit odznova. Chcem sa zacat nieco ucit budovat samu seba ale vzdy sa mi vracaju myslienky spomienky lutost depresia. Aj ked som si myslela ze je za mnou. Na dcerku som nevrla vsetko mi vadi za vsetko ju napominam vkuse ma boli hlava som smutna zamyslena zufala mam trosku chuti ist dalej ale stale ma cosi vracia spat. Mam velky zmatok v hlave a neviem ako si ist za tym co chcem bez toho kroku dozadu. Ako sa povzniest a byt silnou zenou ved teraz moje dcerky potrebuju aby som bola silnou mamou aj tatinom zaroven kedze ten ich nejavi extra zaujem. Ako si najst nejakych kamaratov a prekonat tie pocity v sebe ze ma nikto nemoze mat rad a ze za nic nestojim? Prosim psychiatra mi neradte ako som spominala uzivam antidepresiva psychiater o tom vsetkom velmi dobre vie a ku psychologovi nie nemozem si dovolit predrazene sedenia kedze zijem sama s dvoma detmi tak tie financie nemam na rozhadzovanie. Budem vdacna za kazdu radu
Ahoj skratka.. ostala som len pozerat co si tam napisala aki mas pristup stale misliš len na to ako ta sklamal ok viem že je to velmi taške sa starat o 2 dety sama ich mam a tiešsa onich staram sama ket ze manžel je v praci hlavne sa neopuštaj neber veci z negatyvneho pohladu najdy si vždy niečo pozitivne chod si z detmi von niegde na mali vilet.. Na vzduch hod všetko za hlavou a nepremišlaj us nad tym venuj sa detom nech maju steba radost abty snich dety su darom kolko ludi ich chce a nemožu ich mat dali bi za to všetko ber život stoho pozitivneho ohladu a vschop sa.. Pozeraj sa na svet inymi očami... Važdne aspin pre tie dety
@bubblegum7 rieš praktické veci. Manžel ti dáva peniaze? Žiadajú výživné. Na deti aj seba. Podaj o rozvod, ak sa na to cítiš. Rieš zverenie detí do opatery. Navrhnite režim styku otca s deťmi, aby ťa neskôr on neobmedzoval. A pozeraj dopredu.
Musíš sa dať dokopy ty, tvoja osoba. V prvom rade tá potrebujú tvoje deti, potrebujú zdravú a šťastnú mamu. Nemyslím si že hľadať nový vzťah je riešenie, niekedy je to z blata do kaluže. Choď na Ihrisko s deťmi medzi iné mamičky, možno tam nájdeš skutočnú kamarátku. Želám ti veľa síl na prekonanie tohto obdobia a nezabudni že každý problém má riešenie.
@bubblegum7 si chorá, takže sa tak neobviňuj, čo všetko by si chcela a nejde. Postupne sa to zlepší. Treba dobrého psychiatra, čo TI nastaví liečbu, ktorá ako-tak pomôže, treba aj tú psychoterapiu, nepôjde to bez nej. Lieky to nevyriešia, treba aj zmenu života a myslenia. Psychologovia sú aj zdarma, v rámci poisťovne, je množstvo literatúry a pod. Taktiež si nájsť niejakú skupinu ľudí s podobnými problémami, či niekoho, aby si sa v tom necítila tak sama.
Si v tazkej zivotnej situacii, smutok a zmatok su mozno aj na mieste. Poradim ti techniku, co v podobne tazkej situacii odporucil psycholog kammaratke - ako zvladnut stratu. Budu sa ti vracat myslienky, spomienky, to je normalne - ty vsak musis byt ich "panom". Tak si vzdy povedz, ok teraz budem hodinu na to mysliet a potom uz buem robit to a to. A celu tu hodinu premietaj si nejaku scenku, co v hlave mas ako film, predstavuj si ju. Ale len tu hodinu, presne dopredu urceny cas. Potom sa uz venuj tej dalsej naplanovanej veci. Presne to planovanie ti pomoze to zvladnut. Lebo si doprajes i to smutenie a prezivanie a neodmietanie situacie, v ktorej si, ale aj sa pohnes dalej, kam treba. Rozkazat si a dodrzat cas snnivania, trebars aj pomocou budicka na mobile si to naplanuj, nech ti pipne, ze dost bolo snenia. A tak ako si naplanujes cas pre seba, naplanuj si cas i pre deti. Ze sa im budes intenzivne venovat pol hodinku a aj to v tu polhodinkuk urob - venuj sa len im. A potom samu seba ocen, slovne, myslienkami, ako si to dobre zvladla a aku ma z toho dcerka radost a aj ty... Ked to budes robit pravidelne, vypestujes si zvyk 🙂
Ahoj, uplne ta chapem a viem si predstavit, co asi prezivas... Skus si dat male kratkodobe ciele, krocik po krociku.... Napriklad pohyb - kazdy den chod von na prechadzku, pohyb neskutocne pomaha na psychiku - von do prirody.. vezmi deti, ale chod aj sama - skus poprosit maminu, aby postrazila deti, skus rychlo chodzu, psychohygiena je nesmierne dolezita. Dychaj zhlboka, predychavaj, skus take jednoduche meditacie.. AK budes doma, skus upratovat - nie zbesilo, ale jednu skrinku, ci policku... Poriadok upokojuje a ta samotna cinnost tiez, vytriedis si myslienky.. na stol si daj vazicku s cerstvymi kvetmi - stacia lucne.. sustred sa na to, co ti robi dobre, akekolvek malickost.. do ramceka si daj fotky tvojich deti, nejake vesele, usmievave, aby si sa mohla na ne pozriet, ked ta prepadne hnev ci smutok. Deti su ozaj dar a poklad. Musis prekonat to najtazsie obdobie, aby si vedela ist dalej.. deticky su este malinke, musis to vydrzat.. napadaju mi aj take male ritualy - rano, ked vstanes, umy sa, daj si vonavu sprchu, nieco prijemne aromaticke, svieze, obliekat si vylucne svetle veci, na cierne a tmave zabudni, strc ich na najvzdialenejsiu policu... Vzdy, ked prejdes okolo nejakeho zrkadla, sa ti tvar moze rozjasnit uz Len tou farbou.. je Leto, skvela prilezitost na farby. Na citanie isto nemas cas ani chut ani schopnost sa sustredit, neskor mozes skusit literaturu, nieco na povzbudenie. Skus modlitbu, niekomu velmi pomoze skusit sa obratit na vieru... Drobne veci, krocik po krociku... Pojde to!
Drzim to silno palce, aby si sa mohla opat tesit zo zivota a z deti! ❤
Ahoj, momentálne zažívam presne to isté, manžel nás opustil kvôli milenke mame spolu dve deti 2,1 rok. Mame firmu co začala prosperovať a manžela strašne zmenili peniaze. Teraz ich utraca s milenkou chodia po pobytoch dovolenkách mňa ani deti nikdy na žiadnu nevzal lebo doteraz nato neboli peniaze. Teraz keď ich má nespoznávam ho. Rozvadzame sa a ja neviem co robiť. Nemám kam ísť rodičov nemám a bojím sa ze mi vezme deti. Objednala som sa k psychologovi zdarma lebo obvodná mi vypísala výmenný lístok a ide to cez poisťovňu čiže dúfam ze mi tie sedenia pomôžu. Strašne sa trápim hlavne kvôli deťom lebo nebudú žiť v kompletnej rodine. Jeho tiež otec opustil keď bol malý našiel si inú ženu a založil si s nou novú rodinu. Neviem ci ho to poznačilo ale správa sa presne ako on. Snažím si nahovárať že to časom preboli že budem šťastná možno s niekym iným ale nejde to.
v provom rade sa musíš aj ty dať do poriadku aby si niekoho takého mohla mať pri sebe. viem, že to znie zvláštne ale tak ty sa tiež nevieš ešte rozhodnúť. na jednej strane nechceš pri sebe ľudí a a nad druhej máš pocit, že potrebuješ partnera. aj keď to bude ťažké na bývalého by si mala jednoducho zabudnúť, to ako sa k tebe zachoval je hnusné a nezaslúži si byť s tebou ani s vašimi deťmi. musíš sa proste zbaviť toho pocit, že keby je s vami tak je to lepšie pretože to evidentne nie je dobrý človek. keď sa jednoducho pozbieraš a budeš si vedieť pomôcť sama a zvládať to tak vtedy budeš zrelá na to aby si si našla niekoho nového. prajem ti veľa síl 🙂
@bubblegum7 ja začnem asi takto. Píšeš, že u Teba vyvrcholila depresia so sklonmi k sebaubližovaniu. Otázka - teda trpíš touto formou depresie? Si liečená ? Od Tvojich ďalších odpovedí sa mi totiž odvíja to ďalšie, čím si prešla a prechádzaš. Inak neviem reagovať.
Skus skupinu tu Liga za dusevne zdravie. Budem na teba mysliet.
@bubblegum7 nevyvrcholila tá depresia u teba kvôli zlému partnerskemu životu?na chlapa kašli to chlap čo má chrbtovú kosť nespraví v takom zložitom stave, že si tehotná a liečis sa.Deti Tá vždy podržia snaž sa tu byť kvôli nim a dať im všetku lásku čo máš.Mas mamu, deti tvoji najbližší
Ty nepotrebuješ kamarátov, ktorí Ti budú hovoriť, že sa s manželom spolu vrátite k sebe, keďže to je ukončené musíš sa s tým zmieriť.Musis byť hrdá na seba a tešiť sa, že aspoň ty sa môžeš tešiť z deti, keď on nemá záujem
Chápem, že to berieš ako zlyhanie, ale...
Musíš mať okolo seba nejakých známych, kamarátov, spolužiačky....teraz si po pôrode citlivá asi nemáš energiu na iné veci všetko príde časom nesil to....určite nie si sama na svete iba tvoja sklucenost a depresia Ti to tak predstiera.Kazda druhá žena je na svoje city pocity deti sama hlavu hore!!
Psychológovi sa určite objednaj lieky pomôžu, ale nie celkom.musis vidieť troška z iného uhla.mas zadarmo 15 sedení raz ročne od poisťovne stačí výmenný lístok od lekára určite na tom zapracujeme potrebuješ to!
Prečo sa nemáš rada?väčšinou si ubližujú ľudia, ktorí sa nemajú radi máš nejaký iný problém?bola si na partnera príliš nalipnuta?vieš...ja som raz bola s dieťaťom pol roka sama a všetko išlo ľavou zadnou človek veľa zvládne iba strach a obavy ho presviedčajú, že nie
@bubblegum7 skupina Liga za dusevne zdravie, pozri si, maju na stranke aj na internete online poradnu.v skupine mas aj mena odbornikov, na kt sa mozes mailom obratit. Za depresiu nemozes, nie je to tvoja chyba, terapeut ti vie pomoct zvladnut to. DRZIM PALCE.
@sayana12 Supeerrr 🙂
@bubblegum7 ahoj tak v prvom rade ta nebudem lutovat lebo to robis aj sama a TYM SI NAJMA UBLIZUJES . Chcem ti len poradit a ci si z toho nieco vezmes je uz na tebe.. V prvom rade zacni zit pre SVOJE DETI bud rada ze ich mas a ze su zdrave .. ROB IM MAMU a ZI KVOLI NIM KED UZ NIE KVOLI SEBE.. musis sa dat psychicky dokopy a zacat sa tesit aj s malickosti lebo kym sa ty neurobis stastnou nebude to robit ani jeden chlap za teba.. NA DEMENTA KTORY TA NECHA V SRABE S DETMI A BRUSKOM SA VYSER! Maj hrdost takeho cloveka co mi toto urobi nech bol dovod akykolvek by mi nestal ani zato aby som ho oplula. Nekaz detom tvojimi depresiami detstvo raduj sa z nich a zi pre nich a nerozmyslaj hned nad inou narucou druheho lebo sa citis sama.. SAMA NIESI NATO NEZABUDAJ. ked pochopis ozajstny zmysel zivota a to je zdravie a laska tak budes trpiet depresiami a sebadestruktivnimi stavmi. Upni sa nato co ta naplna nie nato co z teba bere kusy energie. Prajem ti len to dobre a nezabudaj ze za kazdou burkou vyjde raz slniecko