Ahojky maminky dlho som zvažovala založenie tejto témy, ale prezili ste nieco podobe OCD - obsedantno kolpulzívna porucha.
U mna toto vzniklo asi pred rokom a pol po dobratí dovoch antibiotik. Z nicoho nic sa mi do hlavy zacali vtierat myslienky ubližit mladsej dcére bolo to nieco hrozne.
Zlakla som sa a navštivila som psychologicku ktora mi to ako tak vysvetlila a postavila som sa mierne na nohy. Liečbu AD som odmietla fungovala som na prírodných preparátoch. Bolo obdobie kedy bolo horsie kedy lepsie. Potom - myslím si - ze som prezila asi týzdnový depresiu lebo som stále plakala nevidela zmysel zivota nevedela som ci chcem ziť. to tiez pominulo. Asi tak pol roka riesim strach z negatívných informácií proste strasú uzkost mi sposobuje ked pocujem ze niekto spáchal samovrazdu zacnem sa trásť telom mi prejde mravcenie kricala by som utekala prec a bojím sa ze sa to stane aj mne. Ako viem ze správne by bolo zájst k doktorovi. Ked mi je najhorsie tak si hovorím ze pojdem ale ked mi je dobre tak kaslem na to. Mám dve deti vo veku 11 a 9 rokov. Manzela, ktorý verím ze by ma podrzal ale zase ked sa pohádame mi to trafí do tvári. Prosím komenty typu ze som salená a podebne za tie dakujem, mamicky ktoré si tým presli tak dakujem za povdbudenie.
ahoj, ja taku miernejsiu formu OCD mam vlastne od detstva.. u mna to bolo caste umyvanie ruk, pocit spiny som mala odkedy si pamatam.. nikdy som to nejako moc neriesila, pretoze ma to neobtazovalo.. vsetko sa zhorsilo, ked mi v 20tke zomrela mama, to sa k tomu castemu umyvaniu ruk pridalo, to, ze som neustale musela uvazovat nad tym, ze sa niekomu nieco stane, vsetkych a vsetko som musela kontrolovat /ci som zamkla byt som isla skontrolovat aj cez cele mesto, ak mi niekto nedvihol telefon, zacala som saliet a pod./.. intezivne to trvalo asi rok, nikdy som ale o tom nikomu nepovedala.. potom som si nasla priatela /teraz je moj manzel/ a vsetko sa to zacalo zlepsovat.. doteraz mam vtierave myslienky na to, co sa stane, moze stat a vsetko si to musim predstavovat, ale akosi to viem potlacat.. odkedy mam deti, napada ma to len vecer, ked mam cas.. nikdy som s tymto problemom nebola u psychologa, vie o tom len par ludi v mojom okoli.. zaviedla som si par pravidiel /manzel mi musi dat vediet, ked niekam pride, pred odchodom z domu vsetko skontrolujem atd./ myslim ze u mna to nie je take silne aby to ovplyvnovalo normalny chod domacnosti a zivot, pokial to ale zacne obtazovat moje okolie, psychologa urcite vyhladam.. teraz tie myslienky beriem ako normalnu sucast mojej povahy... myslim, ze to je tym, ze odhliadnuc od ciernych myslienok, prezivam jedno z najstastnejsich obdobi mojho zivota..
preto si myslim, ze ak ta velmi tie vtierave myslienky otravuju, zasla by som za odbornikom znova.. poznam jednu zenu, ktora dokaze fungovat dobre iba vdaka liekom..
Kvoli detom a rodine by som na tvojom mieste navstivila psychiatra, nie je to ziadna hanba, je to choroba ako kazda ina a ked na nu existuje erapia, tak preco sa takto tyrat?
Jednoznacne za odbornikom, co najskor. Ked si zlomis nohu, tiez nebudes cakat, ze ti doma sama zrastie. Mozno aj zrastie, ale tak potom vyzera aj ta chodza...
Netreba to odkladat, zbytocne sa ti znizuje kvalita zivota.
...to ako keby som čítala o mojej kamarátke...tiež sa mala liečiť,ale nejaký čas jej bolo lepšie tak to nechala tak,po čase prišli zdravotné problémy,búšenie srdca...podozrenia na mnoho diagnóz,ale nič sa nepotvrdilo,všetko to šlo iba z hlavy,ďalšia fáza hlboké depresie,ale to už našťastie navštívila psychiatra aj psychológa,je na liekoch kým zabrali bolo to ťažké,ale teraz je v pohode.Je možné že ty si iný prípad,ale keď ťa to obmedzuje a ovplyvňuje kvalitu života,prečo nepožiadať o pomoc.Prajem všetko dobré 🙂
@viki120 jednoznačne by si mala navštíviť odborníka a nespoliehať sa na kadejaké prírodné preparáty, ktorých účinok na tvoju psychiku môže byť diskutabilný. Mala by si to urobiť nielen kvôli sebe, ale aj kvôli svojej rodine.
Skús sa začať modliť, keď Ti začnú takéto zlé myšlienky.Je jedna taká strelná modlitba: Pane Ježišu Kriste Synu Boží zmiluj sa nado mnou hriešnym. Ale aj iné si môžeš pohľadať. Mne modlitba veľmi pomohla. Ale neodmietaj ani rady psychológa alebo psychiatra, ktorému dôveruješ.
dobre to riesis, podla mna to pojde dobrym smerom,samozrejme jednoduche to nebude,lebo mozog si sem tam robi doslova co chce a neda sa to predpokladat. Ale poznas samu seba, slabe stranky,takze cim dlhsie skusenosti s tym budes mat,tym lepsie sa to vsetci naucite zvladnut.
To modlenie sa je fajn,ale ja osobne by som si davala pozor aj s tym, aby sa na to hlava nenamotala a nezacala som si to napr. opakovat stale dokolecka,pocitat to a pod. Ja mam len AS,ale na to, ze si nieco zacne pocitat presne a potom uplne idem po tom a musi to mat nejaky moj presny poriadok vie byt az neprijemne. Cim som starsia,tym lepsie to viem samozrejme ovladat. No hold autizmus, sice vysokofunkcny,ale co uz.... 😖
tie panické stavy som mala aj ja. Mne začali veľmi dávno ešte keď som sa rozvádzala. Sú veľmi podobné tým tvojim príznakom. Začne mi búšiť srdce, mám pocit že odpadnem, ťažko sa mi dýcha, najradšej by som sa rozbehla ani neviem kde, a chce sa mi kričať. Raz som to vravela jednej psych. a jej odpoveď - No tak si zakričte. Pomyslela som si o nej a viac ku nej nešla, keď dáva také hlúpe rady. neviem si to predstaviť vrieskať kde kade. A snažím sa s tým žiť. Je to ťažké. A samozrejme tak ako Ty, nikomu o tom nehovorím. tiež by mi to bolo v tej najnevhodnejšej chvíli vyhodené na oči. A to ja nepotrebujem....
ahoj, ja mám panickú poruchu, beriem Ad, bez liekov by som to nezvládla.... Písala som aj diplomku o PP a OCD. poviem Ti len tolko, že ako pri PP tak aj pri OCD sa tieto problémy a prejavy nabaľujú a je to čím ďalej tým horšie. Psychiater mi povedal, že doba liečenia je minimálne tak dlhá ako čas od kedy sa prejavila porucha do začiatku liečby. čiže je to otázka rokov. ale svoj stav môžeš stabilizovať liekmi antidepresívami + terapia. Ak ti OCD komplikuje život neváhaj a choď za odborníkom. mám v rodine človeka, ktorý má OCD, kým sa liečil, tak to bolo lepšie ale teraz neberie lieky a je tak spokojný ale neuvedomuje si, že svojím správaním obmedzuje celú rodinu ( ide o strach zo špiny a s tým spojený strach z ochorenia). Veľa šťastia.
@viki120 potrebujes kvalitneho psychoterapeuta a pravidelne sedia u neho...aby sa prislo na pricinu. Za obsedantno kompulzivnou poruchou stoja potlacene emocie, ktore sme odpratali kamsi do podvedomia a uz ich nevnimame,...lenze telo ich vnima a upozornuje na ne nutkavymi myslienkami...da sa to aj bez AD, hoci mozno na zaciatok, na preklenutie urciteho obdobia, by nebolo zle ich brat...no zakladom je psychoterapia a zistenie priciny. Urcite necakaj ze to prejde samo, je to vazna vec a ked to zanedbas, moze to mat neblahe nasledky. Drzim palce!
@marionmarion neviem či za OCD su len potlačené emocie. Dovolim si tvrdiť, že tu zohrava dost velku ulohu i genetika. Nepišem to len tak z brucha ale na zaklade konkretnych prípadov.
@vejula tiez pisem na zaklade konkretneheho pripadu a toto je nazor psychologa, velmi dobreho odbornika. Nemyslim, ze by to malo cokolvek spolocne s genetikou...a co sa psychologie tyka, vyznam sa dost, mam dlhorocne skusenosti a mam nastudovane toho hodne...
aj ty?
@vejula este by som dodala, ze ak sa ocd vyskytuje v rodine aj pocas viacerych generacii, ide tam skor o nespravne vzorce spravania, ktore si kazdy clen rodiny osvoji uz ako dieta a nie o vplyv genov. Je to velky rozdiel. Ako priklad by som dala toto: rodicia su citovo chladni, svoje dieta neobjimaju, nehovoria mu o laske a ked ono prejavi nespokojnost, plac, krik, vzdor, daju mu najavo, ze to je neakceptovatelne. Dieta sa nauci, ze prejavovat emocie nie je spravne, preto ich potlaca. Ked dospeje a narodi sa mu dioeta, tiez sa k nemu bude spravat podobne ako rodicia, nic ine totiz nepozna...cize ak bude mat matka OCD, lebo jej nebolo umoznene aby prirodzene vyjadrovala svoje pocity a to iste preda svojmu dietatu, je pravdepodobne, ze aj dieta bude mat OCD...no netyka sa to genetiky, ale zlych vzorcov spravanie, co prenasame dalej na svojich potomkov a ti zas na svojich, cize sa to moze prejavovat generacia po generacii a pritom nejde o geneticky problem...
@marionmarion nesuhlasím a tiež som sa o tom rozprávala s odborníkom - psychiatrom s dlhoročnými skusenosťami.
@marionmarion a o OCD mam toho naštudované vela, ale ešte som sa nestretla s nazorom o vzniku kvôli poltačeným emociam. JE na to aj nejaka študia? Ak ano budem ti vdačna ak ma na nu nasmeruješ. Ja sa novým poznatkom nebránim, musia byť však aj podložené
@vejula myslim ze sa novym poznatkom branis...lebo tu spominas psychiatra a nie psychoterapeuta...je ti dufam jasne, ze psychiater ti moze predpisat lieky, ale tie liecia iba symptomy a nie pricinu...a ano payichiater ti moze vymenovat studie...studie su ti nanic...studie sa robia aj sa bezne vyvracaju...musis sa vratit do svojho najhlbsieho vnutra aby si pochopila co je pricinou tvojich stavov. To sa robi na terapii, pravidelnej a dlhodobej, nie u psychiatra pocas vypisovania receptu. Tolko...
@marionmarion ale snad musí byť niečo na zaklade čoho tvrdíš to čo tvrdíš. JA sa novým poznatkom nebránim, ak mi maš čo povedať, tak nech sa pači, len chcem aby tvoje tvrdenia boli niečim podložené.
Prosím Vás, neviete mi poradiť, či existuje nejaké občianske združenie ľudí s OCD v BB alebo BR? Ďakujem
Ahojte. tento problém mám už niečo vyše štyroch rokov. Neviem sa ho zbaviť. raz som hore a raz dole. Navštevujem psychiatra. Dosť ma to trápi, nakoľko by som veľmi chcela s manželom babo. Niekedy som úplne na dne ale snažím sa vtedy vtieravé myšlienky zničiť nejakou dobrou knihou, porozprávam sa s mamou, sestrou alebo si jednoducho poplačem a trochu sa uľaví. Myslela som si, že som s touto chorobou sama a ako vidím je nás dosť. Niekedy sa cítim ukrivdená, že by som chcela viesť úplne normálny život. Nepotrebujem k šťastiu nič len byť psychicky v poriadku. Neviete či sú v okolí ZA napríklad kruhové terapie alebo niečo podobné, kde sa ľudia bavia o svojich ťažkostiach?
a ešte. nemáte nejaký nápad ako si zle myslienky odohnať?
ahoj,ja sa nato liečim a tiež som lieky dlho odmietala,ale bez liekov sa to dá len ťažko...úplne viem čo prežívaš,chceš ublížiť tomu najcenejšiemu čo máš a nechápeš to....mne sa o tom v poslednej fáze bez liekov aj snívalo ,bolo to hrozné....
Ahojte,mam kamaratku co ma OCD a stahuje sa do Žiliny,zhanam pre ňu psychiatra aj psychológa v Žiline čo sa zaoberá touto poruchou.Prosím poraďte mi kto je dobrý a aké máte skúsenosti.Dakujem
Ahojte viem ze tatotema bola otvorena uz davnejsie,ale predsa sa chcem opytat,ako ste na tom so svojou diagnozou,ja ju mam uz 10 rokov,ake lieky vam pomohli.?
Ahojte mile mamicky,tiez sa liecim na tuto poruchu.Ale mam dni lepsie aj horsie ale tie uzkosti z tych myslienok su hotove peklo.Rada by som sa s niektorou z Vas o tom porozpravala.Beriem Paretin 20mg a Frontin 0,25 mg 3x denne.Ale ako hovorim niekedy lepsie ale niekedy na nevydrzanie.Aj teraz.
Ozvite sa prosim niektora ltora s tym bojujete a skontaktujeme sa.
som matka dcerky s ocd a neviem, čo mám robiť v jej ťažkých chvílach
@martausova ako sa lieci a aky ma druh ocd
má nutkave otázky, je dospelá - má 30 rokov a je v ličbe. ja som od ne vzdialená 400 km a ak potrbuje snažím sa na otázky odpovedať, aj ked obe vieme, že nemajú logiku. niekedy jej pomožem, niekedy to nestačí. snaží sa aj okolie.
@viki120 Ja myslím, že užívanie AD ti pomôže....Ak si to skúšala zvládnuť inak, svojpomocne, aj s pomocou prírodných preparátov atď. a nič, alebo len dočasná úlava a stále sa ti tie pocity vracajú, lieky predpísané lekárom sú na mieste. Treba ich užívať dlhodobejšie a nezaberú hneď, ale časom budeš vidieť veci inak, v lepšom svetle. A budeš si hlavne viac užívať deti, manžela, rodinu...... 🙂 A to ti za to určite stojí 🙂 .