Nakoľko neviem v tejto dobe nájsť nejakého schopného lekára,pretože buď neprijímajú pacientov,alebo berú len zo svojho obvodu,tak mi je každým dnom ťažšie.
Ten pocit úzkosti,beznádeje,pocit menejcennosti a nepotrebnosti ma doháňa k hrozným myšlienkam.
Neznášam cely svoj život.
Najradšej by som nebola,neexistovala.nežila.
Nevychádzam z bytu.
Nechcem nikoho vidieť,každý sa tvari,že je všetko fajn,ale všetko je úplne naopak.
Skus linky dôvery, môžu byť v tvojej samote velmi nápomocné.
Ahoj, mozes zavolat aj sem, kde ti poradia lepsie:
Linka dôvery Nezábudka - 0800 800 566
Terapeuti su teraz asi dost vytazeni, takze sa na termin caka dlhsie. Popis ale svoje pocity, myslim ze beru aj podla zavaznosti. Bolo by dobre kebyze sa na teba pozrie aj psychiater, zvazi medikamentoznu liecbu a nasledne aj terapie si skus zabezpecit. Obvolaj viacerych co najdes a niekto snad bude mat volny termin. V pripade nudze (samovrazedne myslienky) mozes ist kludne aj na pohotovost/volat 112, to je zivot ohrozujuci stav. Drzim palce.
byvas inde ako mas trvaly pobyt? lekar v spadovom obvode ta prijat musi.
Ahoj no tak tieto stavy ti nezávidím, prajem veľa sily aby to čím skôr prešlo.
Ja pracujem v odbore aromaterapie a musím uznať že ľudia majú krásne výsledky pri takýchto stavoch ak by si chcela vyskúšať takúto alternatívu kľudne sa ozvi
Ahoj, ak chces kľudne mi napíš
Občas mám svetlu chvíľu,ako dnes napr,kedy cítim nejaký náznak o krok vpred.
Ale inak nemám chuť nejako to riešiť.riešenie vidím len v tom,nežiť viac.
Keď mám milión myšlienok v hlave o ktoré sa s nikým podeliť nemôžem,lebo tomu nikto v skutočnosti nerozumie.
Každý ma pocit,že potrebujem pri sebe stále niekoho,no ja chcem byt len sama.chcem kľud,ticho.
Mám pocit,že som len krôčik od toho,po čom tak túžim.
Viem,že toto je ta najhoršia situácia,keď už nechcem urobiť nič pre to,aby som sa cítila lepšie.myslím,že v takom prípade mi nepomôže ani 1000lekarov.
No ďakujem,že ste ♥️
Uplne ti rozumiem, ako sa citis...zazivala som nieco podobne po strate velmi blízkeho človeka...
Dnes uz nie je hanba vyhladat psychiatra, na uvod ti vie pomoct aj obvodny lekar, predpise lieky na krátkodobé užívanie na preklenutie cakania na odborne vyšetrenie...myslim, ze v tvojom pripade by ťa mali vziat okamžite, bez odkladu, staci obvolat, popozerať na nete, mozes ich oslovit aj mailom, ak tuto komunikáciu podporuju..
Samozrejme, ze to tvoj problém nedorieši, ale aspon nájdeš úľavu a každopádne by som sa poradila aj so psychologom, popripade podstupila terapie...aby sa odstranili tieto myšlienky..
Drzim ti palce, nie je to jednoduché, ale da sa z toho von , najst znova zmysel zivota a tešiť sa na kazdy novy deň 🍀
@suzitok viem,že to nie je hanba.
Len u mna prevláda pocit,že už nechcem.nič ma tu nedrží.nemám žiadne vyhliadky do budúcna,nemám jednoducho ani silu,ani chuť.nevidím už v ničom zmysel.
Keď denne myslím len na to,ako by sa mi uľavilo,keby som konečne odišla naveky.
Vyhľadaj pomoc čím skôr, nasmerujú ťa, vypočujú, naštartujú...🍀
Nezabúdaj, že taký čin je ťažký hriech... Niesom silno veriaca, no niečo existuje medzi nebom a zemou a je o tom veľa kníh... Viem, aky je život v depresii ťažký, kúp si aspoň antidepresiva voľnopredajné, len bylinky a magnézium... Možno sa to aspoň trocha upraví... Ľudské telo je v tomto úžasné.. Ako jedna vec ovplyvní všetko ostatné, aj len taka prkotina ako minerali a vitamíny a hormóny ... Hormon stastia sa vyplavuje aj pri čokoláde, či cvičení
A co bolo spustacom?
Cim to zacalo?
S kym byvas? Mas rodinu?
Nikdy nevies, ci ta necaka nahodou nieco velmi pekne. S najvacsou pravdepodobnostou ta caka nieco pekne, hoci len male drobnosti a bola by velka skoda o to prijst. Tieto pocity su len docasne, raz prejdu. Mne sa napriklad oplati ostavat uz len kvoli krasnym veciam, ktore obcas zbadam v prirode - zurciaci potok, slnko presvitajuce cez listy, cerstvy vzduch, pocit ked sa po dlhom smäde napijem sviezej vody ... To, ze tu ostavam je cisto moje sebecke rozhodnutie, dostala som neviem preco tento docasny pobyt na zemeguli, tak ho chcem vyuzit naplno aj ked je to niekedy tazke. Raz tak ci tak zomriem, o 50-60 rokov bude takmer naisto po vsetkom. Neviem co je po smrti a nieco je lepsie ako nic. Teraz ich mozno nevidis tieto pekne veci, ale pomoc ktora ta zbavi dusevnej bolesti a tohto pokriveneho sedeho filtra, cez ktory vidis realitu existuje a mozes sa zasa citit lepsie. Mas niekoho pri sebe? Neostavaj s tym sama, zdover sa niekomu, volaj na tu linku, vyhladaj pomoc cim skor.
Ak máš nejaký problém kľudne mi napis môžme si pokecať verím že ti bude lepšie
Ked mi bolo v zivote najhorsie, tak som si povedala, ze este pockam 9 mesiacov. Presne tolko vznika novy zivot. A za ten cas cuduj sa svete sa to vzdy pohlo nejako dopredu. Trochu Ti rozumiem ako sa citis. My vidime, ze potrebujes nastartovat. V najhorsich obdobiach mi bolo odporucene, aby som robila hlavne to, co mi robi radost. Tak som sa vela kupala, vana je moj relax. Zacala som chodit na pedikuru, na masaz, proste som sa zacala viac odmenovat, rozmaznavat. Kupovala som si ovocie, ktore lubim. Proste som si z malickosti skladala zivot. Teraz je vseobecne velmi zla situacia, vela ludi sa so vselicim pasuje. Clovek ma pocit, ze v tom vsetkom zanika, ze sa straca. Ale nie, Ty si tu a ziva a budes sa raz aj smiat a spominat na tieto zle chvile ako nieco,co bolo velmi davno a presla si cez to.
poznam ten pocit velmi dobre.. Držím ti palce aby si sa z toho cim skor dostala.