Neviem byť bez synčeka
Ahojte dievčatá. Potrebujem poradiť. Určite ste sa s týmto niektorá stretla. Mám skoro 7 mesačného synčeka, a problém je, že neviem byť bez neho. Neviem ísť do mesta a nechať ho doma manželovi. Teraz pred Vianocami som si bola na 1,5 hod nakúpiť, čo som potrebovala na varenie. Musela som pobehať všetky obchody, pretože v jednom nemali chlieb, v druhom klobásy atď. Šla som autom a celý čas som mala stres, či je doma všetko v poriadku, či maličký neplače, či to s ním manžel sám zvláda. Keď som odchádzala malý bol napapaný, prebalený, prezlečený. Čiže všetko by malo byť ok. Malý je veľmi náročný, veľa plače, mrnčí, vyžaduje si veľa pozornosti, väčšinou sa nezahrá sám, mám veľký problém pri ňom upratať byť, navariť, osprchovať sa atď. Na jednej strane si potrebujem veľmi oddýchnuť, no na druhej strane aj keby som si mohla oddýchnuť, tak nepôjdem bez malého.
Na vysvetlenie, o malého sa nemá kto postarať. Buď sa postarám ja alebo manžel (žijeme ďaleko od rodiny a priateľov). Takže sa starám ja, keďže manžel veľa pracuje. Teraz už má posledné dva týždne viac voľna, tak pomáha viac. Avšak doteraz bolo väčšinou všetko na mne.
Dá sa s tým vôbec niečo robiť? Keď nás prišli navštíviť naši rodičia, tak chceli malého vziať na prechádzku, že ja budem doma a oddýchnem si alebo aj manžel so mnou ostane a budeme oddychovať spolu, už ako chceme my. Ja ho však nedám nikomu kočíkovať a ja budem doma sedieť. Asi by som sa zbláznila, či je malý v poriadku, či neplače, či sa vedia o neho postarať.
Asi už nie som normálna a preskočilo mi. Prosím, nekritizujte ma a vyjadrujte sa len, ak rozumiete môjmu problému. Ďakujem za pochopenie.
@hviezdickka normalna reakcia viacerych mamiciek ... ale jednoducho sa musis naucit,zeo maleho sa vie postarataj manzel. je to jeho otec.
ja som maleho od pol roka nechavala u svokrovcov na hodinku, dve, kym som sla na nakup. maleho kocikovali a vacsinou spal. jasne, prve razy 10 telefonatov, ci je OK, ale vzdy bolo vsetko OK. od cca roka ho mavaju raz-dva krat tyzdenne na cely den, ked som v rpaci. a tiez parada ... kym som ho kojila, tak sa tesil domov, ale ako som rpestala (ma 2 prec) tak by sa tam uz len hral. pridem po neho a posle ma ze papa mama, ostavam sa hrat 🙂
ono je dobre,ak ma dieta kontakt s co najvacsim okruhom ludi, ked sa oenho vedia postarat aj ostatni. a to si musis uvedomit aj ty. co by sa mu stalo pre boha v kociku s tvojimi rodicmi? ak by sa rozplakal, narazia cumel a za 3 minuty su pri tebe.... musis sa to naucit, potrebujes ist do obchodu, ked pojdes k lekarovi atd.
@hviezdickka bluka2 ti radi dobre. Nemaj stres,nechaj ho manzelovi,vsak nie je neschopny! Ja mam dve deti a od mala su naucení byt bezo mna. Lebo taka noc alebo pol dna u babky nezaskodi. Ty pises,ze ste daleko. Tak ho nechaj muzovi,maly ked pojde do skolky vies co to bude za stres? Uvolni sa,a naozaj musis sa naucit byt bez neho. Ja ta chapem,ja svoje deti tak isto milujem, ale ty nebud taka vystresovana. Inak 7m dietatko je moc male na to,aby sa dokazalo same zahrat. Takze vsetko je uplne v poriadku.
Ja Ti v tomto asi neporadim...bola som taký istý "prípad". Prvý krát bolo moje prvé dieťa bezo mňa keď malo viac ako dva roky. Mala som strašný strach že sa mu niečo stane. Takze ta plne chápem.
Ja som bola na tom rovnako. Kedže deti boli kojené, do roka bez nich ani na krok. Bezo mňa alebo manžela do 3. rokov nikde. Teraz si hovorím, že by som robila všetko inak, ale pochybujem. Skús malého nechať samého s manželom a ty si doma rob, keď uvidíš ako to manžel zvládol, možno sa ti podarí sa troška uvoľniť aj keď pôjdeš von bez neho.
@hviezdickka úprimne, tvoja reakcia je bežná a častá, ale za seba poviem, že normálna nie je... zobrala si si nejakého neschopného debilka, ktorému nemôžeš dôverovať ani pokiaľ ide o sadrových trpaslíkov na záhrade? že nie? že je tvoj manžel chlap ako sa patrí a zvládne sa postarať o rodinu nie len finančne? tak mu dôveruj. To isté čo sa týka rodičov / svokrovcov - tí už deti odchovali a aha, prežili ste 🙂 A okrem toho - všeličo sa môže stať aj pri tebe, nie si všemohúca. Zlez z toho piedestálu matky-najviac...
Má maličký nejakú srdcovú vadu alebo iný zdravotný problém, keď nemôže zaplakať? Lebo deti plačú. Niektoré viac, niektoré menej, ale plačú, Všetky. Niekedy im niečo chýba a niekedy je to len tak, z roztopaše, lebo inak ešte nevedia. Náročné dieťa? Máš problém upratať? Tvoje dieťa nie je náročné, to je všetko v tvojej hlave. Dieťaťu sa nič nestane, ak si chvíľu poplače, kým si zbehneš na wc a kľudne si aj zavri dvere. Upratať sa dá jednoducho - buď ohrádka, vajíčko alebo aj tá šatka (na ktorú mám svoj názor čo sa týka využitia pri upratovaní, varení a podobne, no ale budiž, ženy chvália) - naštelovať tak, aby dieťa na teba videlo, rozprávať naňho, sem tam očný kontakt, možno bude trošku plaču, ale rýchlo zistí, že nejde o život, mama je stále tu.
A čo je najdôležitejšie - si viac ako len matka. Si žena, milenka, kamarátka, dcéra... nezabúdaj na to, neodstrkuj ľudí okolo seba na vedľajšiu koľaj len preto, že si porodila. Nie je na to dôvod, aj tí ostatní ľudia sú súčasťou tvojho života.
@hviezdickka ahoj. Sedem mesiacov je este pomerne malo. Je normalne ze sa bojis nechat babatko s otcom ktory s nim je malo a tym padom to s nim este tak nevie. Skus ich nechavat spolu castejsie bude to dobre pre ich vzajomny vztah. Vsak to nemusi byt na dlho. Hodinka staci raz za cas. Co sa tyka ostatnej rodiny- zastavam nazor ze ja som matka a ja sa mam starat, takze deti som nedavala nikomu na strazenie, zvladame to sami s muzom. Ako bude maly rast, tak tieto pocity uzkosti by mali postupne povolovat, skus to zatial trenovat aspon s tym muzom a mysli na to, ze to je pre dobro maleho 😉
@hviezdickka aj ja ťa chápem🙂....tiež sme boli sami dvaja s manželom a keďže som bola doma a nepotrebovala som riešiť prácu a nechávať deti kvôli nákupom atď. ... u druhých ľudí, tak boli na mňa dosť naviazaní...ale mala som šťastie, že asi to bolo v takej rozumnej miere, lebo keď išli do MŠ ako trojroční, tak sa dosť rýchlo prispôsobili (neplakali, len sem-tam protestovali, že nechcú ísť ...) ... a možno dostali tú správnu dávku istoty od nás (že mama a ocino sú tu, keď ich potrebujú) práve v tom správnom čase, keď sa u detí buduje sebaistota🙂 neviem ... čo sa týka manžela, tak samozrejme, že som mu naše deti nechala, ak som potrebovala, veď je ich otec 🙂 ...ale tiež som mala zmiešané pocity a bála som sa, či je všetko OK a ako to zvládne ... nie som super matka, len mám skrátka pocit, že to viem lepšie ...vlastne viem to určite lepšie, keďže ja som s deťmi trávila všetok svoj čas, tak som mala skrátka prax - logické ... skoro ako v práci😉 ...len práca nie vždy ľudí baví a mňa naše deti bavili vždy ... asi boli dobré...teraz trošku vystrkujú rožky, ale nech ...majú na to vek🙂 ...
PS: vôbec to nerieš a nerob z toho aféru, že máš obavy o svoje 6 mesačné dieťa, ak od neho odídeš...každá normálna matka to takto prežíva, len to nepotrebujú rozoberať lebo to berú ako súčasť ich života - celý život sa budeš báť o to svoje dieťa a nielen ty, ale aj tvoj manžel (skús sa ho spýtať, uvidíš, že ti povie, že na vás v práci myslí - ako sa máte, či je všetko OK...) je to normálne a fakt nemáš dôvod obávať sa, že si niečo prešvihla a že si na svojom dieťati chorobne závislá... problém by to bol vtedy, ak by malo tvoje dieťa 10-15 rokov ...a nie 6 mesiacov
@hviezdickka uplne chapem, podla mna normalka, aj ja to tak mam a to mam uz dvojrocne dieta :D az teraz ked idem na hodinku, raz za tyzden, do obchodu sama, tak si to uzivam, ale trva to asi iba 2 mesiace...
Treba od prveho dna muza zapajat do vsetkeho ohladom dietatka zena sa ukludni ze muzvsetko vie tak isto.inak hrozi ze muz sa bude citit neschopny na druhej kolaji a vztah pojde dole vodou.treba si urobit cas jeden na druheho chvilku len pre manzelov kde sa vklude porozpravaju romantika proste len pre muza a zenu hned to zdvihne aj naladu.
Prispevok r. 2019- uz nevladzem. S manzelom sme sa od narodenia maleho strasne odcudzili. Stale som s malym sama, on vela pracuje. Uz ani ked sme doma, tak nepomaha, nepostrazi maleho, aby som mohla na chvilu sama vypadnut. Ani na hodinu na nakup nemozem ist sama, maly je na mna strasne naviazany. Muz sa vobec nesnazi s nim byt. Nasi k nam takmer nechodia a aj ked pridu, nemozu mi s malym pomoct, lebo spolu nemaju ziaden vztah. Rada by som s muzom niekam sama vypadla, ale on s babkou a dedom nechce ostat. Potrebujem si oddychnut, aspon chvilku byt sama alebo byt s muzom a konecne sa v klude porozpravat. Da sa s tym nieco robit? Mam pocit ze sa zblaznim.
@hviezdickka Pri prvej dcere som bola uplne taka ista. Do roka a pol nebola s nikym inym, nez so mnou. A vies co? NEpotrebujem sa obhajovat, nepotrebujem sa kajat. Stojim si za tym, tak som to citila, tak aj bolo. Bolo to to najdolezitejsie v mojom zivote a jednoducho som mala pocit, ze nikto iny to nezvladne tak dobre ako ja. Spravne to asi nebolo, ale vsetci to respektovali. Muzovi som sa ospravedlnila a on to chapal. Asi po roku a pol som postupne davala strazit dieta muzovi, babke a podobne.
A vies co? Nema ziadne nasledky. Je to normalne spolocenske dieta, papulnate a drze primerane veku, zvedave a samostatne (az prilis). Dalsie deti som davala strazit ovela skor, ale prve je holt prve.
Nie je dobre byt prilis naviazana na dieta, ale som presvedcena, ze ist uplne proti svojej voli a svojim pocitom je viac na skodu. 🙂
Chápať Ťa chápem, ale nepokračuj v tom 😉
Je to bežná reakcia - hlavne po 1x bez dieťatka. Ja som dokonca stresovala či je moja v pohode, lebo 1x bola v noci bezo mňa keď mala 2,5 roka a ver mi, že tie stresy neboli pre mňa úplne dobré, lebo som popritom predýchavala kontrakcie a aj tak ma trápilo, či to moje "malinké" doma neplače za maminkou 😀 😀 😀
A napriek tomu, že už mám 3 aj tak som "stresovala" či je všetko o.k. keď som bola sama 2 hodinky a to bolo pred 2 týždňami - teda drobula už mala vyše roka.
Takže nie si v tom sama, no určite sa tým nedaj prevalcovať. Musíš to zvládnuť. Chce to len tréning a trošku viac dôvery v človeka s ktorým dieťa je. ČI už manžel, tvoja mama, svorka, dedko, kamoška, ......
Uvidíš, že za chvíľu budeš rada, že máš chvíľu čas aj sama pre seba 😉
@hviezdickka ak budeš v tom pokračovať, budeš svojmu dieťaťu vedome ubližovať a môže sa stať, že utrpí aj vaše manželstvo, lebo to muž bude brať tak, že mu nedôveruješ. Dá sa s tým ale pracovať. Tvoje dieťatko je maličké, ja som tiež vtedy nemala potrebu niekade loziť, bolo mi fajn s ním, ale nebála som sa o neho, ak som ho nechala s otcom. Skús si nájsť niečo, čomu sa budeš raz, dva krát týždenne venovať a dieťatko necháš manželovi, pre ich vzťah je to nesmierne dôležité. Či je to zumba, spevokol, alebo si pôjdeš zaplávať. Uvedom si už dnes, že tvoj synček nebude s tebou 24/7 stále, pôjde do škôlky, do školy, na výlety, na lyžovačku, bude možno na internáte, možno raz žiť v zahraničí. Nemôžeš sebecky v budúcnosti uprednostňovať to, čo vyhovuje tebe pred tým, čo vyhovuje jemu. Je to ešte ďaleko, ale treba sa na to psychicky pripravovať už dnes, aby si nešla zrútená o pár rokov zo škôlky, lebo tam je tvoje dieťa šťastné aj bez teba. Si starostlivá maminka a tvoje dieťatko je ešte malinké, bud rada, že sa manžel dokáže oň krásne postarať, ale nepreháňaj to, skús tú aktivitu raz týždenne, ak by si sa cítila po celý čas zle, ako na tŕňoch a nezlepšovalo by sa to ani časom, nie je hanbou navštíviť odborníka. Som učiteľkou v škôlke, mala som v triede dieťa, ktorého mamička bola veľmi úzkostlivá, prvé tri dni bola s dieťatkom v škôlke, potom som jej to zatrhla, lebo to preň nebolo prínosom, keď sme išli do školy v prírode, bola som veľmi prekvapená, že súhlasila (asi na nátlak manžela). Keď som jej ho a druhý deň pobytu dala k telefónu a on iba skonštatoval, že sa má dobre a ahoj a odbehol za deťmi, ona sa psychicky zrútila. Snaž sa s tým pracovať, držím palce.
@hviezdickka Snaz sa byt aj bez maleho. Musis si oddychnut a chlapi nech si robia "panske jazdy". 🙂 muz vezme maleho a idu von. Obzeraju elektricky, chalanov ako hraju futbal a pod. Ked bol este maly a mama ked obcas prisla (byva daleko) ho zobrala kocikovat a ja som si mala oddychnut tak som skakala na rovne nohy, ze ho nepocujem dychat. Preskakali sme si kadeco a viackrat sme ho museli zachranovat. Musela som si na to zvyknut, ze nie je so mnou, a tiez mu dat volnost byt s niekym inym sam. Mam neter, ktora sa nepohne od mamy a stale reve ked nie je s nou. Neviem si predstavit ako pojde v septembri do skoly a na rozne skolske vylety.
Drzim palce.
Taketo stavy som mala aj ja. Tiez zijem mimo rodiny ale kedze v uk je materska len 9 mes., musela som ist naspat do prace. Najhorsi bol prvy den, to som aj plakala ze ako to mala zvladne atd ale kedze som nemala na vyber, musela som to prekusnut a poviem ti ze priatel to zvlada fantasticky, ked sme obaja v praci, berie si ju jeho mama a tiez super. Proste si museli najst svoj system co a ako. A to este kojim, ale malu som na to pripravila ze rano bude bez mlieka. Dieta si zvykne, horsie je to pre matku. Tiez som rozmyslala spi, kaka, papa??? Beriem to tak ze keby sa mne nieco stalo, viem ze sa mozem na nich spolahnut. Posielaju mi obaja v priebehu dna mms a sma co mala robi a ja som tym padom spokojna. Drzim palce
@jankapo Trafila si do čierneho, najrozumnejší príspevok🙂 Prehnaná starostlivosť , akú má autorka už hraničí s diagnózou, ved je to otec dieťaťa, preboha...stará sa o nich a nenechať pokočíkovať dieťa starým rodičom, tak to už je psycho, však @hviezdickka ?
Jedno nechapem, to zeny fakt beriete manzela ako niekoho, komu davate dieta na strazenie? To u vas nie je otec plnohodnotny rodic ako matka? Potom sa necudujem, ze tolko vztahov konci rozvodom, ked sa matky stavaju na piedestal a robia zo seba nenahraditelne.
Od narodenia malej bol muz zapojeny do jej starostlivosti, kupal ju (ja som sa bala), prezliekal, neskor uspaval, krmil, chystal jest, pral, proste vsetko ako ja (okrem dojcenia). Nechytala som hysaky, ked ju zobral von a ja som si vklude navarila, dala vanu, alebo ked prisli moji rodicia a my si skocili dvaja sami na veceru, drink, mozno aj vdaka tomu ma nasa dcera super vztah aj s nim, aj so mnou a na starkych neda dopustit, je smela, odvazna.
Niektoré mamičky sa menia na sliepku s kuriatkami, stále pri sebe, aj počas WC, sprchovania, varenia, upratovania, sexu........
Týmto spôsobom od seba a dieťaťa odháňajú manželov, starých rodičov, kamarátov.....
A prečo by nemohli byť s dieťaťom starí rodičia ? Niektoré matky asi nevychovala matka, ale sa narodili dospelé, múdre, spoľahlivé, sebestačné, no proste dokonalé.
Veď aj matka matky alebo toľkokrát zatracované svokry porodili a starali sa o svoje deti. Veď keby sa nevedeli postarať tak tu nikto nie je !
Potom sa divia, že dieťa pri každom reve, nechce sa s nikým hrať, v škôlke nastávajú hysterické plače.........
ja len dodám, že skôr či neskôr budeš musieť prijať pomoc aj od ostatných, či chceš či nechceš, bude to najlepšie pre teba aj pre ostatných, aj ostatní chcú byť s malým, on nie je len tvoj, ste rodina a jeden druhého potrebujete...je nemysliteľné, aby si bola s ním len ty, malý musí mať vzťah aj s inými ľuďmi, lebo keď naozaj budeš potrebovať od neho odísť, tak to bude veľmi ťažké...uvedom si, že si síce jeho mama, ale tvoj syn nie je tvojim vlastníctvom
hm... 6 mesiacov je malo, ale na druhej strane... ja stale hovorim ze to co najviac mozes dat svojmu dietatu je rodina a sloboda🙂 momentalne mu beries aj jedno aj druhe😉
Je to asi normalna reakcia matky- prvorodicky. Skus viac manzelovi doverovat. Neboj sa malemu sa nic nestane ked s nim bude aj tatinko bez teba. Ak bude plakat? A co? Ved neumrie, deti placu..... treba sa naucit mysliet aj na seba. Nie je dobre byt non stop iba s dietatom. Na to, ze ho strazi niektominynsi treba zvyknut- neboj sa ako rychlo to pojde. Ja mam teda deti 3. Najviac vo vsetkom diverujem manzelovi- dokaze sa o ne postarat tak ako ja (az na varenie). Zblaznila by som sa, keby som mala byt iba s detmi. Pockaj ked pride druhe, mozno dalsie- budes rada ked. Od detinodides (nie preto, ze by ich clovek nemal rad- ale kazdy potrebuje aj chvilku pre seba)
no ja napr.svokre, ktora sa spolustara od narodenia, maleho necham (nie na noc este). ale ked som prisla domov na SVK, trvalo mesiac, kym som ho mame nechala. Neboli zvyknuti a hlavne, teda, inych vnukov nema, takze to bolo pre nu nove.
Ja ta chapem, pokial ti ludia nie su zvyknuti s dietatom byt, tak by som bola v strese. Ak mas na koho, treba ho postupne zvykat s inymi ludmi - nech je napr. manzel s nim castejsie sam. Ked si ziskaju tvoju doveru, aj tebe sa bude lepsie dychat a nebudes sa tak bat 🙂
@rebeka7501 a aky zmysel ma jej dalej nakladat?
Autorka si svoj problem uvedomuje a hlada radu. Nic si neporadila, len si jej nalozila. Ona sama dobre vie, ze ma problem.
@lavinis lenže ona ten problém nerieši, ak sa bude stále báť tento strach sa bude len zvyšovať. Neuveríš aj ja som matka, aj ja sa o dcéru bojím ale nie chorobne. Varovala ju moja matka, moja svokra, môj brat, chodila do ŠvP od 4 rokov, prekonala rakovinu.
Ak má zakladateľka témy problém, existujú predsa odborníci a nie diskusné fórum, kde budú vždy dve strany.
neviem co sa popisalo uz predomnou ale ak by si to raz skusila zistila by si ze to tvoje dieta prezilo...my sme tiez nechceli nikomu davat strazit ale raz sme dali lebo predsa ju nebudeme tahat na pohreb potom sme dali zas na kocikovanie a teraz ked sme u rodicov alebo oni u nas kocikuju oni a my si uzivame chvilu pokoja ...mala vie byt tiez riadny nervak ale iba raz sa stalo ze im plakala a potom ju vyplo ..aj segra mi malu strazila 2 hodiny a prezila
@rebeka7501 Je to tak a potom si chlapi hľadajú milenky, lebo doma žena na nich ani nepozrie a mladé mamičky sa čudujú, že 99% chlapov má neprestrihnutú pupočnú šnúru s matkou. Aj autorke sa nevesta raz "poďakuje" , čo za cecek vychovala 😢
@cecilia68 presne tak, a teraz budeme v nemilosti obetavých a milujúcich mamičiek 😎
dakujem velmi pekne za tie z vas, ktore vyslovili pochopenie. budem nechavat maleho s manzelom, dohodneme sa kedy a na ako dlho. natrenujem sa na manzelovi, a potom to urcite pojde aj na niekom inom 🙂 je to skvely napad
nemam strach z toho, ze raz pojde syncek do skoly alebo do skolky, ze bude s inymi ludmi a bude s nimi stastny. ja sama s nim neplanujem byt na materskej 3 roky, v 2 rokoch pojde do skolky na par hod denne, pretoze sa planujem zamestnat na plny uvazok.
volnocasova aktivita pre mna - jediny den, kedy som mohla niekam ist bola do tejto chvile nedela, kedy je vsetko kompletne zatvorene okrem restauracii. takze som si mohla ist sadnut akurat tam.
tie z vas, ktore pisete, ze malemu odopieram kontakt s ludmi a ze nepatri iba mne, precitajte si moj prispevok znova. s kym ho mam akoze nechat, ked som len ja a manzel? mam si zavolat pestunku? mam ho nechat u susedy a ist sama do obchodu? aby si takto zvykal aj na inych ludi alebo o com hovorite?
ked pridu stari rodicia s malym sa hraju, nosia ho na rukach a nemam pocit, zeby maly plakal alebo sa bal. nebavime sa o vzdialenosti 300 - 500 ani 1 000 km, ak vam to nahodou nedoslo, ze nie je realne aby k nam rodina chodila na navstevu 1x mesacne alebo kazde 2-3 mesiace.
co sa tyka mojho vztahu s manzelom, nechapem, preco riesite milenky a mamickin cecek. nikde nepisem, ze s manzelom spolu nie sme, ze sa nerozpravame, ze sme sa odcudzili. prosim, citajte poriadne
predpokladam, ze kazda z vas vie, co sem napisala. a preto prosim tie, ktore nevedia pomoct, nevedia mi poradit, nech nekomentuju. nema to zmysel ani pre mna, ani pre vas, ani pre niekoho, kto bude tento prispevok citat v buducnosti
@hviezdickka je to uplne normalne. Ja som to tak mala 🙂 unavena ako kon ale vadilo mi ked by mal niekto maleho zobrat. Tiez bol narocne babatko. Ono to prislo same ked aom si uvedomila ze som nervozna podrazdena a potrebujem cas aj na seba. Tak som sama sla na kavu. Sice som premyslala ako to zvladaju 🙂 ale vypadla som. A teraz ma maly 4roky a ked idem von pomyslim si ako to zvladaju,ale nie ze by plakal uz je velky chlap 🙂 skus chodit na hodinove nakupy prechadzky 2x do tyzdna. Ono si zvyknes 🙂
Ocividne ti na syncekovi velmi zalezi, ale uvedom si, ze ked bude iba s tebou, tak je mu to skor na skodu ako prospesne. Taka hodinka na prechadzke so starymi rodicmi, manzelom atd je pre neho velkym prinosom, mozu si od utleho veku budovat vztahy, syncek spozna inych ludi.
Ked si bola tu 1,5 h prec, predpokladam, ze bolo vsetko v poriadku. Rozumiem, prvy krat ma clovek zvlastne pocity, stres, obavy. Druhykrat by to malo byt uz lahsie... Preco to iste neskusit zajtra znova? Maj na mysli, ze sa prekonavas pre dobru vec.
Ak toto je nad ramec tvojich moznosti, skus psychologa, ten ti vysvetli odkial prameni tvoja uzkost a povedia ta, co sa s tym da robit. Drzim palce