Neúspešná resustitácia

Stalo sa to len pred pár hodinami, chce to len čas.
Si skvelá, že si sa snažila pomôcť.
Bodaj by takých všímavých a ochotných ľudí bolo viac 🙏

Autorka ja sa ti aj napriek neúspešnej resuscitácii chcem poďakovať, že si sa vôbec o to pokúsila. Mnohí by prešli okolo a ani by sa nepokúsili pomôcť.
Si odvážna a statočná žena.

Si skvelá, že si sa pokúsila a nenechala pána len tak.
Skús sa z toho vypísať, vyrozprávať, sme tu.

@egonsk určite to bolo rýchle. Na ceste do obchodu sa ešte rozprával s druhou susedou cez plot a ešte tak uštipačne poznamenal že oni si pomaličky dopestujú nie ako mi mladý ktorí si kúpime v obchode. Bol to taký dudros. V obchode som bola približne 5 minút. A ešte sa mu to stalo aj na mieste kde to mal rad v jeho záhradke.

@zalka ďakujem ❤️

chce to cas, je to cerstve.

Takto ti poviem- je to strasne, ale smrt prisla rychlo a netrapil sa. Je horsie ak by si ho bola prebrala po dlhodobejsej hypoxii a chlap by ostal s poskodenym mozgom leziaci pacient. Co sa malo stat sa stalo.

@prasiatko30 áno to iste mi aj mama povedala. Že radšej takto ako keby mal ležať v nemocnici a nevedel by vôbec o svete.

zazila si smrt necakanu smrt boj o zivot z nulovej vzdialenosti. je normalne byt otrasena. iba psychopat sadista by otraseny nebol. je to zdrava reakcia. jasne ze to vyplavi mozno strach zneistenie mozno aj hnev mozno vdacnost. uvedomenie si krehkosti zivota. ak by sa ti to vracalo mozes skusit osychoterapiu emdr ta je super na pracu s traumou. drzim palce

Zlatá moja! Poznám to, mne takto pred 13 rokmi odišla svokra, posledný polrok bývala u nás. Dopoludnia šla do svojej kúpeľne, chytila sa umývadla a zložila sa. Tiež som jej dávala prvú pomoc, kým neprišla záchranka, ale už sa nedalo nič robiť. A potom som ešte musela všetko zorganizovať, lebo muž sa zo služobky dostal domov až podvečer... chvíľu trvalo, kým som to prestala mať pred očami. Tak som si potom hovorila, že to pre ňu bol v jej veku a stave šťastný koniec. Chce to čas. A si úžasná, že si to spravila pre, v podstate, cudzieho človeka.

Pri traumatickych udalostiach zvykne zasahovat Modry anjel, v niekolkych rozhovoroch spominali, ze aby v cloveku neuviazla takato jednorazova trauma, pouziva sa EMDR terapia. Ked by ta to do dvoch mesiacov nepreslo a stale si mala flashbacky, napriklad ze by si sa budila, zle spala, bola vylakana, uzkostna, skus vyhladat taku pomoc. Ak by ta to neprechadzalo, mozno si aj precitaj nejake clankky o PTSD - postraumatickej stresovej poruche.

Urobila si dobrý skutok že si mu pomohla, zavolala si sanitku, zachovala si sa dobre. Neurobila si nikde chybu.

@aniele to má velmi mrzi. Je to hrozný zážitok a ešte horší pocit. Dakujem

@jumama ďakujem určite pozriem ❤️

Posttraumatická stresova porucha po poskytovaní prvej pomoci je bežná vec

https://healthydebate.ca/2019/07/topic/performi...

https://www.sciencedirect.com/science/article/p...

https://www.bhf.org.uk/informationsupport/heart...

https://www.cprclassestampa.org/www-cprclassest...

Ak by to bolo vážne neotáľaj s tým že pôjdeš k lekárovi.

Si hrdina, neváhaj dožadovať sa pomoci akú si zaslúžiš.

Ja som resuscitovala neuspesne kamoskinho psa, doteraz to mam pred ocami. Vet bol na telefone ( hoci som vedela, co robim). Toto su veci, kde pomoze cas, mozno psycholog. Je to sok pre nas, co to nerobime kazdy den ako profi zachranari. Lebo je to strasny adrenalin a mozno to nevyjde. Moj muz robil na zachranke ako mlady, v Rakusku musel ako civilku, tak si dal skrz studium mediny toto. Vraj iba 2 ludi ozivili, vsetko ostatne sa nepodarilo

Ja ti len poviem bodaj by takých všímavých ľudí bolo viac. Pánovi si pomohla, ako si len mohla ostatné je už vyššia moc. Myslím si, že to mal rýchle. Tak to mám v pamäti aj môjho ocka tiež mu už, ale nebolo pomoci. Musíš byť silná urobila si čo si mala.

Verím ti, že máš z tohoto zážitku stres.
Ja som pred rokmi v práci zažila. Do knižnice chodil čítať noviny starší pán. V ten deň D prišli aj žiaci s učiteľkou na akciu. Kým sme s učiteľkou doťahovali nejaké veci, pán sa len jemne zosunul v kresle, zhlboka vydýchol. Mysleli sme že zaspal. Ale aj tak som nevedela čo skôr, oživovať jeho, riešiť deti, riešiť postarsiu učiteľku, starú kolegyňu, volať záchranku ?!?
Rzp prišli do 2 minút, boli veľmi blízko, a lekárka hneď pri dverách hovorí, pošlite tie deti preč , je to exitus. Našťastie sme ich zvládli. Lenže moja stará kolegyňa nevedela ani ani seba zvládnuť, zbalila sa a odišla, aj keď ona mala robiť poobednú službu. Vedela iba zájsť za jeho ženou, bývali kúsok, a doviesť ju. Lekárka jej všetko vysvetlila.
Pán potom ležal 6 hodín uprostred , prekrytý plachtou. Prišiel policajt, čakalo sa dlho na koronera, potom na pohrebákov. Medzitým som volala jeho deťom, aby prišli pre mamu, až na 5.pokus , keď som im už vynadala do telefónu, sa im uracilo doliezt a mamu ( staručkú drobnú urobenú žienku )ratovať, ako bola zrútená. Našťastie prišiel náhodou kamarát, mladý chalan, a ten pochopil, že mi je tam samej ťažko, tak zostal až do konca , kým pána neodviezli. Boli to jedny z mojich najdlhšie a najhoršie hodiny v práci.
Dlho som mala veľmi nepríjemné pocity a stavy chodiť do práce, vždy som videla telo pod plachtou...

Klobúk dolu,mozes byt na seba hrda,nie kazdy poskytne prvu pomoc,mnohi radsej zatvoria oci a idu dalej,mnohí sa boja poskytnut prvu pomoc,je mi luto pana,bohuzial,niekedy ani okamzita pomoc nezachrani cloveku zivot.