Nenormálny strach o dieťa

@elizabet173 tiez o tom uvazujem

Neviem ci som mala strach az v takej miere ale tiez som sa bála chodili sme vkuse po vyšetreniach stale k fyzioterapeutke len aby dobre bolo vsetko, vsetko som si študovala isla som sa zblázniť…je uplne v poriadku nikdy mu nic nebolo..ale taky je naučený chodit po doktoroch ze neplace ani ked mu krv beru😀(na odľahčenie)

Ak si sama uvedomujes, ze je to vela, tak smer psycholog, trosku sa porozpravat, kde ten strach vznikol a pracovat na tom...btw autizmus nie je koniec svetal, ale normalna varianta zdravych deti, su vynimocne, aj ked ine... zo syna raz bude uzasny osetrovatel alebo lekar... Niekde ubrane, inde pridane, ale nic zleho.

do istej miery je to normalne, ale ked uz mas pocit, ze je toho vela, tak by som tiez vyhladala pomoc. Ono bat sa je normalne, mat nejake tie obavy, to myslim, ze sme mali kazda a este aj mame.

Toto sa stane veľa ženám.Ale tebe to už prerástlo cez hlavu, trápiš sa kvôli veciam, ktoré v 99% ani nenastanú a unikajú Ti pekne dni.generalizovana uzkostna porucha...psychológ Ti povie, že budeš riešiť, keď to nastane ..ale bolo by fajn k nemu chodiť.Zahrava sa s tebou mozog každý má strach o najbližších, ale...toto je už príliš.
Skús negatívne veci hneď prebiť pozitívnymi...

Ja som tiež mala veľký strach a trvalo to asi kým mala dcérka 1 rok. Bála som sa ale hlavne o to, aby sa jej niečo nestalo, normálne som mala strach ísť v aute alebo keď niekto iný šoféroval, aby sa jej niečo nestalo. Ale po Tom roku to prešlo chvalabohu 😁

@ivkasrnka dakujem velmi pekne, trosku si ma ukludnila , ze mi az tak velmi nesibe🙂

@terka224 aj ja sa bojim, rano so strachom vstavam, vecer zaspavam, musim na sebe popracovat

Najprv zacni sebou. Ty si prvorada, kedze sa musis o neho postarat.

Nehovorim ze je to normalne, ale logicke celkom, ked je to vymodlene dieta, to pochopi asi len zena, ktora mala komplikovane tehotenstvo alebo celkovo donosenie dietata. Ale teda asi by bolo dobre s tym nieco spravit, ten psycholog nie je zla volba a mohlo by ti s tym strachom pomoct.

Strach o dieťa budeš mať už celý život,je to prirodzené pre matku ,či má mesiac alebo 60 rokov.neviem či ti nejak psychológ pomôže musíš si to sama s sebe nadstavit.nepremyslaj nad tým že čo ak bude to alebo to lebo vieš ako to je keď na niečo moc myslíš privolas to

strach o dieta ma podla mna kazda mamina, no je ine, ak ju ten strach zoziera a nedovoli jej tak nejak normalne fungovat. ak to prerasta unosnu mieru, podla mna je fajn sa o tom porozpravat aspon so psychologom

Každá sa bojí o svoje dieťa, viac ako o čokoľvek iné. Ja mam 3, viem o com hovoríš. Ale, musí to mat určitú hranicu. Ak ráno vstávať strachom a večer zaspavas so strachom a celý deň zahanas myšlienky len aby si na to nemyslela, určite už je to trochu prehnane

Ja to všetkým vravím,ak si mala z niečoho strach tak po pôrode zistíš čo je ozajstný strach.Je to normálne,nenormálne je keď matka nonstop skáče okolo dieťaťa aby sa neudrelo,nespadlo ani von poriadne nejdú veď čo ak spadne na chodníku doma máme aspoň koberec,to už je podľa mňa porucha

Ja som sa tiež veľmi bála o prvého syna (jasne že sa bojím dodnes o všetky deti, ale to bolo iné ako teraz, extrémnejšie..) mne najviac pomohlo rozprávať sa o tom s mužom, mám šťastie že je chápavý, že moje obavy vedel vyvrátiť, ukľudniť ma.. trvalo to tak do pol roka kým prešiel ten najsilnejši strach.. a najviac mi pomohlo druhé otehotnenie.. neviem ako je to možné, druhým tehotenstvom, druhým dieťaťom som nejako všetko sama pochopila, vyrovnala sa..

Osobne si s odstupom času myslim, že celé tehotenstvo a začiatok života môjho syna ovplyvnilo to, že sme bývali s mojou malou neterkou čo bola vážne chora a nepomohlo ani to že pri pôrode a po pôrode nastali komplikailcie s jeho zdravim.. bolo to najnáročnejsie obdobie pre moju sestru a mňa to tiež veľmi moc ovplyvnilo..

Ak ťa to príliš stresuje, určite vyhľadaj odborníka, ktorý ti bude určite vedieť pomôcť.. držím palce..

Hlavne ti pomoze sa o tom s niekym porozpravat,. aby si to aspon ako tak vedla vyventilovat. Chapem, je teraz doba zla, plno chorych vsade, tak je jasne, ze sa clovek o dieta aj takto viac boji

Baby velmi, velmi vam vsetkym dakujem za podporu a pomoc❤️

Ja som sa toho absolútne nebála. Milovala by som moje dieťa rovnako s akoukoľvek diagnózou. Neriešila som to. Dokonca mi prvé mesiace pripadala ako dawnik, kamoška sa zo mňa smiala, že mi šibe. Ale absolútne som sa tým netrápila. Ved je moja a nič by to na mojej láske k nej nezmenilo. Dnes je prenadherne zdravé modrooke dievčatko s krasnymi kuceravymi blond vlaskami. Po diagnóze ani stopa 😆.
Takže, ak bude mať autizmus, čo sa zmení???

@maximilie super nastavenie myslienok👍🏻👍🏻👍🏻, mas uplnu pravdu, nic nezmenim, len sa stresujem

Tak, my sme 4 roky riešili po trištvrte roka snaženia fakt intenzívne otehotnieť
Miestami mesiac čo mesiac ivf kvantum vyšetrení a keď som sa dozvedela, že som oficiálne tehotná som kopala na záhrade a robila fakt do konca tehu takže tým to nebude. Proste sa ti niečo spustilo v tele a musela si byť úzkostliva už aj predtým
Určite to rieš

Dnes som našla túto konverzáciu. Máme to úplne rovnako. Tak tiež mi pomohlo prečítať si tieto komentáre. Čo zmením tým že sa budem dopredu báť. Len ľahko sa to povie ale každý deň ma prepadne strach a pozitívne myslenie sa vypne.