Nedokážem sa ovládať

@denisalv som na tom podobne😒

No,u dvojročného dieťaťa zázraky nečakaj,skuste dačo formou hry upratať hračky a tak,krik nepomôže. Nájdi si dáky koníček,niekoho upokojuje kresliť,ineho krizovka,niekto hackuje

Psychohygiena...to je zaklad..a pravidelna....pokec s kamoskou,kurz,vzdelavanie,zahradka,kniha....cokolvek..

@denisalv som na tomto podobné :-/ s tým rozdielom, že už mám školáčky. Aj keď si poviem, že kričať nebudem, tak sa mi to takmer nikdy nepodarí :-/ neviem ako sa od toho odnauciť. Dýchať a počítať nepomáha, pretože keď počítam pri jednej blbosti, tak vybuchne pri druhej. :-/

zazila som to iste co ty...velmi mi pomohla psychoterapia. Hlavne pochopit preco kricim, co to vo mne spusta, preco ma to tak hneva ze ma dieta ignoruje...vsetko ma svoje vysvetlenie. A velmi za seba odporucam knihu Dokonaly rodic neexistuje, tam je to krasne opisane preco sa spravame ako rodicia uplne inak ako chceme a preco mame nervy hoci svoje deti milujeme...

Vacsina rodicov krici, lebo su nervozni. Vacsina matiek krici, lebo potrebuje urobit x dalsich veci a nie sa dotahovat s dietatom.
Ak nechces kricat, tak sa musis dat do pohody. skus konkretne popisat nejaku situaciu, kedy kricis, skusim poradit. Ako mama troch malych chlapcov (8mesiacov, 3a 5 rokov) mam bohate skusenosti 🙂 ja kricim velmi zriedka a bit ich nebijem vobec. Chlapci su slusni, samostatni, najstarsi aj sam uprace, povysava, jest si urobi.
Chce to hlavne doslednost a odstranenie priciny Tvojej psychickej nepohody 🙂

@denisalv v tom zhone každodenných povinností nevidíš ako ti deti zo dňa na deň rastú, ako sa vyvíjajú... skús si uvedomovať prítomnú chvíľu. Hovor si, že tento deň už viac nezažiješ a preto chceš, aby bol pre teba výnimočný, krásny. Ja viem že malé deti sú pre ženu zaberák, všetko to prejde, prídu nové starosti, nové dni s inými problémami. Ale maličké deti nebudú navždy malé, raz vyrastú a ty možno budeš ľutovať, že si si ich ani nestihla užiť. Môj syn od budúceho roka chce ísť na strednú školu do iného mesta a na internát, každý deň si hovorím, že ho takto už doma mať nebudem, ten čas tak rýchlo letí a ani sa nenazdáme, budeme mať doma dospelákov... užívaj si každý deň...

@soldi tak to aj ja chcem poradit, tiez som akási nervna a ukricana ☹

Viem, čo ti pomože 🙂
veľmi doporučujem knihu Respektovat a být respektován od Kopřivu. Má skvelé recenzie a potvrdzujem, že ma naučila komunikovať nie len s deťmi ale aj dospelými.

ja odporucam knihu od Johna Graya: Muzi su z Marsu, zeny su z Venuse a deti su z neba. Mne velmi pomohla. Ale urcite si pozriem aj tie, co ju odporucaju baby 😂

@jahodka11 skus popisat konkretnu situaciu, zalezi, kde je vlastne pricina problemu 🙂

@denisalv daj si magnezium, a niekedy si proste povedz, ze na to kasles, a neries vsetko.
pokial mala nerobi nic take, cim by si mohla ublizit , alebo niekomu inemu, tak ju nechaj sa realizovat, ty si vyloz nohy a daj si kavu.
kazda z nas ma obdobia, ked je na tom horsie, ty mas deticky male, necuduj sa ze t obcas nezvladas tak, ako to ukazuju v telke. to nezvlada ani jedna z nas.😅

Tusim, ze si precitam nejake spomenute knizky....tiez mam pocit, to prestavam zvladat...a to mam iba jedno dieta...😖

@soldi no situacie su rozne. Napr. dostane pit a vylieva to na zem. Upozornim ju viackrat a nereaguje a robi to dalej. Otrhava listy z kvetov alebo vyhadzuje zem z kvetinaca, olizuje umyvadlo, kope do skrine. A kopa takychto drobnosti. A potom krici, ze chce cokoladu a ked jej ju nedam tak dupe nohami a reve.

@denisalv Prežívala som to isté. Trvalo mi dlho, kým som pochopila, že aj to staršie dieťa je stále maličké. To len v mojej hlave som mala pocit, že by mohol už vedieť to či ono. Dvoj ročné dieťa sa naozaj neoplatí capať na zadok. A čím viac budeš kričať tým horšie. V prvom rade si musíš uvedomiť, že to 2-ročné dieťa je naozaj maličké na to, aby zvládlo piť bez toho, aby niekde rozlialo vodu, či nepočúvnuť niečo iné. Prichádza do obdobia vzdoru. Tiež si vymáha pozornosť. Asi si veľmi unavená a na všetko si sama. Ono sa to zlepší... Prešla som si tým istým a výčitky mám dodnes, že som to obdobie nezvládla tak, ako by som mala. Svoje deti ľúbim najviac na svete. Ale výčitky vo mne zostali 😢

@denisalv ono v tomto veku maju deti obdobie spoznavania. ked rozleje vodu na zem, tak jej nachystaj tacku a pohariky a nech si tam prelieva do sytosti.
ked otrhava listy z kvetov, tak si k nej sadni a robte "zahradkarske prace". presadte kvietok, alebo mu spolu ostrihajte suche listy.
co je zle na olizovani umyvadla? nech to robi, ked chce. zas netreba zakazovat uplne vsetko.

mala by si si stanovit veci, na ktorych budes trvat, ale niektore veci treba povolit.
moj dvojrocny mal obdobie, ked uplne vsetko hadzal o zem, rozsypal, prevracal. kamoska psychologicka mi poradila, ze ma obdobie, kedy spoznava gravitaciu a ze mu mam na to urobit podmienky.
tak som mu prestrela deku, dala som mu na nu drobne kamienky a povedala, ze musi ostat iba na deke (aby som nemala kamienky po celom dome) a ze sa s nimi inak moze hrat ako chce. 5! hodin tam presedel, presypal, rozsypal, pustal, nakladal.
tym si svoju potrebu naplnil a nutkanie rozsypat a rozhadzovat veci vyrazne ustupilo.

ked ju upozornujes, tak povies? : NErozlievaj tu vodu? lebo ak to formulujes takto, tak sa necuduj, ze nepocuvne. Detsky mozog nie je schopny spracovat zapor. cize ked povies NEROZLIEVAJ tak dieta pocuje ROZLIEVAJ.
cize ak uz musis nieco zakazovat(snaz sa to minimalizovat), tak povedz: voda patri do pohara, ak ju chces vyliat, vylej ju do umyvadla. nepocuvne? tak jej pohar zober a odloz do umyvadla. vybavene.
ked nieco povies, musi to platit na 100%. nie ze povies, nerob to, lebo Ti pohar vezmem. a zopakujes jej to 10 krat a nechaj jej ho. to je jasne, ze Ti potom bude skakat po hlave.
moje deti su naucene, ze ked nieco poviem, tak to plati. a mozu sa aj na hlavu postavit. na zaciatku jasne, ze robili sceny a trucovali, ked nebolo po ich. ale ked videli, ze nikdy neustupim, tak pochopili a pocuvnu.

skus byt viac empaticka. dieta nie je protivne, aby Ta nastvalo. dieta to robi, lebo ma nejaku nutkanie, alebo nieco objavuje. predsa, liat vodu na zem je taka zabava! ked uz ju vyleje, tak jej daj utierku, nech to poutiera. aj to je pre dieta zabava.

ak chces, aby sa nejako chovala, tak ju motivuj odmenou. cokolada nie je odmena, to je len sladkost, ktora nie je dobra na nic. u nas doma je najvacsia odmena moja pozornost, napr.:
chlapci, podte, upraceme spolu izbicku, ked mi pomozete, ostane mi cas a nieco si spolu precitame. by si mala vidiet ako makaju 🙂
najvacsia odmena je Tvoja pozornost.

neviem, ci si z toho nieco zoberies, ale skus aspon nieco, naozaj su to ucinne tipy, ktore funguju.

Dakujem vsetkym za rady, bala som sa trochu, ze ma tu zvozite a odsudite. Ani som netusila, ze nas je tolko. Tu v okoli sa mi vsetky matky zdaju v pohode.. mate vo vsetkom pravdu co pisete,aj muz mi to minule vravel, ze este je mala ma iba dva roky a chcem od nej prilis vela, co ona este niekedy nechape. Len sa bojim, aby som ju zle nevychovala. No co moze byt horsie vo vychove ako capnut aj ked len po zadku..A plus mi fakt chyba aj ta psychohygiena ako pisete. Nemam sa kde vyventilovat od toho vsetkeho. Ku tym knizkam pristup nemam, bo zijem v zahranici. Ale poriesim aj tie nejako. Bud si ich dam od niekoho doniest alebo ked budem najblizsie doma.

@denisalv vidis, ze mas doma novorodenca. tak este jednu ucinnu vec Ti poradim ako prevenciu ziarlivosti medzi detmi: ked Ti sucasne zacne plakat novorodenec a aj starsie dieta, tak VZDY ries najprv starsie dieta.
ci novorodenec place minutu alebo dve, je mu to jedno. ale ked starsie dieta vidi, ze najprv ides k tomu votrelcovi (pre starsie dieta je to cudzi objekt, ono nechape, ze to je sucast rodiny), tak automaticky zacne ziarlit a putat pozornost na seba.

starsiu rozmaznavaj, venuj sa jej, novorodenec zas tolko pozornosti nevyzaduje. citaj starsej popri kojeni napr.
nic od nej nevyzaduj, ziadne ze: dones mi plienku pre babatko a pod. naopak, pokial sama nebude chciet, tak babatko pri nej vobec neries, nechaj, nech si cestu k sebe najdu same (tak po cca pol roku sa to zacne).

takto na zaciatku je to naozaj narocne, toho cca pol roka, ale skus to, venuj sa tej starsej, uvidis, ze sa Ti to vsetko vrati 🙂
tiez mam medzi chlapcami dva roky a teraz vidim, aky maju medzi sebou uzasny vztah a ze to skutocne za to stalo 🙂

@soldi
@denisalv Musim suhlasit so soldi, mam doma takmer 2 rocneho a na neho zabera presne to co vyssie v dlhom prispevku popisala...take male deti nerobia "zle" preto, ze chcu robit zle, ale proste objavuju, skusaju, potrebuju pozornost, pozoruju akcie-reakcie a aj u nas zabera princip nie zakazat, napr.nechodime s autickom po stene, ale treba povedat to co chces, s autickom sa chodi po zemi, atd...to iste ked je blizko pri telke, tak nepoviem, nebud pri telke ale cuvas cuvas ku gaucu, tu pozerame rozpravku...apod. chce to trpezlivost, ale capnutie po zadku u nas nefungovalo, krik tiez nie, to ho este do vacsieho stresu dostalo...ano treba byt aj razna, zvysit hlas ked treba a zapajat ju do cinnosti...zvedava na umyvadlo?daj jej servitku, nech ho utiera a ty si zatial umy vanu, kope do dveri, bucha skrinkami...razne zakazem, ze nesmie, ze ani mami ani ocko tak nerobi, ze sa robi s dverami/skrinkou toto a potom mu ukazujem ako ich ma sam zavriet alebo otvorit, vsetko chce robit teraz sam a on opakuje a zabudne na dake buchanie...jasne, ze aj mne obcas vyletia nervy, ale ako som sa zmierila s tym, ze take male dieta neni robot a neni to len toto nesmies, toto nie, pod sem prestan, nerob, ale otocila som to na pozitivne ukazovanie a ucenie hrou tak sa nam obom lahsie dycha...kedze o mesiac mame druheho drobca, tak som zvedava co ako, ale ratam s tym, ze to bude asi aj u nas narocnejsie..

@soldi dakujem urcite mi to vela pomohlo co si napisala. Na tu vec s negativnym vyslovovanim veci som uz bola upozornena tak to sa snazim nehovorit tak. a aj ze ked nepocuvne na viackrat tak ju zoberiem a odvediem od tej cinnosti alebo jej danu vec vezmem a odlozim. momentalne su ale velakrat situacie, ked ju vziat nemozem, lebo mam mensiu na rukach. vtedy ked vidim, ze nereaguje, tak sa snazim byt kludna, ale ked sa situacia zopakuje uz viackrat tak navela vyletim.
Ale co pises o tom objavovani to mi dost otvorilo oci tak to skusim tak ako pises. dufam, ze to zaberie. Ona je presne ten typ dietata, co sa nehra s hrackami, ale s vecami co su okolo nej, ako vravis, skuma a objavuje. tak tato metoda sa mi zda byt dost dobra. Asi k tomu, ze som taka nervna prispieva aj unava, ale nechcem sa na to aj tak vyhovarat, s tym som mohla ratat.
S malickou ma starsia zatial velmi pekny vztah, neziarli, nekazem jej, aby niektore veci robila okolo babätka, ale sama od seba jej donesie dudlik, pohladka ju, ked place. Zatial bolo malo situacii, ze by obe plakali, ale to mi bolo jasne, ze uprednostnim starsiu a babätko pocka, je malinke aj tak nevie a ci uz bude plakat od hladu o 5 minut dlhsie to mu neublizi, ale dakujem aj tak za upozornenie. Posnazim sa, vsetko to stoji vela usilia, ale ked clovek dostane aspon ake take rady, tak mu to velmi pomoze si ujasnit vsetko v hlave..

@denisalv ono tie tri tyzdne po porode je telo este unavene, nesvoje, urcite to k nepohode prispieva. ulahci si to najviac ako sa da. co sa tyka domacnosti, ries len to najnutnejsie, to pomoze 🙂
ono sa to vsetko postupne utrasie, uvidis. je super, ze sa nad vychovou vies takto zamysliet a konat tak, aby vam vsetkym bolo lepsie, vsak ste riadny babinec 🙂

a ano, to zmyslove spoznavanie je super. ja mam toho prostredneho takeho.
okrem presypania kamienkov mal velmi rad napr. ze som ho dala do vane, obleceneho kludne a tam sa mohol vysantit s prelievanim. ale to radsej az ked bude teplejsie. neskor uz v zahrade som mu dala do detskeho bazenika vodu a tam skakal, spliechal, jasil sa, to miluje asi kazde dieta 🙂
este ho velmi naplnalo, ked som ho dala do vane a dala som mu rozne veci, ktorym sa mohol natierat ci hrabat v nich- zvysky kremu, ktory mohol minut, sacok sosovice, ci hrachu, on si to tam miesal, valal sa v tom, natieral, jaaaj, aky bol spokojny 🙂
aj to presadzanie kvietkov a hrabanie v hline mal velmi rad.
toto obdobie unho bolo medzi druhym a tretim rokom 🙂

zachvilu bude teplo a krasne cele dni, tak nebude problem ich travit na detskom ihrisku ci prechadzkach 🙂

drzim palce 🙂

Jedna vec je, že dať po zadku je uplne ok 🙂 ale s tým nervačením neviem poradiť :D

@denisalv vidim to zial obcas aj na sebe, ze niektore dni sa citim ako matka roka a pokojny budhisticky mnich, ked vsetko dam a niekedy sa na seba ani nechcem pozriet do zrkadla... Nerob si vycitky, tym ze si to uvedomujes, tak to je vyborne. Je dolezite nemat ocakavania na deti a tiez nebrat seba prisne. Ked mam tazky den, tak vzdy sa ospraveldnim malej, ze prepac maminka bola vycerpana. Osobne si nemyslim, ze su dolezite knizky o vychove deti ale skor knizky na psychohygienu. Ja mam takych par, odporucujem hociaku knizku od OSHO (ma ich viac, momentalne citam ani voda ani mesiac). Deti odzrkadluju rodicov a preto vzdy ked sa mala "vymyka", tak to je pre mna vystraha, aby som pracovala na sebe. Posielam vela pozitivnej energie 🙏❤. Nech si hovori kto chce co, ale podla mna jedina cesta je meditacia, niekto sa modli, niekto medituje...

Mala ma 2r2m a u nas sa stal zazrak :D presne rozlievacky vody, vyleje do koberce a pride pytat pit, nedostane tak krici, kope do stien a tak. No a pred dvoma tyzdnami sme zaviedli timeout: 1. upozornit normalnym hlasom (Milacik, nerozlievaj vodicku prosim) 2. upozornit zvysenym hlasom (Poprosila som ta, aby si nerozlievala vodicku! ) 3. Ak to este raz urobis pojdes na timeout! No a tu este pred mesiacom mi vedela s kludom anglicana hladiet do oci a vylievat vodu a uz som kricala, brala som jej to, ona zacala vrieskat a dalej to poznate :D aj ked dostat este nedostala. No a 4. ked neuposlucne, bez slova na timeout (u nas stolicka pri sedacke, bez dosahu na hracky a zabavky) a tam sedela a plakala. Niekolkokrat som jej zopakovala, nech tam zostane sediet. AK neposluchla, opat sm ju tam posadila. A vzdy som jej povedala, ze moze odist z timeoutu az ked sa ospravedlni. No a teraz staci prist po bod 3, mala mi povie, nie maminka timeout, prepac maminka a sme vybaveni. Ja jej podakujem za spolupracu, objimem, dame si pusu alebo pac a ideme dalej :D len neustupit a stat si za svojim. na timeoute teraz sedi tak max raz za 4 dni, prve dni to bolo hadam kazdu polhodinu. Pochopila.

@misscelaneous Najnovsie studie dokazali, ze time-out nie je vhodna vychovna metoda. Pre deti je to ako bitka, prikazal scany mozgu deticiek. Tvoja dcerka sa nesprava "dobre" preto, lebo ta chce pocuvat, ona sa len boji, ze bude prikuta ku stolicke a bez hraciek. Pogugli na americkych strankach. Na tuto temu su pisane vycerpavajuco dlhe clanky.
@soldi uzasne rady! Ja mam 16 mesacneho chlapceka, kt. nespi, ked mu idu zubky - vcera spal v noci necele 4 hodiny - do desiatej a potom vkuse hore, no a nespal cely den dnes! Zaspal teraz unaveny o piatej vecer, o 45 min. neskor bol hore s placom. Od narodenia strasne zle spava, s muzom sme vycerpani a ja tym padom nervna a dakedy kricim😞

Boze, zeny, super tema... mam 2.5rocneho a tiez vybuchnem, lebo just niekedy ako na potvoru wste zvyrazni a zmnozi svoje chovanie... :( aj ho niekedy po ruke capnem a potom ma to mrzi... potom mu vysvetlim, ze ma to velmi mrzi a poviem mu prepac... a to som ho nikdy nechcela capnut...ale stane sa niekedy... napr.aj vtedy ked udrel nejake dietatko po hlave lopatkou a pod., vysvetlovanie predtym len nepomohlo...a vidim okolo seba aj deti, ktore rodicia nikdy hadam necapli a robia druhym strasne zle - moj toto napr pochopil a ak sa to stane raz za mesiac, tak je vela...

@denisalv chceš ešte piť? Nie? Zober jej to odlož, kvietky? Daj jej metlu a snu to uprac ale pomáha, otrha listy? Posticuj ju a povedz ze aj kvietky to bolí, kope do skrine? Sak nech kope, ju to bolí. Nechaj ju a odíd. A chce čokoládu? Nemáme a hotovo. A zas ju ignoruj. Neni divákov, není divadlo.

@iskrickaa mas pravdu nieco som o tom tiez citala. nenapisala som to, asi som mala 🙂 ja pri nej sedim, neseparujem ju vtedy od nas, cely cas s nou komunikujem. To ze sedi "prikuta" na stolicke ako problem nevidim, prikuta sedi aj za stolom pri jedle, v autosedacke, v skolke ... no a hlavne pri jedle vtedy hracky tiez nema, naucila sa, ze na papanie je urceny cas a vtedy sa nehrame. Sama ju nechcem nijako deprivovat, tiez som mala na male jej plesknut niekedy po zadku, hulakat... proti tymto dvom veciam mi timeout, kde pri nej sedim a cely cas sa snazim kludne komunikovat, akurat je "prikovana" k stolicke pod urcitymi podmienkami (\ospravedlnit sa napriklad, pozerat sa na mna, ked jej nieco hovorim, samozrejme som znizena do vysky jej oci, nech neposobim ako obor :D), pride ako to najmensie zlo.

AKo by si to riesila ty? Vidim, ze mas 18m synceka. Nechcem ti nic zarieknut alebo tak, no v 18m som mala doma spolupracujuce, uzasne vesele dievcatko, ktore kratko pred druhym rokom zacalo skusat a posuvat hranice a len som kukala na maleho provokatera, ktory nonstop nieco vyzadoval, ked sa jej to nedostalo, hodila sa o zem, krik, plac, povracala sa od placu.... bitka ani krik by nam teda nic nevyriesili. hlavne jej mozem zakazovat udierat a ja ju potom capnem? to take decko nepochopi, ze mama moze a ja preco nie? vravim jej, nech nekrici a ja budem kricat? naucila som sa jej ospravedlnit aj ja, ked mi ujde a zvysim hlas, ona to vidi a prijima za svoje, opakuje to. deti su mudre a moja naozaj pochopila, ze bud bude spolupracovat, alebo bude sediet na zadku na timeoute a plakat. a do toho sa jej nechce ;)

@misscelaneous aha, to, co si popisala dava zmysel. Hadzanie o zem by som ignorovala, snazila by som sa do toho nenechat vtiahnut, odisla by som z izby. Ani jeden z nas nic take nerobil, ani napr. V hrackarstve sme sa nedozadovali hra ie