Nebojíte sa smrti, choroby, nehody?
Asi trochu negatívna téma, ale, bohužiaľ, aj to patrí k životu. Nemáte niekedy také stavy, že sa bojíte smrti, chorôb, nehôd? Lebo v poslednom čase je to samá tragická nehoda, v jednom kuse niekto zomiera na hrozné choroby ( naposledy ten hudobník z Hexu na rakovinu pankreasu) a mňa vždy chytá taká depka v tom zmysle, že si vždy predstavím, že sa to týka aj mňa a mojej rodiny, že neuvidíme vyrastať deti, že manžel ostane sám, deti bez mamy... Niekedy ma ten strach vie až paralyzovať.☹️
Načo sa v tom vrtať. Raz zomrieť musim, teraz zijem a užívam si. Ak by som mala nad vsetkým tak dumat, tam mam hlavu v smutku a depku do mesiaca....a čo by mi to pomohlo?
@extempore nie, nebojím... žijem tak, aby som neľutovala. a minule sme mali takú hĺbavejšiu tému nad zopár otvorenými fľaškami a vzišlo mi z toho, že ľutujem len máličko vecí a IBA tie, ktoré sa nestali 🙂
@extempore Niekedy v noci tiez mam vselijake take trudne myslienky. Treba si zamestnat ruky aj mysel niecim inym ak ta to chyta aj cez den, to pomaha. Ja som dospela k nazoru, ze clovek je velmi blahovy, ak si mysli ze sa dozije v zdravi 80-90 rokov. Preto sa netreba trapit nad buducnostou, nikdy nevies co ta caka (hoci verim, ze je to uz aj tak istym sposobom dane), ale vies sa sustredit na TERAZ, vies si uzit kazdu minutu pritomnosti a prave o tom to je. Ak clovek naplno zije pritomnostou, nema cas moc sa zaoberat buducnostou 🙂. A, ako som povedala, buducnost nema istu nikto z nas. Budme viac vdacni za to, co mame teraz 🙂.
Bojim, ale osud neovplyvnim, akokolvek hazdim opatrne a najazdim sa dost, usmrti ta nejaky ozraty dement, možnosti je viac nez dosť,smrt patri k zivotu... skor sa zamyslam nad tym, aby boli deti a pozostali co najviac zabezpeceni a nenechala som ich v mojich dlhoch, co našťastie nemam, ale setrim, pre istotu...., nech spominaju na mna v tom dobrom😊
@extempore tak nikdy na to radšej nemyslím, pretože čím človek žije to privoláva. Pred dvomi rokmi ráno cestou do prace mi volali, že manžel je po autonehode s kamiónom v nemocnici...
Vtedy nemáš čas premýšľať ani sa ľutovať, len konáš, pretože mu chceš pomôcť ako je len v tvojich silách. Vždy treba myslieť pozitívne i keď niekedy je to naozaj ťažké, ale ver, že ten človek vtedy najmenej potrebuje slzy a ľútosť ...
Ja mám momentálne také obdobie, že má zlé veci totálne pohltia a myslím len na to...a neviem to ovplyvniť a ubíja ma to...bala som sa že som jediná ktorú niečo takéto trápi....ale snáď to prejde...
Od kedy mam deti,strasne sa bojim smrti. Ten pocit,ze tu viac nebudem,neuvidim svojich blizkych,oblubene miesta.....Hlavne ta beznocnost,ze sa tomu nevyhnem,raz zomrieme vsetci a nezabranime tomu. Som z toho fakt nanervy,bojim sa toho.
Svojej smrti sa nejako extra nebojim, skor sa bojim toho, ze pred smrtou mozno budem trpiet v bolestiach a mozno budem na pritaz celej rodine. To by som velmi nechcela.
Skor mam strach zo smrti mojich blizkych. Z toho, ze by zomrel syn, manzel, rodicia..
Ono niekedy nejde na to nemyslieť, hlavne ak je choroba v rodine a treba sa postarať a tváriť sa "silno". Aj z práce som odišla, lebo už som sa nevedela ani sústrediť, aj ma to nebavilo....
@diewcatqoo presne, tiež sa svojej smrti nebojím....len keby chcela byť rýchla a bezbolestná, skôr sa bojím trápenia, čo môže trvať mesiace, príp. aj roky. Vidím to okolo seba....
@0hena0 ak mas rodicov chorych,ci.mrtvych....blizku rodinu vazne choru,ci sa stane nehoda,atd....je tazke odist od toho,resp.preniest myslienky.
@extempore aj ja mam take stavy niekedy....aj par dni...ale vzdy sa snazim nakopnut,kvoli detom,manzelovi,sebe....a snazim sa vtedy viac vazit malickosti vsednych dni.
Áno bojim sa ale kvôli deťom aby neboli bez mamy. Lebo sa stáva všeličo manžel mi hovorí, že to vôbec nemám riešiť a myslieť na to. Tak sa snazim na to nemysliet. Ale áno občas mi to napadne hlavne keď vidím správy. Snazim sa užívať si moju rodinu a deti a myslím že tak to má byť.
Ja sa smrti vôbec nebojím. Zomriem a už nebude nič, niet nad čím premýšľať, koniec, hotovo. Ale bojím sa, že zomrie niekto iný, bojím sa tej bolesti, že niekoho stratím
Mávam to tiež, pretože mi umrela maminka na rakovinu, no už je to lepšie postupom času... Smrť raz stretne každého, no skôr sa bojím choroby a tej bezmocnosti, ktorú človek má, keď chce žiť a nemôže 😢Treba žiť každý deň naplno, ako keby mal byť posledný, no nie vždy to ide, keď sú starosti, treba sa tešiť z maličkostí a veľa sa smiať, pretože smiech lieči
Zamýšľam sa nad tým, hlavne odkedy môj otec prekonal infarkt. Musím s ním denne hovoriť, lebo sa bojím, že sa stane to najhoršie a to má iba vyše 50 rokov.
Minulý týždeň zomrela moja spolužiačka zo ZŠ na nádor, včera spolužiak z VŠ, takže denne uvažujem.
Odkedy mám syna bojím sa čím ďalej, tým viac, že sa mi niečo stane.
Nie je to o negatívnom myslení, ale o tom, čo človek vidí okolo seba.
Pracovala som pri paleantivnych pacientoch tri roky.. choroby a smrt to bolo to s cim som bola konfrontovana denne.. dnesna spolocnost pred chorobami a smrtou bohuzial zatvara oci .. je to dost smutne ak napr rodina nestoji pri smrtelne chorom len preto ze sa boja na neho pozerat lenze vtedy potrebuje tu silu z nich ako sol.. pri tejto praci som sa naucila dve veci.. prva smrt je naozaj sucastou zivota a velmi cloveka oslobodi ak ma vazne choroby.. nie raz pri mne ludia odchadzali a mali usmev na perach kdezto predtym sa trapili.. zazila som rozne choroby pri pacientoch mozno aj take o ktorych ste este ani nepoculi.. je to velky boj ale clovek si nevybera ..ako bude zit si zvolit moze a preto ZI tak aby si na smrtelnej posteli nemala vycitky svedomia a ten zivot si aj uzila ... v konecnom dosledku dnesny umierajuci ludia najviac lutuju ze netravili viac casu s rodinou a ze sa s niekym hnevali dlho..
@shilla23 velmi pekne napisane
Ja, sa bojim aj toho keď zomrú moji rodičia starší syn je na nich veľmi naviazaný keďže sme tam žili keď som bola slob. matka. Sú relatívne zdraví no aj tak on je veľmi citlivý, neviem ako to jedného dňa zvládne keď tu nebude jeho milovaný dedo 😒
Keď som mala 17r zomrel mi pri autonehode 25rocny bratranec samozrejme on nebol na vine, iný šofér mu nedal prednosť. Vtedy som mala ťažké obdobie a veľmi zle som to niesla, bolo to predsa iné ako keď mi zomreli babky čo boli chore
@terezka1947 dakujem len som sa snazila opisat co ma ta praca naucila a ze bola sakra tazka ale velmi vela mi dala
Ja chodím každý deň okolo takej vývesnej tabule, kde sú zavesené parte. Niekedy je tam len jedno, niekedy aj osem. Vždy sa pozriem na ľudí, čo zomreli. Väčšinou sú to starí(starší) ľudia po 70ke. Ale teraz nedávno tam bol 24 ročný chlapec, asi dva mesiace dozadu dokonca mladí manželia, obaja do 30tky. Ocko mi hovoril, že jeho 39 ročný kolega prišiel ráno do roboty a o hodinu ho kolegovia našli mŕtveho, praskla mu sorta - jeho żena v 5 mesiaci... Chytá má z toho depka. Človek vôbec nič nevie ovplyvniť - chlap, ktorý v živote nefajčili zomrie na rakovinu pľúc... Chodím na preventívnu k všeobecnej lekárke, aj na gyndu.. ale je stále veľa chorôb, ktoré zistia až keď sú v poslednom štádiu - napr. ten pankreas. Ach jaj...
ja som sa po pôrode ocitla veľmi blízko smrti, skončila som na 3 týždne na JIS bez detí.. uvedomila som si svoju smrtelnost vtedy, predstava že tu nechám vdovca a 2 sirôtky má donútilo bojovať a nevzdať sa. Od vtedy žijem každý deň ako nový deň, neriešim čo bolo a čo bude
@shilla23 ❤️
@domip velky pozor na mysluenky a to ci aj vyriekneme. Zabezpecila som dceru a len tak s usmevom do luftu som povedala,, a teraz mozem aj umriet, uz som spokojna. Do tyzdna som sa dozvedela, ze mam rakovinu. Doktorke som rozpovedala, co som vyriekla, ale ze som to nemyslela tak ako vyriekla, ze beriem svoje slova spat. Nastastie, som uz vyliecena. Takze, heš so zlymi myslienkami. Zivot je plny zlych veci coraz viac a o to viac sa treba snazit vyhladavat tie prijemne veci.
Čím som staršia a hlavne odkedy mám deti tak tiež ma to niekedy pohltí. Väčšinou večer pred spaním alebo ak sa v okolí niečo zlé stane. Toho že zomriem sa nebojím, veď každý musí zomrieť, skôr toho ako k smrti príde a či stihnem deti vychovať. Viem že každý má jasne vymedzený čas ktorý tu strávi a keď to príde tak to príde , ale nechcela by som aby deti vyrastali bez mamy. Ale tak neovplyvním to a tak žijem ako najlepšie viem. Ale teda som rada že s takouto "diagnózou" nie som sama 🙂😉
Nie, ked toma prist, tak to pride. Naco by som sa nad tym stresovala teraz, ked nemam dovod.
@extempore cim viac sa nad tym budes zamyslat, tym skor si to privolas. Nevravim, okrem toho, ak by to bila tvoja praca, povolanie, s niecim takym v mysli narabat. Inac sa rychlo nie im zamestnaj. Mysel svoju. Obcas ak nad tym clovek tak zauvazuje, ok, patri to k zivotu, aj taketo myslienky, len ak ta to pohlti. Daj si pauzu od krimi filmov, tv spravy a ine.