Ahojte, máte niektorá skúsenosť (rodina, známy a pod.) s touto diagnozou, hlavne ak musel byť odoperovaný celý hrtan? Budem vďačná za príspevky.
@marcelatje ďakujem, aj my sme prišli dosť neskoro. Teraz mu vybrali len nádor, ale zistili, že musia celý hrtan. Sa vo mne miešajú všetky pocity - aj hnev za to ,že nešiel pred 3 mesiacmi keď sme ho posielali, aj beznádej a plač.....
@tslobik všetky tie emócie chápem, ale najviac teraz pomôže sila. Môj otec rezignoval, nikdy sa nesťažoval no úplne prestal jesť, celé zle to bolo 😒
Možno by nebolo od veci niečo si naštudovať prípadne sa poradiť s odborníkom ako sa správať aby to pacientovi pomohlo, nie dávalo pocit že je úplný kripel a každý sa pri pohľade naňho rozplače.
@marcelatje ja celé dni nič nerobím len študujem na nete, zháňam, čo by akože mohlo byť prospešné, krmim ho tým...On zje všetko čo mu dám, aj keď to nechutí......On sa zase neopúšťa, to skôr ja už som súca na psychiatriu. Aj moje vlastné dieťa už ide bokom, nemám na to všetko dosť síl.
@tslobik otec?
Skus poradnu Ligy proti rakovine, da sa tam diskutovať s rôznymi lekármi
@12_lucita
@pribinak
ďakujem.
Ja dávam liter vilcacory, zeleninové doma odštavené šťavy, graviolu, betaglukán, kozie domáce mlieko, zelený jačmeň, B17, ľanový olej v kozom jogurte, po operácií chceme infúzny injektopas.....Lenže zvlášne, že lekári sa k tomuto (alternatíva) stavajú odmietavo. Melú si len to svoje okolo ožarovania, chemoter. a pod. Našťastie on chcemo nepodstupuje, aj tak by sme to odmietli.
@marcelatje
ano otec
Pripajam sa aj ja do témy,jVilcacora je jedna úžasná vec.Vďačim jej za to,že som teraz na tom o 90% lepšie.Zmena stravy a sila nevzdať sa, je ďalšie percento úspechu.Ja osobne viac verím názorom a skúsenostiam ľuďí,ako lekárom.Na Modrom koníku som spoznala veľa ochotných a skvelých ľudí.
@8291 to ešte neviem, včera ho pustili z nemocnice a som bola taká mimo, že som si ešte nepreštudovala správu. Pred 3 týždnami mal ešte plúca, brušnú dut. pečeň v poriadku. Otec práve nikdy v živote nebol chorý, tak to nevieme predýchať. Je veľmi chudý, ale to bol celý život, sme taká fajta.
@tslobik ja som v mojom zlom zdravotnom období jedla surovú stravu.Po 3 mesiacoch ustálenie stavu a pol roku sa to až začalo zlepšovať.Išlo to pomaly,ale išlo.Ja som už bola na tom tak,že buď,alebo.Len to ma držalo,že musim,lebo mám deti.Posielam veľa síl a energie.Držim palce.Aj tak je v živote všetko buď,alebo.Vždy je niekto,alebo niečo, aby sme sa nevzdali.
@tslobik moj otec zomrel pred 11 rokmi takze konkretne odporucania na terapiu nemam ale verim ze medicina sa odvtedy posunula dopredu.
Jedna nasa znama ma dlhe roky karcinom prsnika.jej uzasne zaberaju tie ovocne a najma zeleninove stavy. Verim ze aj ty najdes nieco co zaberie. My sme davali aj tie nutridrinky kedze otec vobec nejedol.
ja ho tiež držím prevažne na zeleninových a ovocných šťavách a kozom mlieku a kozích jogurtoch. Vylúčili sme mäso, bielu múku, mliečne výrobky, cukor a všetko sladké, konzervanty a pod. Lenže zase má byť po operácií cca 2 týždne v nemocnici.....tak mám obavy, že infúzna výživa a pod. zase len glukoza....Proste vynechať to, čo vyše dvoch týždnov dodržujem predpisovo.
@tslobik onko.ochorenie je boj na dlhé trate,boj s veternymi mlynmi,hlavne je nevyspytateľne.Sama som tým presla pri mamine,od samého začiatku ako jej diagnostikovali karcinóm sme začali s liecbou s vysokými davkami C vit intravenózne.Nebol problem,sme s manželom zdravotaci a dalo sa to vybaviť aj podávať to bola výhoda,no nepomohlo.samozrejme popri onko liečbe.poznam veľa pacientov ktorý si pozháňali B17 a uzivali,no nepoznam ani jedného ktorému to pomohlo.Na druhej strane pri posilnení imunity môže dôjsť k rozsevu mts.Cize je to všetko na zvážení.Karcinomy hrtana a pazeraka sú veľmi agresívne,spinocelularne,skvamocelularne su schopné zmetastázovať za pár dní.Takze naozaj všetko zavisy od druhu,štádia.Držím palce a chapem ťa ako sa cítiš.Moja mamina mala karcinóm na ktorý zomrela jediná v strednej Európe v takom mladom veku mala 56.rokov,konzultovali sa onkologovia v Brne,vo Viedni a všetci sa zhodli na rovnakom postupe ako slovenský onkologovia,na rovnakej liečbe.No a na podavaní vysokých davok C vit.nevideli nič zle ale neprikladali ani žiadny význam pri liečbe,ak nepomôže,tak neuškodí.
A navyše ma vytočilo, keď ho vlastne prepustili deň po prvej operácií a na stole mal položené rožky (akože raňajky) - pri tracheostomii a čerstvej operácií v hrdle. Nikdy nepochopím.....ale čo čakať od nášho zdravotníctva......Asi zoberiem dovolenku a budem tam denne chodievať so stravou, resp. so šťavami.....
@tslobik to s tymi rohlikmi ako vazne?
@katkasofi ale nie,ja som mala úplne iné ochorenie,ale všetko je to založené na tom istom princípe o zlyhaní imunity,vypuknutie choroby,stres.Len záleží,ako sa ku chorobe postavíš.Ja som už ani nechodila.No a mne to vypuklo v lete,takže všetko čo záhrada dala.Ja som mala neliečenú Boreliozu v hroznom štádiu,keďže sa na to prišlo neskoro.
@marcelatje určite by som sa na to ozvala, len som bola zaskočená výsledkami, nemala som síl riešiť ešte toto.
@tslobik to chapem
@tslobik no len sú druhy nadorov,pri ktorých posilnenie imunity môže spustiť metastatický proces.preto je to nevyspytateľne ochorenie.Rakovina neprepukne,len keď je oslabena imunita,za rakovinou je stres,vyčerpanosť,taktiež neliečene dlhodobé zapaly môžu byť spúšťačom,....veľa veľa,faktorov vplyva na rakovinu.to by potom všetci pacienti na imunosupresivnej liecbe museli byť onkologicky pacienti,kebyže ochorenie by prepuklo len pri oslabenej imunite.Moja mamina mala nádor s veľmi dobrými prognózami,úmrtnosť pri včastnej diagnostike a v takom mladom veku nulová,a predsa je jedina v strednej Európe,pri ktorej sa to zvrhlo do mts procesu.A vybavilo sa vsetko,všetky vysetrenia išli zo dňa na deň,operácia,liečba,konzultacie v zahraničí a nepomohlo. Ani mega davky C vit,ani ajuverske caje a byliny,potom sme jej robili sirup z javoroveho sirupu a sody bikarbony,v Mexiku mali vraj vyborne vysledky pri liecbe onko.ochorení,no topiaci sa aj slamky chytá.Preto každé onko.ochorenie je nevyspytaľne a agresívne v každom jednom štádiu či v 1,2,3,4.vzdy treba rátať aj s tým najhorším.
@tslobik Rob to co uznáš za najlepšie,ako to cítiš.lebo nikdy nevieš pri tejto chorobe co robíš správne a čo nie.Ja viem,ze pre maminu sme v tej chvíli robili maximum a vsetko co sme uznali,ze by jej mohlo pomôcť.V marci boli dva roky co zomrela a ja stále,stále premýšlam,ze ci sa nedalo viac ale to je už nepodstatne.To že tvoj pre bude dva týždne v nemocnici dostavať glukózy nerozhodne o jeho prežití,ani mu nezhoršia stav,toho by som sa vobec nebála a po operacii bude potrebovať energiu vo forbe glukóz,pretože bude nejaký čaj na parenteralnej výžive a tesne po operacii nebude vhodne mu podávať šťavy,môže mať z toho zažívacie problémy.Naozaj tie dva týždne v nemocnici na glukozach neovplyvnia jeho stav.Pravdepodobne sa nedá uňho vybrať celý nádor,podľa histologie to nieje asi veľmi dobre,preto sa rozhodli pre totalnu recekciu.Každopádne držim palce a veľa síl.Robte pre oca vsetko co v okamihu budete považovať,ze je to to najlepšie.
mm je onkolaryngolog,ja som ako sestra robila roky s tými pacientami,napíšem svoj názor- ak lekár radí robiť totálnu laryngektomiu,tak neváhajte,ide o čas,tiež radioterapiu by som neodmietala, všetko čo robíš -strava,podpora psychiky ,starostlivosť je v poriadku,ale len toto ho nezachráni...prepáč,som priama,nemá význami tu písať rozprávky....naši pacienti volili taký aj onaký prístup,príbuzní tiež,ale nie je to ľahké,psychika je megadôležitá.....po operácii nebude 2 t na infúziach,bude mať sondu a do nej dostávať tekutú stravu..píštete tu viaceré,že neveríte lekárom,hlavne to nerozprávajte pred pacientom,on potrebuje lekárovi veriť,ak treba nájdite si iného lekára /aj ked tu neide o sympatie/..lekári roky študujú presne túto dg,mm má knihy aj v angl. aby nezaostával,stále študujú,ak by bola nejaká alternatíva spásonosná,tak nik nebude stáť 4-6 a viac hodín pri operačnm stole a trápiť seba i pacienta neľahkou operáciu s trvalými následkami...ešte jedna vec- chceš pre otca prvé aj posledné,ale nerob to naúkor svojho zdravia a rodiny,toto je beh na dlhé trate,tak aby si neodpadla v polovičke,starostlivosť treba rozdeliť medzi viacerých ludí...držím prsty,ako tu už písali,záleží od štádia choroby,niektorí majú slušné šance ,ale nie bez laryngektomie...
Môj otec na to zomrel ako 47 ročný po cca 1,5 roku od diagnostiky.
Mal však syndróm bieleho plášťa tak to tajil a odkladal, možno preto to malo taký rýchly spád.
Držím palce aby to u vás bolo inak.