Môžem sa niekedy v živote zbaviť úzkostných stavov?

Mám diagnostikovanu uzkostnú poruchu. Liečim sa už vyše 10 rokov a úzkosti mám Takmer stále, nedokážem sa ich zbaviť. Sú dni, mesiace kedy je všetko ok a potom to príde v plnej sile. Skús sa nejak zamestnať, "vypnúť hlavu". Je to náročné ale dá sa to. Držíme ti palce

@83lenka83
@anonym00000
@vlcik1 takto sa ale neda zit. :( neviem fungovat normalne. Niekde som citala, ze deti ked sa zamyslia alebo sa zapozeraju do nicoty mozu mat epilepsiu. Pri tom to asi robi kazdy clovek. A take stavy som dostala z tejto informacie, ze koniec. Cely den som na mobile a citam, pozeram videa o to a manzel sa stara. :( Je to hrozne. Este aj to smutne pocasie....

@vlcik1 10mg ale ked mam taketo stavy, tak si dam este polku k tomu, teda spolu 15mg. To, ze som pribrala aj 8kg, ani nehovorim. Libido 0 bodov. Nemam. Som zvedava, ze keby som vysadila tieto lieky, tak by sa moj stav zhorsoval, ci by som bola rovnako...

v prvom rade vypnúť internet a nečítať diagnózy, ktoré vyhľadávaš či už na sebe alebo dieťati. potom sa zamestnať niečím, čo ťa nesmierne baví, ak sa popri synovi vôbec dá, lebo je ešte veľmi maličký. ja ich zvládam už roky bez AD, chvalabohu, ale zamestnávam sa buď pohybom, ak sa cítim dobre, alebo keď mám zlé dni, tak skladám puzzle, ktoré milujem 🙂 ale ja už mám veľkú dcéru (u mňa ide skôr o úzkosti z podvedomia, nechcem to tu rozpisovať)... no a potom naozaj dobrý psychológ, ak to teda nedávaš sama.... mne stačili v minulosti 2 sedenia u super psychológa, aby som sa prestala báť o dcéru, muža a seba. teraz ešte bojujem s inými vecami, ktoré mi tiež spôsobujú úzkosti a nepríjemné stavy (imitácie infarktu a podobné kraviny), ale stále to dávam bez AD práve vďaka pohybu a záľubám 🙂 držím palce.

@panelacikova vies co som urobila zo strachu? Napisala som cca 10 neurologom, co si myslia o mojom dietati. Samozrejme, ze kazdy doktor ma ine nazory. Tak este viac som sa zahlbila do uzkosti. Proste, kym mi nenapisu ukludnujuce slova, ja z toho neviem vyjst. :(

Chodila som aj ja. K 2 psychologickam. Sme sa rozlucili, ze som ok. Aj tak som sa citila. Bola som naozaj v poriadku asi 2-3 mesiace. A teraz opat. Udrelo ma to silno. :( aj teraz mam taky tlak na hrudniku, ze mi je na vracanie.

tak zrejme potrebuješ tú liečbu... poraď sa s psychiatrom, ktorý ti lieky napísal, že ako ďalej... lebo toto naozaj nie je OK.

Ja som si na to len zvykla. Lieky som mohla mať hociaké a nepomáhali a ani veľmi nepomáhajú. Musím si pomôcť ja sama.

@panelacikova
@anonym00000 psychologicka mi povedala, ze zrejme mi chyba dopamin, a preto hladam v podobe pozitivnych odpovedi pocit ako keby odmeny. Vtedy mi to pomohlo, mozno to skusim opat. Nadopovat sa. Pretoze ja nemozem takto zit dalej.... Toto je strasne. Nemozem sa o tom S NIKYM porozpravat. Ani s kamoskami, ani s rodinou. Vsetci mi nadavaju do Boha, ze som sprosta a neviem sa kontrolovat. Jedna kamoska so mnou aj skoncila. Ani sa necudujem. Manzela tiez nechcem otravovat, jeho to uz tiez nebavi... Pocuvat sprostosti. Hanbim sa pred vsetkymi, preto si to drzim v sebe.

Mne pomohlo aj to, ze nepozerám spravy a prestala som pozerat skoro vsetky filmy, uz nemavam nočné mory a cez deň som oveľa kludnejšia, ak mám čas tak si prečítam nejakú knihu alebo pozerám programy o varení, bývaní a podobne.

A lieky ti predpisuje kto? Obvodná? Alebo psychiatrička?

Podla mna je uplne prirodzene mat strach o dieta. Ale musis drzat na uzde citanie veci na internete. Je tam toho kopec a clovek sa raz dva zamota. Zameraj svoju hlavu na to ze mas zdrave dieta a ze sa tesis ked ho vidis vesele......

Ja mám tiež diagnostikovanú úzkostnú poruchu. Je to navždy, ale nie tak ako to interperetujú ľudia tu, že je to choroba v pozadí a neviem čo...je to tvoja povaha, ktorá určuje aká si, ako rozmýšľaš a že si úzkostná. Prečo je to navždy? Lebo väčšina ľudí nemá vôľu niečo zmeniť v svojej mysli, neuvedomujú si, že vedomá myšlienka vytvára ten strach, ktorý sa potom spúšťa podvedome. Úzkostnú poruchu mám 5 rokov, ale niečo sa zmenilo v mojom postoji a uhle pohľadu a makala som na sebe a nie, že by úzkosť odišla niekam do neznáma, ale už nie je taký problém aký bol. A hlavne, úzkosť má každý...úzkosť nie je choroba, úzkosť je normálna a nie je nebezpečná.

Tak ja úzkosťami trpím už dlho. Najhoršie to bolo na vysokej škole zo stresu. Potom v práci 4 roky som bola na tom celkom dobre. Nebola som asi 100 % bez úzkosti ale bola som spokojná a úzkosť ma nemala pod kontrolou. Tehotenstvo paráda šťastné obdobie. A odkedy sa maličká narodila mala som o ňu strach permanentne. Vždy robila nejaké zvláštne veci a ja som si to potom našla na internete a bola som presvedčená o tých najvážnejších diagnózach. Teraz má rok a pol a keďže moje strachy o ňu už trvajú rok a pol som citlivá na všetko a vrátil sa mi strach o vlastné zdravie. Viem však že sa z toho dá dostať aspoň na nejakú dobu. Pamätám že v období keď som nemala úzkosť som žila bez akéhokoľvek stresu. Neviem ako sa mi teraz podarí dať telu signál že je všetko v poriadku keď žijem pri dieťati taký štýl že nič nestíham atď.

Ja mam tiez problemy s uzkostami a rozhodne netreba hadzat flintu do zita. Da sa to velmi vyrazne zlepsit. Skusila by som tri cesty.
1. Dlhodobejsiu a hlbkovejsiu psychoterapiu. Toto u mna viedlo k zasadnemu zlepsieniu, ale trvalo to dlho, kym sa veci vnutri hlbsie prebudovali. Najviac mi pomohla katatymno-imaginativna terapia, nou sa viem vyborne napojit na podvedomie. Dostala som to do takeho stavu, ze mavam uzkosti uz hlavne take neurcite, z nicoho, ked mam napr. PMS alebo som vycerpana. Paralyzujuce uzkosti z konkretnych veci som nemala uz aj niekolko rokov a to mam tiez male dieta a vselijake neistoty. Samozrejme ked zacala korona alebo vojna na Ukrajine, tak som bola par dni uzkostna, ale nie paralyzovana a potom som sa s tym nejako zrovnala.
2. Z liekov si skusala len Cipralex? Vela ludi si chvali na uzkosti sertralin. Mne teda ale AD nezaberaju na tieto stavy, iba benzodiazepiny, ale to je o nicom, rychlo sa vyvinie navyk. Kazdopadne vela ludom AD zaberaju, ale niekto ich musi vyskusat viacero.
3. Ako si na tom so spankom a s moznostou oddychu? U mna sa vzdy vsetko zhorsovalo, ked som bola unavena. Niekedy je to len o tom. Nie je mozne, aby si si nejako trochu pridala oddychu?

skus regresnu terapiu, u ma 100% ucinok.

@nice202 psychiatricka. Raz som volala obvodnej, ze mam asi poporodnu depresiu a neskutocne nervy, tak mi odporucila sedatif ci ako sa vola. Nepomohol. Tak som vyhladala psychiatricku.

A k nej chodíš? Lebo písala si iba o psychologičke.

@12katka21 urcite maju, podla mna ale ja to uz prehanam a neviem sa kontrolovat. :( neviem si povedat, ze urcite je vsetko ok, musim svoje dieta nosit po lekaroch, aby mi povedali, ze je zdravy. Minule som s nim cakala na kramaroch 2 hodiny medzi chorymi na pohotovosti, lebo gulal ocami pri unave azaspavani. Tak som sa zlakla, ze som volala s placom manzela do roboty, aby sa okamzite vratil domov. Na pohotovosti mi dr povedala, ze je to fyziologicke a uplne normalne pri zaspavani. Ukludnila som sa.

@klara7227 ako si makala? Co ti pomohlo? Minule som si kupila jednu super knihu: ako prekonat uzkost. Mala som sa po nej dobre asi tyzden.

@ivana1592 presne, ked nie je uzkost, tak je zivot krasny. A presne toto robim ja. Otvaram dr. Googla, ktory ma tak vystrasi, ze sa neviem ovladat. Na zaciatku mojej uzkostnej kariery este bez liekov som citala na nete tak do 4 rana a tak sa mi triasol zaludok, ze som musela lahnut na studenu podlahu. V ten den som volala doktorke aby ma okamzite zobrala so synom, lebo sa mi nieco nezda. A predstav si, akonahle mi dala termin hned vtedy rano, ja som sa normalne ukludnila, a vedela som, ze je syncek zdravy ako buk. Len som potrebovala to pocut. Strasne........ S babatkom som sla v taxiku. Toto nevymyslis.

@vlcik1 a práve preto je potrebná terapia. Lieky pomôžu "prežiť" a pomôžu s dôsledkom, ale neriešia príčinou.

@marianarem neskusala zatial. Hned mi zabral na prvu supu. Bolo to veeelmi zvlastne, nemala som city. Uplne uvaznena vo vlastnom tele, a potom sa to ustalilo. Raz mam dobre obdobie, raz katastrofa. Neviem preco sa to deje. :( dakujem, pozriem sa na tu terapiu. Uz tolko penazi som do psycjologov dala, ze neuveritelne. Nikto nema volny termin cez poistovnu.... A 50e za 50min je pre mna uz vela......

@akvi nepoznam, pozriem sa, dakujem!

@nice202 k psychologickam uz nie. Rozlucili sme sa s tym, ze som uplne ok a pamatam sa, skoro som vybuchla od stastia v tom o dobi. Naozaj som bola v poriadku.

Inak, v prvom rade su velmi drahe. 50e za 50 min a cez poistovnu nikto nema volne terminy. Nemaju miesta.