Môže to byť schizofrénia?
Ahojte,veľmi sa bojím o svojho otca,lebo sa asi pred piatimi rokmi začalo meniť jeho správanie a s postupom času sa to zhoršuje. Nežijem s ním v spoločnej domácnosti, ale mamka sa mi občas vyžaluje a je z toho veľmi nešťastná a začínam sa báť už aj o ňu.
Hoci na prvý pohľad môže vyzerať, že u otca ide o chorobnú žiarlivosť, myslím, že za tým bude niečo hlbšie, nejaká psychická porucha, napadla mi schizofrénia, ale keďže s touto chorobou nemám žiadnu skúsenosť, ani osobne nepoznám nikoho o kom by som vedela, že ju má, napadlo mi, že možno tu sa nájde niekto, kto skúsenosť má.
Ani neviem, kde začať....jednoducho sa u neho začala prejavovať žiarlivosť a tá postupne naberala na obrátkach. Mamka musela kvôli tomu dať výpoveď v práci, lebo bol presvedčený, že ho podvádza. Robila sanitárku v nemocnici a hoci mala neskutočne veľa práce, z času na čas, ju tam išiel skontrolovať, akoby si myslel, že ju pri niečom s niekým prichytí. Samozrejme, že nemal ju pri čom prichytiť, ale aj tak trval na tom, aby odtiaľ odišla. Mamka má 55 rokov, takže už pre ňu nie je jednoduché nájsť si novú prácu, ale pre pokoj v rodine, urobila ako chcel. Následne však začal žiarliť na susedov v bytovke. Najskôr jej vykrikoval, že ho podvádza so susedom z vedľajšieho bytu, tvrdil, že si spolu píšu cez nejaké siete, ale že sa mamka pripája na nejaké iné wifi alebo čo, že mu ten sused poslal nejakú správu a tak vraj prišiel na to,že spolu niečo majú (ukázať jej ale tú správu nevedel, vraj ju hneď vymazal), dokonca mne volal zo zahraničia, keď bol na služobnej ceste, že ako sa volá moja wifi (bývam s manželom v rovnakej bytovke ako rodičia, na tom istom poschodí), lebo si myslel, že to mamka používa tú wifi na to, aby si písala s tým susedom. O nejaký čas, už to bol zase iný sused, s ktorým ho mamka mala podvádzať, potom ďalší. Nedajbože sa na mamku nejaký chlap z bytovky pozrie alebo sa jej prihovorí, už ho s ním podvádza. Vykrikuje jej, že vždy sa na neho nejaký sused usmieva, vraj sa mu vyškierajú do tváre, aký je debil a paroháč. Mamka nesmie chodiť ani na domové schôdze a samozrejme ani stretávať sa s nejakými bývalými kolegyňami, spolužiačkami ani nikým. Často počuje ako sa otec rozpráva sám so sebou, stále si pozerá na dlane a rozpráva, že už tu dlho nebude a že on nechce žiadny pohreb a ani hrob, vraj si to už vybavil. Posledné mesiace už dokonca hovorí mamke, že si nie je istí, či sme jeho dcéry 😢 Vraj by chcel dať urobiť testy DNA. Mamka už si veľmi veľa poplakala kvôli tomu všetkému, až už občas nemá ani silu plakať, minule sa už zo zúfalstva len zasmiala nad tým, čo jej zase hovorí a to ho neskutočne vytočilo. Začal po stole v obývačke tak trieskať, že myslela, že sa rozpadne. Nie je to prvý krát, čo reagoval agresívne, ale našťastie ju zatiaľ nikdy neudrel. Dosť veľa pije a vtedy sú tieto jeho stavy podstatne horšie. Pred nami a rodinou sa ale takto neprejavuje, alebo sa aspoň snaží neprejaviť. Pár krát si už ale aj niekto z rodiny všimol, že sa správa zvláštne, ale nechcú sa pýtať. Minule sme išli na víkend ku rodine z ocovej strany, ktorú nevídame často a akurát, keď naši vychádzali z bytovky sa mamke prihovoril jeden sused. Len sa opýtal, kam sa chystajú a mamka mu len slušne krátko odpovedala a išla ďalej, ale už zachytila otcov pohľad a vedela, že už je zle. Keďže cestovali autom aj s mojou sestrou, tak jej nepovedal nič, ale celou cestou si z nervov hrýzol palec a nerozprával sa s ňou celý víkend až kým neprišli domov a to si hneď nalial a vykričal jej, že čo to malo znamenať. Že prečo za ňou ten slinták utekal a že videl, že ju aj chytal (dotýkal sa jej). Pritom si ani len ruky nepodali, nič.
Ocko má dosť náročnú prácu po psychickej stránke, veľkú zodpovednosť, veľa stresov, veľa cestovania. Doma má ale zase úplne harmonické prostredie, s mamkou mali vždy pekný vzťah, takisto aj so mnou a mojou sestrou. Myslím, že ak by za tým celým bola iba žiarlivosť, bol by taký odjakživa, ale ešte pred piatimi rokmi nič z toho nebolo, nebol absolútne žiarlivý. V rodine z jeho strany ale mali viacerí psychické problémy. Jeho otec vraj niečo podobné robil jeho mamke. Jeho babka bola psychiatrický pacient. Jeho sestra má dosť vážne psychické problémy, ale nikto nevie, čo jej je, lebo jeho rodičia to tajili a kým žili tak dohliadali na jej liečbu a až keď sa pominuli, ona s liečbou prestala a úplne sa odrezala od celej rodiny, od svojich súrodencov a žije úplne sama (nemá deti, ani manžela) a nemáme sa od koho dozvedieť, aká bola/je jej diagnóza.
Viem, že jedine doktor by mohol posúdiť, či má nejakú psychickú poruchu alebo nie, lenže jeho ku doktorovi nikto nedostane a ja som z toho zúfalá. Chceli by sme mu pomôcť, ale nevieme ako. On je úžasný otec, pomáha nám s čím len môže, stará sa o vnúčatá, ale táto jeho druhá stránka je veľmi desivá. Mamka sa snažila citlivo navrhnúť, aby išiel k doktorovi na vyšetrenie, ale bojí sa mu čokoľvek povedať, aby nemala doma ešte väčšie peklo.
Neviem, či to niekto dočítal do konca, ale neviem s kým sa o tom poradiť. Je to veľmi citlivá a osobná téma. Myslím, že nejaké lieky by mu pomohli, ale ako ho presvedčiť, aby išiel na vyšetrenie? Mohla by to byť schizofrénia, alebo niečo iné?
@calmmeadow ked tolko ludi z jeho rodiny malo psychicke problemy nieco tam bude...Aj ten alkohol mu nepridava...a take reci paranoje s kym co mama mala...bola chyba vzdat sa prace a robit to, co si on praje.Za chvilu nebude moct ist ani do obchodu.Ze potrebuje ist k lekarovi si urcite nepripusti bude to len horsie a bude si dovolovat viac.Ako casto pije?
@calmmeadow pokiaľ viem, tak schizofrénia sa začína iba v mladosti, neskôr už nie. Aj keď teda možno sú aj výnimky. Nemá aj nejaký iný zdravotný problém? Nebolieva ho hlava?
moj ex bol takmer ako cez kopirak - nesmela som chodit do prace, neskor uz nikde medzi ludi. ked som sla do obchodu, tak som mala na minutu vypocitany cas, kolko mi to mohlo trvat. s tymi susedmi to iste. ked som cudzieho robotnika stareho tucneho cigana poprosila, aby posunul auto, aby som mohla prejst so svojim, tak mi vykrikoval, ze som sa pred nim natriasala a podobne hovadiny. kontroloval mi mobil, maily (prehladaval spravy roky a roky dozadu, aby nasiel "dokazy"), nemala som ziadne sukromnie, ziadny klud.
na deti si dal urobit DNA testy. a vobec nechapal, ze preco ma to nahnevalo, vylozil si moj odpor ako potvrdenie toho, ze deti nie su jeho (samozrejme ze dna testy potvrdili, ze jeho su).
neviem, co je pricinou tohto chovania u Tvojho otca. ale prosim Ta, zachran si mamku. mna delil iba krocik od samovrazdy, lebo to sa nedalo uz znasat. zit v takom nevolnictve a strachu. moje okolie si vobec nic nevsimlo. ku koncu som schudla 5 kil za mesiac, bola som ako chodiaca kostra, nevedela som sa sustredit, jest, spat, len som prezivala.
treba to riesit. ked bude mat otec zachvat, volaj sanitku, vezmu ho na psychiatriu.
@zoro9836 neprehanam.
ako mu skusit pomoct. skus dat nejaku konkretnu radu .
lebo z napisaneho usudzujem, ze on sam si ziadny problem nepripusti a dobrovolne ku psychiatrovi nepojde.
ci myslis ze bude stacit rozhovor? zbehnu sa vsetci susedia a kazdy jeden mu odprisaha, ze mu neprasi manzelku a on bude spokojny a zrazu bude vsetko vyriesene?
to, cim trpi sa odborne nazyva paranoidne bludy.
@zoro9836 prezila som si to. inak by som si nedovolila radit. dotiahla som ho aj ku psychologovi. nic nepomohlo, lebo on si odmietol pripustit problem. to byva asi najcastejsia komplikacia pri tychto psychiatrickych diagnozach. ani alkoholikovi nepomozes, pokial on sam nechce a nevidi problem.
moj ex psychologicke hovoril, ze on nechce, aby som pracovala, lebo:" vsak to poznate, ked suka otrci, kazdy pes priskoci."
psychologicke padla doslova sanka dole, ked jej toto povedal. a on na tom nevidel absolutne nic divne. to su proste chori ludia a najviac trpi okolie. resp. objekt tejto chorej ziarlivosti.
@zoro9836 vies, autorka sama pisala, ze to pred okolim taji, ale ide mu to coraz horsie. pochybujem, ze mu v tom nejaka autorita pomoze. ako pisem, je to velmi podobne ako s alkoholom. je to choroba v hlave. on sa potrebuje naucit sam so sebou pracovat. a na to potrebuje pomoc odbornikov. ale hlavne potrebuje chciet on sam.
tiez mame v rodine psychiatricke diagnozy a su to hrozne stavy. velmi casto su aj doktori a lieky na ne kratki :(
Aj svokor sa tak zmenil okolo 45tky, prestal so všetkými komunikovat, s neterou, ktorá mu bola ako dcéra, so sestrou, so všetkými(v kazdommvidel niečo zle). Treba ho dotiahnuť k psychiatrovi. Včasná liečba môže zabrániť zhoršeniu stavu.
@calmmeadow na zaklade coho si usudila ze schizofrenia ak nemas s tym skusenost? Mam blizku osobu, ktora trpi tymto ochorenim, preto viem o com to je. Tvoj otec potrebuje psychiatra lebo znici aj mamu aj celu rodinu. Ale zeby islo o schizofreniu mi nepride, skôr nieco iné. Každopádne tvoj otec ma problém a treba ho riešiť. Ak sa nebude riešiť, moze to dopadnut velmi zle.
fuha, idem to docitat, nedocitala som, ale su to urcite tazke priznaky. ide o paranoidnu bludnu produkciu. je to len priznak a taketo priznaky sa mozu vyskytovat u viacerych ochoreni, aj pri schizofenii. rozhodne potrebuje psychiatra. pri schizofrenii nastava porucha osobnosti. osobnost je akasi podstata cloveka, zahrna toho viac a takto chory clovek sa meni. menoi sa zvnutra, stava sa z neho iny clovek, co sa samozrejme prejavuje na spravani.
fuha, no mate to tazke. dostat cloveka, ktory si ymsli, ze je ok k doktorovi, to je boj. zial,a ni na psychiatri nebude, pokial sam nebude suhlasit.
ak by tu bolo riziko, ze nieco urobi, da sa vybavit sudne ustavna leicba, ale teda neviem ake su podmienky, ci az ked sa naozaj neico stane, resp. ked bude agresivny napr, vici susedom a pod. pri akutnom zhorseni, ked je riziko, ze neikmu, ci sebe ublizi, sa moze volat RZP. no ak bude odmietat hospitalizaciu, neviem ci ho donutia zostat v nemocke.
mozno by neolo zle, porozpravat sa s nejakym psychiatrom a popytat sa, co sa s tym da robit, pripadne na uradoch. aby si vedela,a ko postupovat.
jedine co mi je luto tvoja mama a co sa uz roky odohrava v jej psychike ak ju mas aspon trochun rada pomoz jej... OD NEHO!!!
Podľa mňa nie je to ani psychiatrická diagnóza a schizofrénia určite nie. Tá je v mladosti do tridsiatky. Skôr len ľudia sa menia a bohužiaľ dokážu sa pretvarovať niektorí roky. Jednoducho tento muž je asi len žiarlivec, ktorý je už v stredných rokoch a preto si už vôbec neverí... Vidí už všade problém...
@calmmeadow ja to vidim podobne ako
@kim2028 , jednoducho, s pribudajucim vekom sa naplno prejavuje jeho rokmi potlacana povaha, treba rozhovor a dat mu jasne najavo, ze ste o tom informovani a mienite stat za svojou mamou,otec potrebuje psychologa, ak chce zit normalny zivot, musi sa kontrolovat a toto spravanie v sebe potlacit
@calmmeadow na schizofréniu sa mi to nepodobá ale určite to bude nejaká psychiatrická diagnóza. Toto jednoducho nie je správanie zdravého človeka a nie je to ani “len” žiarlivosť. Ideálne ak by si ty alebo tvoja mamka mala možnosť sa porozprávať so psychiatrom, popísať mu jeho správanie, snáď by vedel poradiť že čo a ako.
@calmmeadow zachranuj mamu nie otca.Taky clovek nikdy nepojde k psychologovi, psychiatrovi vsetci budu blazni iba on zdravy.Aj, keby isiel liecit sa nebude a na liecenie ho nedostanu.Este, ked pije...
Porucha osobnosti milion diagnoz moze mat...necakajte, ze mu uplne prepne.Mamu posli k.psychologovi a nech sa poradi ako reagovat, co spravit je to vazenie a nie zivot cakat aky bude, co povie....co spravi.Jednoducho ju systematicky nici
Podobné diskusie
- Patologické vzťahy v rodine54
- Bývalý partner o mne klame na verejnosti. Ako sa môžem brániť?1
- Ako pomôcť mamke, ktorá znáša krik a ponižovanie od otca?14
- Aká je pravdepodobnosť na psychickú chorobu u môjho syna, keď zo strany mužov...1
- Kostrbatý vzťah s mamou19
- Manžel a jeho rodina. Máte podobné skúsenosti?105
Nečítala som to celé,,, je toho vela..... Musí navštíviť psychiatra.. Prudké správanie... výbuchy hnehu.. To, že si myslí že zomrie,,, možno niečo vidí v sne alebo cíti tak,,, Otec vravieval,,, ja už zomriem.... len sme mávli rukou a za pár rokov bol pohreb