Môj život je katastrofa. Neviem sa pohnúť, mám depresie
ani neviem,prečo sem píšem a čo čakám,aké rady,možno len sa vyrozprávať.prosím nepíšte ,ak chcete rýpať,nestojím o také rady.chcela by som sa aspoň niekomu zveriť so svojimi problémami.zničený život,aj tak sa to dá nazvať.katastrofa.
mám problémy vo všetkom.v každej sfére života a neviem si dať s nimi rady.som mladá baba,21ročná
rodina je hrozná,nikdy ma nepodržala,len na mna ziapu,hysterčia,neustály krik pre prkotiny,vybíjajú si všetko na mne,nepomíha rozhovor,prosby,ziapot,nič.proste fatal katastrofa.na výške síce som,ale nie na takej ako som chcela,nebaví ma to,znervoznuje ma to tam,a ešte k tomu to hlúpe cestovanie 200km od môjho rodiska,otrasné vzťahy sú tam,nanič,kamošky a kamošov nemám,som opustená,nemám ani sestru brata,proste nikoho.kedysi som viedla aspon trošku vyrovnaný život,teraz ani náhoodu,každý den pod tlakom a stresom,zvonka potom mi je zle,mám neskutočne zdravotné problémy,ktoré nikto nevie vyriešiť ani lekári,chodím od ambulancie k ambulancii,podstúpila som množstvo bolestivých a hrozných vyšetrení,nič prakticky mi nikto až také príšerné nenašiel,cítim sa unavená bez života zničená,stále jem len nejaké lieky,bola som aj za psychošom,ani ten mi nepomohol,parkrát som aj odpadla,nahromadený stres a tlak vo mne vyvolávajú pocity uzkosti a depresie,nespavosť,nič a v živote neteší, s dlhoročným frajerom je to zle,prakticky od samého začiatku,sme spolu dlhé roky ,ale nerozumieme si,neklape to,no sme spolu,hádame sa,vieme,že to nemá budúcnosť,lenže ja nemám to srdce mu to povedať,lebo je na tom psychicky on veľmi zle,zomrela mu mama,atd,stále voľačo,on je veľmi chorý,proste katastrofa.dokonca sme si dovolili ísť na dovolenku aspon na pár dní k moru teraz tento rok,ani tam mi nebolo dobre,tak som po tom túžila,ani tam som nemala vnútorný pokoj,všetko ma na svete hnevá a sere,nedokážem takto žiť.ani v puberte ,ked som mala 13 som nemala takéto stavy.predstavovala som si,že začnem inak žiť kdesi inde v zahraničí,ani tam by som nemala pokoj,myslím si,že jediný pokoj budem mať len viete kde....naozaj ma to tu nebaví,dokonca teraz som si podala prihlášku aj na inú školu,nevzali ma,neuspešne.
začínam pochybovať o sevet,o ludoch,o existencii dobra,lebo všetko na svete je len a len zle....neviem,ako dalej a ako radikálne zmeniť život,lebo na jednej starne chcem,na druhej už nemám voľu a bojím sa ,čo bude,ked to zmením.prestala som rozumieť sama sebe a ani nerozumiem ľudom dookola,psychologička ma ubezpečovala ,že je to normálne,ja sito však nemyslím.vyskúšala som tri psychologičky,ani jedna nepomohla.
potrebujem nejaku pozitivnu energiu,niečo pozitívne v živote,aspon čosi.psa som si chcela kúpiť,ani to mi moji skvelí rodičia nekupili,lebo vraj to smrdí a treba sa o to starať ,nemám v živote žiadne potešenie.švetko ma omrzelo,nejde čas vrátiť späť,už som zvažovala veľa vecí,kam pohnuť život,ale nejde to,,nemám žiadne financie,živia ma rodičia,aspon niečo,čo mi dávajú,inak láska a neha,objatie ?to neprichádza do úvahy...pritom som dobré decko vždy som bola poslušná,krotká,nepapulovala som,bola som len ticho,ale nie som taká ako by chceli,prirodzene.chyba zase vo mne.
poradte prosím niečo,alebo len prečítajte..nemám zmysel života...každý sa mi čuduje prečo som taká sklučená a taká depresívna,prečo sa neusmejem ani za dlho,nemám dôvod.prečo som bez života,som veľmi precitlivelá,sama.....
@marisola mozno nechces pocut kazania, ale mne pripadas ako ten samotryznitelsky typ...nikto ma nema rad, cely svet je na nic atd... to ako dlho chces takto fungovat...ved je to tvoj zivot a nepremarni ho nezmyslami....tak v prvom rade, ci je priatel chory ci nie udrziavat takyto prazdny vztah skodi tebe i jemu...on moze byt s niekym kto ho bude mat rad takeho aky je a ty sa zbavis hned jednej veci co ta tazi.....dalsia vec, chces mi povedat, ze v celej skole ci v celom intraku neexistuje jedna osoba, s ktorou by si si rozumela? vztahy treba pestovat a udrziavat..hold aj ked to nechces pocut, musis zacat od seba, byt viac otvorenejsia ludom a nenechat, aby ta tvoje rodinne prostredie matala v kazdej sfere a nicilo ti cely zivot....
@marisola mas len 21rokov,dlhodoby vztah,zle vztahy s rodicmi.Ja neviem,si dospela,co tak vsetkozmazat a zacat od znova.Uzivat si zivot,len tak,byt ustretova k rodicom,ukazat im,ako ich mas rada,tulat sa zivotom bez zavazkov,studovat,pracovat,smiat sa len tak,tesit sa zo zivota.Dievca zlate ja mat 21,inak by som zila
@jeennyv samotryzitesky typ nie som,pokiaľ môj život bol aký taký,aj som sa usmievala,aj som nejako žila,ale taakto,nikam nechodím,nič ma nebaví,stále len škola doma,a takisto,cítim,že premarnujem život,ale neviem,ako na to.čo mám robiť,všetkým sa ľahko povie začni žiť,ale mna to nebaví,nevidím zmysel,všetko je zle v mojom živote,priateľ je so mnou rád,poznáme sa od detstva a on ma miluje,svojím spôsobom,čakals om,že príde nejaký iný chlap,čo o mna prejaví záujem,ale neprišiel....nie sú to vymyslené nezmysly,čo hovorím,môj život je naozaj prázdny,nemám nikoho,kamošky samozrejme,že som mala dve na intráku sme sa spoznali,ale aj tie prestali akosi sa mi ozývať,lebo proste stáile som smutná chorlavá atd,a na to mladí ľudia nemajú chuť a ani strpenie.stále som v depke.tak som o ne prišla,hoci sme sa mali rady.ale neviem...
@mihula ako mám začať odznova odkiaľ ?ked sa chcem k rodičom priblížiť,tak kričia stále vrieskajú,nedá sa s nimi rozprávať,proste celé zle vzťahy,odporné,otrasné,ustretova som až príliš ku všetkým,len všetci sú zlí ku mne ,študovať ani to ma už nebaví,práca už detto nie.vravím,že nič ma neaví a neexistuje nič,čo by ma nadchlo.pomaly mám 22,bakalára ukončeného,chcela som na inú školu ísť,ale ani tam ma nevzali,kam som chcela,musím ostať tu na slovensku v hnusnej zapadakovskej výske,ktorá mi neposkytne vzdelanie na urovni,chcela som ísť do prahy,ale tam sa dostať nemožno a najma nie slovákov.takže premarnim tu dalsie na dva roky ma Ing..a ani to ma nebaví...chcela som prirodzene neísť na ne,neísť na Ing,ale rodičia o tom ani počuť nechceli,a chytali sa oblakov,vrieskali,že enexistuje,ich dcéra bude mať titul,...hysterčili ...
stala sa aj zo mna hysterka ..vdaka nim ..maličký problém a už vrieskajú jak zmyslov zbavení
Dievca zlate ved podla vsetkeho si slobodna, bezdetna. Uzivaj si zivot kym mozes priatelia, diskoteky. Najdi si brigadu spoznas novych ludi. Skus nejaku zmenu kt.ti prospeje vlasy, make up, oblecko. Zapni si hudbu tancuj. Daj sa na Zumbu, Pilates a pod.teraz je toho vela na vyber. Chod do prirody, nadychaj sa cerstveho vzduchu vyvetraj hlavu. Vezmi bicykel-bicykluj, korculuj
Usmievaj sa na ludi. Kup si knizku, citaj-nieco o zivote, nieco pozitivne, o laske, stasti. Chod s kamoskou na pivko, diskoteku. S priatelom na veceru. Zmen postoj k sebe, zivotu, k rodine, priatelom. Skus byt pozitivna. Dievca v zivote pride este vela prekazok musis sa obrnit vsetko zvladat lavou zadnou a velmi vela veci si netreba pripustat k srdcu, netreba rezignovat poznam to. Ver mi. Zivot je nadherny. To co si opisala ty nie su starosti zahod to vsetko za hlavu a tes sa zo zivota. Prajem Ti vsetko dobre.
Zaloz si blog (na wordpresse, denniku n alebo kdekolvek...) a daj si 30 dnovu vyzvu: Kazdy den precitam clanok o mojom vysnenom studiu a napisem o nom prispevok na svoj blog. Pr. chces studovat v Prahe masmedialnu komunikaciu. Kazdy den si najdes nejaky clanok, knihu, nieco na youtube o masmedialnej komunikacii. S radostou si o tom pocitkas, lebo to predsa tuzis studovat. A potom svoje dojmy popises. Dalsi den dalsi clanok - moze temou nadvazovat, sustred sa na nejaku oblast....Za mesiac budes mat 30 precitanych clankov/knih/pozretych videi na youtube s temami, co si chcela studovat. V skole by ti to servirovali ucitelia, no ak vies trochu reci, mozes si najst prednasky o comkolvek na youtube, len hladaj. Uvidis, ako ta to naplni. Zistis, ze mozno ani tu prazsku VS nepotrebujes, ze aj tak gro je tvoja vlastna praca, tvoje vlastne studium, tvoje vlastne nadsenie pre vec....
@marisola prepac, ale to sa neda citat. Rodicov nezmenis, ale si dospela, tak sa odstrihni, nenechaj na seba kricat. Najdi si pracu popri skole, si uz dospela, vytvor odstup medzi tebou a rodicmi, vztahy sa potom zlepsia. Ale ber to tak, ze odkedy si dospela, si sama zodpovedna za to, ako zijes. Ak je tvoj zivot prazdny, tak ho napln. Ak ta nebavi skola, zmen to, dobre skoly su nielen v Prahe a ja poznam x Slovakov, ktori tam vystudovali, takze to bude skor o tom, lepsie sa pripravit na prijimacky, niezeby Slovakov nebrali. Vztah ti neprinasa to co ocakavas, tak ho ukonci. Nema zmysel v nom zotrvavat, akurat klames priatela aj samu seba. Ak ti nepomohli 3 psychologicky, hladaj dalej, ale skor si myslim, ze problem je v tvojom zahlteni sa sama sebou a svojou negativnou energiou. Terapia je tazka tazka drina na sebe samej. Nikto tvoj zivot nezmeni k lepsiemu, ani psychiater, psycholog, ani lieky, ani kamaratky, ani priatel ani rodina. Jedine ty sama sa mozes rozhodnut ze nechas ludi, aby ti pomohli a pomoct aj sama sebe. Predstav si, kolko tvojich rovesnikov prave teraz lezi na onkologii s ortielom smrti a dali by cokolvek za to, aby boli vonku, na intraku alebo v praci, viedli normalny zivot a mali sancu ho prezit dlhy a stastny s ludmi, ktorych miluju. Kolko z tvojich rovesnikov nema rodicov, lebo uz zomreli alebo ich opustili, kolko ich nema na VS ani nemaju pracu a perspektiva je velmi mala... Predstav si mladych ludi, ktori su postihnuti, bez koncatin alebo na vozikoch, s mentalnym alebo fyzickym hendikepom, a bojuju, makaju na sebe, veria si, studuju, pracuju, robia sporty alebo umenie a snazia sa prezit naplno kazdy den. Skus si predstavit kolko ludi na svete by bolo vdacnych, keby zili v mieri, v teplom a bezpecnom dome, byte, internate, netrpeli hladom alebo smadom, nemuseli driet nekonecne hodiny kvoli almuzne... Mas vela veci, za ktore mozes dakovat, len ich pre samu seba nevidis. Chcela si psa? A ako, ked si na internate? Preco by mali rodicia prevziat zodpovednost a starostlivost za tvoje zviera? Dostuduj, najdi si pracu, byt a mozes mat psika, pokial nebude cely den doma sam. Ak mas rada psy, zacni pomahat v utulku... alebo ako brigadu skus vencit ludom psiky... Odporucam robit nejaky sport, napriklad beh velmi pomaha psychike, existuje aj silna kominuta bezcov na socialnych sietach, napriklad skupina Irun na facebooku, kde sa mozes dat dokopy s inymi bezcami, na spolocne behy, preteky amaterov atd. Skus robit nejaku charitu, pomahat ludom, co to maju tazsie ako ty, pochopis, ze sa mas vlastne uplne super. Vela citaj, vela spi, bud na cerstvom vzduchu, zacni cestovat, vyuzi couchsurfing a zlavy pre studentov, objavuj svet... drzim palce.
A este si pocitkaj o burn out syndrome, hlavne o tom, ako s nim bojovat.
@alenky sú to problémy,všetko sú problémy,lebo sa necítim šťastná ani spokojná,cítim sa hrozne nešťastná,uzkostná,a nič ma nebaví z toho,čo si vymenovala.skúšala som už všeličo.s priateľom chodím na pivo,nebaví ma to,kedysi som na diskotéky chodila,ani to ma nebaví,šport ma vôbec nezaujíma,o seba sa nestarám,nebaví ma ani to,nič sa mi nechce.som vkuse každý týžden nejako inak chorá.no najmä sim chorá zo života a zo vzťahov,ktoré su tu.neviem zvládať všetko ľavou zadnou ..vždymnou všetko otrasie.neviem sa postaviť na nohy.čítam veľa a aj o tomto,o pozítivnom myslení,ale nepomáha mi to,max na dva dni,a tak vkuse plačem,každý den,nemám sa prečo usmievať.
@peneloppe bola som aj za psychiatrom,dal mi nejaké lieky,nič nepomohli,ešte vedlajšie učinky som mala,bola som za troma psychologmi,nič,ani jeden nepomohol natrvalo,nikto mi nevie pomocť,dokonca som bola za liecitelmi všelijakými,ani tí nepomohli.nikto mi akosi nevie pomôcť.
@jumama burn out syndrom mám,to je evidentné,počítaného mám o nom veľa.
nie je to pre mna novinka
@yarnie a máš nejaký liek,ked už si taká všemocná,že vieš všetko a na všetko liek,ked mám veľké zdravotné problémy,ktoré ani lekári nevedia z čoho,tak na to odpoved asi nemáš čo..
nebol problém v tom,že by somsa nepripravila na skúšky,ale z nášho odboru nás tam nechceli na Ing,len svojich.vyslovene to povedali.a hcela som žiť v prahe,nemám sa ako ostrihnuť od rodiny,živia ma,nemám peniaze,čo zarobím asi tak z brigády ?
a prednášku o tom,ako iní žijú nepotrebujem,to je teraz to posledné,čo potrebujem,veľmi dobre to viem,ale ja tiež mám život hrozný,tiež som všelijako chorá,hoci nie som na vozičku.....dík za rady.ale také nepotrebujem...nepotrebujem ľudí,ktorí sa robia mudrymi.
Niekto ti musi pomoct, ved to nie je az take beznadejne. Hlavne sa odstrihni od negativnych vplyvov. Priatelovi daj zbohom, darmo mu zomrela mama a ma zdr. problem ale ked vam to neklape, zbytocne to natahujes a kazis sancu sebe aj jemu najst si vhodneho partnera.
Zacni drobnymi zmenami. Nieco ta musi bavit v zivote? Co to je? Neivem, rada fotis? Rada citas? rada chodis do kina? Tak rob co ta tesi a tes sa z malickosti. A preco nemas kamosky na intraku?
@marisola A preco by si sa mala citit stastna a spokojna? Myslis, ze na stastie a spokojnost existuje nejaky automaticky narok? Ze to pride same od seba? Pozri, ak mas depresiu, myslim tu depresiu sposobenu chemickou nerovnovahou mozgu, tak potrebujes psychiatra a nastavit lieky, mozno prve nezaberu ale treba skusat, kym to nepomoze. Potom samozrejme aj serioznu terapiu, lebo ty mas aj vztahove problemy, zataz z detstva, to vsetko su veci, ktore si musis vyriesit v sebe, kym sa pohnes dalej. Ale inak naozaj nemas vazne problemy, nic take, co by ta malo takto zlomit.
Psychiatri a psychologičky nepomohli, ani lieky nepomohli ani nič...Dobro existuje, len ho treba prijať. Neskúšala si sa obrátiť na Boha? mne keď je ťažko, vojdem do kostola, porozprávam sa s ním, dám celý svoj život do Jeho rúk a ešte sa nestalo, že by ma sklamal. Neviem teda, či si veriaca, ja ti len dávam radu... Blúdiš a nevieš nájsť cestu, potrebuješ ten správny smer a všetko sa časom urovná,uvidíš, len sa otvor dobru, ľudom okolo seba, snaz sa v nich nájst nieco dobré...uvidís, vsetko bude fajn, len svoje trápenie odovzdaj Bohu a on sa postará.
@marisola No prepac, je kopec ludi, co sa zivia sami pocas studii, ja som tiez musela pracovat popri skole stale a nie preto, ze by rodicia nechceli financovat ale ja sama som nechcela byt na nich zavisla. Existuju aj pozicky na studium. S tvojim pristupom sa ani necudujem, ze nemas okolo seba ludi, co by ta podporili, ked sa takto chovas k tym co si precitali tvoje problemy a chceli ti pomoct, ja som ti nedala prednasku, ja som ti ukazala realitu, aka je. Ak by vsetko bolo ako hovoris, ak neexistuje riesenie na tvoje problemy, ak sa neda zmenit pohlad na svet a postoj k sebe, tak potom ano, tvoj zivot je katastrofa, mas to hrozne tazke a neda sa ti pomoct. Toto si chcela pocut? Pomohlo to to? Ak mas zdravotne problemy, to mi je luto, ale obavam sa, ze uzko suvisia s psychikou a nezbavis sa ich, kym nezmenis pristup. Vsetci ludia maju zivot nejakym sposobom tazky a zlozity, niekto viac a niekto menej, ale podstatne je, co s tym robia, nie to, co im osud priniesol. Ja mam uz svoj vek, rodinu, zazila som si toho pomerne vela v zivote, ale tuto na fore o tom pisat nebudem, ale ver mi, ze od problemov s rodicmi, vo vztahu, s osamelostou, mojich zdravotnych problemov, cez velke zdravotne problemy mojich deti a celozivotne hendikepy, s ktorymi sa budu trapit cely zivot a ktore ovplyvnuju moj zivot dennodenne, viem, o com hovorim. Je to na tebe. Mozes zivot zit a bojovat, mozes ho preflakat a predepkovat a pretrapit sa. Nech uz hras s akymikolvek kartami, vzdy sa mozes rozhodnut, ako to bude.
@marisola Toto je na psychiatra, nie v zlom, tiež sa liečim, lieky nezaberu hneď, aj ja mávam vedľajšie účinky, a fakt hnusne, ale za mesiac je lepšie, tiež som si myslela, že som nejako strašne chorá, behala som po lekároch a nič nezistili, až som navštívila psychiatra a ten pomohol.
@marisola je to tu anonymne, tak sa spytam....uprimne... uzila si niekedy v zivote extazu? Uzila si alebo uzivas marihuanu?
Je to blbe pocuvat, ale ano, v tvojom veku ma vela dievcat pocit ze zivot je na houby, hneva ich zavislost od rodicov ale zaroven este nedokazu byt nezavisle a rodicov potrebuju, hneva ich skola a maju ine predstavy o svojom zivote. To ze vsetko sa casom nejako upravi je asi zbytocne s tebou riesit, ale...kym sa tak stane, vyuzi tento cas napriklad na dobrovolnicku pracu. Ty pomozes inym a mozno aj sama sebe. Potrebujes sa este doucit, dovychovat, dovzdelat, snaz sa obklopit ludmi ktori ti mozu byt vzorom, ktori ta budu inspirovat a od ktorych sa budes ucit. Este nie je z teba hotovy clovek a kym bude tak to boli, tak tento cas nepremarni, pracujes na sebe
@marisola Som prekvapena aj trosku sklamana z toho, ze ta nic nezaujalo. Nepoznam ta, neviem co ta bavi a naplna. Skus obnovit konicky kt.si oblubovala v minulosti a vrat sa k nim. Nie som psycholog, ale z toho co si napisala ako laik usudzujem, ze potrebujes odbornu pomoc zaroven pomoc a podporu z rodiny. Oslov a popros este raz rodicov. Povedz im o svojom probleme. Ak nepomozu rodicia oslov krstnu mamu, tetu... Ak si veriaca zajdi za fararom z Vasej farnosti. Vies zeny ti tu len laicky poradia nie sme lekari, nie sme pri tebe. Potrebujes niekoho komu sa mozes verbalne vyzalovat, kto ta obijme, usmeje sa na teba...
Najvacsou prekazkou tvojmu zivotu si ty sama...
Nepotrebujes vracat cas, potrebujes sa konecne zobudit...
Treba v prvom rade niekde zacat a zacat hovorit "ano to pojde" miesto "mna to aj tak nebudd bavit alebo to bude na prd"
Ja byt tebou zacnem tym, ze si najdem akukolvek brigadu. A nechcem pocut, ze tam malo zarobis lebo aj to malo je viac ako mas teraz od rodicov... Kazde euro je plus a to je super... Navyse vyplnis volny cas a nebudes mat kedy sa lutovat 🙂
Druha faza... Nejaky sport... A nechcem pocut, ze teba nic nebavi... Pre kazdeho sa najde nieco... Nemusis behat alebo chodit do posilky.. Co tak brusny tanec? Jazda na koni? Moznosti je milion a financovat to budes z brigady 🙂 a pri sporte sa uvolnuju endorfiny... Presne co potrebujes
Zabudla som fazu minus jeda: frajera odstrihni.. Nedava ti ten vztah nic dobre akurat ta taha dolu a obera o energiu... Jeho dusevny a zdravotny stav nieje tvoja zodpovednost.. On sa z toho dostane.. Bohuzial nemas na to aby si ho podporovala.. Nevies to ani u seba...
Ked sa ti podaria tieto veci, mozeme pokracovat 🙂
Drzim paste
Ja by som byť tebou išla nikomu pomáhať. Do centra pre týrané ženy, do psieho útulku, do domova dôchodcov... to si už vyber. Nech rozmýšlaš o druhých a nie len o sebe. To pomôže zaručene 🙂
@marisola ja si myslim,ze by si potrebovala resocializacne zariadenie,je to na 12-24 mesiacov,poskytuju pobyt,stravu,pracovne zadelenue a tarapiu
potrebujes za sebou zanechat vsetko zle,a zacat uplne od zaciatku.nebudes riesit rodicov,skolu,dlhodoby vztah.
Si este velmi mlada,mal by sa tvoj zivot uberat uplne inym smerom
sú okolo mna väčšinou naduté kravy v škole,s tými sa baviť nechcem,mám kamošky,samozrejme,čo sa zdravíme,prehodíme pár slov,ale žiadne obrovske priatelstva na celý život,a na intráku už toboz nie,neznášam to mesto,kde študujem,neznášam donho chodiť,a neznášam tam ľudí,preto som tam aj chcela skončiť,hoci som skončila na červený bakalára....
nikdy som nemala extra záľuby,neobľubovala som šport nič,tony kníh mam už precítanych,ale už ma ani tie nebavia,nič iné nemám.
@yarnie
každý šlovek sa chce citit aspon trošku spokojný a šťastný,ved o to predsa ide v živote nie ?a nie,aby sme boli smutní a nešťastní...ja som sa v živote cítila šťastná možno pár dní doetraz,tak skutočne šťastná,čo ma nabilo poz.energiou,všetko skôr beriem melancholicky.aj dovolenka pri mori,namiesto toho,aby som sa tešila,že som konečne tam,tak ja som aj tam ochorela,a dokonca po pár dnoch už som rozmýšľala,ako sa len nechcem vrátiť tu na SR,už som mala depku,že odídeme.
nič si neviem užiť ani vychutnať.
a ako sa chovám,podľa teba?nerozumiem.správam sa ja k ľuďom normálne.som milá ku každému,ale tých prednášok od každého mám už pokrk.
"ved sa usmej,život neni až taký zý,čo si furt zachmurena ?" klasika,každý by len poučal,ale ked proste nemám chuť ani náladu na to,tak čo mám robiť ?
áno,mám paradoxne aj veľké zdrav.problémy,na ktoré ani lekári nevedia prísť prečo ich mám:( a pochodila som už mnoho ordinácii,špecializovane pracoviská,aj v CR aj tu,v BA,MT a nič,preto ma najviac nebavi život,možno by som sa povzniesla nad stresom a krikom doma,nad mizerným frajerom a vzťahom,nad sprostou školou a ľudmi tam,kebyže aspon som zdravá ako repa,ale to neustále behanie po lekároch mi len odčerpáva energiu.a ešte po takých slovenskýc lekároch,ktorí človeka len odbíjajú.a nepomáhajú.
@sissmiss nie,v živote som žiadne drogy nebrala.tudy cesta nevede. na intráku zvykneme popíjať alkohol,ale posledný rok už ani ten nepijem,lebo ani to ma nebaví už.
ďakujem vám za rady...
už mi to pripadá však ako nejaká kliatba...skôr...alebo niečo.
na tomto celom sa podpísali ale podľa mna viaceré faktory,zlé detstvo,zdravotné problémy,nechápavá rodina,zlý vzťah a dlhodobý stres.-preto mám aj zdrav.problémy...a možno aj tá kliatba,verím takým veciam,
by ste sa divili,nerozmýšľam o sebe,práveže vôbec,keby som rozmýšľala stále o sebe,ako vravíte,že sa nudím,alebo čo ste spomínali niektoré,tak by som si už dávno hodila mašľu,ešte šťastie,že nemám absolútne čas na rozmýšľanie o sebe(tuto dnes som to len tak zhodnotila proste),inak neuvažujem,ja som vkuse zamestnaná niečím,stále niečo robím,hoci ani to nechcem robiť,napríklad teraz cez leto som poriadne nemala ani jeden jediný den skutočne voľný.vkuse niečo robím.a aj tak vidíte,mám depky a poriadne,vkuse niečo riešim,psychicky som úplne vyčerpaná,práveže a fyzicky už tiež....leto,voľnio,slnečné dni...mala by som s atešiť,oddychovať ,vegetiť s knihou v ruke,a ja som nemala ani jeden jediný den pekný a krásny,každý den bol zlý,každý den som plakala,i kedlen na chvíľku...nebavio ma vlastne nič...do všetkého sa musím nútiť.
aj tá dovolenka,konečne som si myslela,že si oddýchnem po každej stránke,nič ssa neudialo,bola som aj tak v strese,lebo som tam ochorela,poriadne..:( plakala som tam,proste hrôza a des,a to si potom človek nemôže užívať dovolenku.predsa,,,
@marisola
presne viem, ako sa citis. Ked na mna pride tento stav, tak presne toto citim. Ani nevies, ako ti rozumiem.
Vyse roka chodim k psychoterapeutke. Psychika nie je rezna rana, chripka, slepe crevo, ani nic, co das do poriadku za par dni. Je to dlhodoby proces, na ktorom treba ale zacat pracovat hned. Ja som si asi po pol roku az roku uvedomila, ze sa mam lepsie ako minle leto.
Odporucam ti, najdi si psychologa, psychoterapeuta, ale nepocitaj s tym, ze za tri sedenia budes OK. To sa jednoducho NEDA.
Takisto, necakaj, ze dany odbornik urobi pracu za teba. NIE. Musis spolupracovat, skor by som povedala, ze to ani nie je spolupraca ako samostatna praca na sebe samej. Odbornik by ti mal iba nastavit zrkadlo a ukazat ti, ako zijes.
Mozno sa niektore chytite za hlavu, ale vies co pomaha? Ziadne to-do listy, ziadne motiacne knihy, clanky, ziadne odkazy na chladnicke, zrkadle, zubnej kefke v zneni - som krasna, som uspesna, som uzasna, vsetci ma miluju....
Zober pero a papier, nie PC a klavesnicu!! Napis si vsetko, co ta v zivote trapi, vsetko co robis podla teba zle, co ti ublizuje, naskrab tam uplne vsetku krivdu na tomto svete. Vyklop tam uplne vsetko, ver mi, ze rozmoceny papier od slz ti pomoze. Napis to ako dennik, blog, ako knihu,... trebars aj ako rozluckovy list.... Potom si to precitaj ocami niekoho ineho. Napr. tvojich rodicov, predstav si, ako by to citali oni, alebo tvoj priatel. Ver mi, v momente ako si tu depresivnu vec po sebe precitas, si uvedomis, ze to tu naozaj nie je az take zle.
Nie je to liek, ale treba VZDY treba hladat cestu. Ked som bola na tom uz o dost lepsie, naucila som sa depresie zahanat cinnostou. Preto mam v byte vymalovane steny, vyskarovane kachlicky, upratany bordel v papieroch, kabloch, kozmetike, atd. atd. Alebo chod behat, do fitka, chod sa prejst, chod si umyt a povysavat auto, zober stare saty a presi ich, zasi diery na svetroch, zacni strikovat, hackovat, pretried ponozky, povyhadzuj stare topanky, zacni pisat knihu,.... cokolvek rob.
Nie je to jednoduche a pytat si rady v tvojom pripade nema zmysel. V tvojom stave ich velmi tazko prijmes, hlavne tie pozitivne, pretoze je to v tvojej mysli, ktorej vonkajsie prostredie nerozumie. A este raz - kasli na okolie, na rodicov, na kamosky - tych uz nikdy nezmenis. Musis sa na to pozerat inak, ako na skusenost, priucku, na nieco, co ti malo dodat silu v zivote. Skus rozmyslat nad tym, ako ta toto vsetko, a tito vsetci, robia silnejsou.
Kazdy ma na pleciach len tolko, kolko zvladne. Je ale na kazdom, ci sa voci tomu postavi, alebo sa tomu podda.
SILNO ti drzim vsetkyc 20.
Máš depresie . Treba navštívit lekára - predpíše lieky. ak nie si s priateľom šťastná - radšej z toho vzťahu odíď. Prečo máš napísané že sa snažíš otehotnieť? to vážne? v takomto stave. Hormóny tvoju psychiku rozhádžu ešte viac. A starostlivosť o malé bábo tiež dá zabrať. Máš ešte len 21 rokov - si mladučká, ešte stále môže prísť ten Pán Dokonalý. Ak aj má niekto o Teba záujem resp. sa mu páčiš - ale ako má prísť keď máš vzťah s iným mužom? nie každý má odvahu leva..... Láska je krehká a zraniteľná. Sústreď sa na svoje zdravie, rob čo ťa baví. Mohol by ti pomôcť aj šport. Začni športovať. Len tak pre svoje potešenie....
@marisola Ja tu citim frustraciu a dlhodobe depresie z tohto pribehu,podla toho co je tu popisane.
Prvé čo mna napadlo je zajst za dobrou psychoterapeutkou.
Nemozes mat takyto postoj k zivotu,ze vsetci okolo mna su zlí,ja som zlá,moj priatel je zlý.NIE!!!....Takyto pohlad na svet eeee.
Este ma napadlo,nie je toto dalsi vymysleny pribeh???Tolko rad,a ani jedna mi nepride vhod???...
Vzdy si treba najst svetly bod. Hocijaky a na to aa opriet a ist, kracat dalej. Musis sa naucit mat rada. Mala by si sa o seba starat.co tak pekne sa upravit, obliect, dat si kazde rano nejaky ciel, treba si verit, posuvat sa a pritom aj nechat veci same plynut. Neverim ze je uplne vsetko zle. Mozno to len ty tak kriticky vnimas. Treba ospustit, oslobodit sa a nebrat veci az tak vazne. Mysli na to aky zivot ta caka ked budes nadalej takto premyslat vsetci to na tebe uvidia a nebudes mat nic pekne nikdd v zivote lebo si to vsugeruvas. To ze mas na nic rodicov za to nemozes, nezmenia sa a ty to vies ale mozes skusit hladat oporu v inych ludoch. Ver ze este ta caka nieco pekne. Manzel, rodina...vies ake je to krasne? Uz nie si dieta, najdes si lepsiu pracu, priatelov..raz pride dieta a krasny rodinny zivot ktory ta bude naplnat a kazdy den bavit sa starat a vychovavat dieta. Zivot je napriek problemom nadherny. Vsetko ide, vsetko sa da. Hovori ti to ta, co ma tiez o nicom rodicov a spustu problemov ale treba najst v sebe silu a svetly bod. Ked nie je teraz, pride...chce to cas, netyraj sa a ver si a pracuj na sebe. Ale v prvom rade nauc sa mat rada samu seba to je zaklad.
Mala som kamosku s rovnakymy osudom. Az ked sa odstahovala prec od rodiny (hysterickej) a na opacny koniec republiky sa zacala na svet pozerat inak. Teraz sa vydala, je tehotna a aj ked nie je denne od radosti cela bez seba, tak uz je uplne v pohode. Takze este musis vydrzat kym dokoncis skolu a potom sa pobalis a zacnes novy zivot.
vkuse som v strese,a pod tlakom,už to dalej neviem vydržať ,z každej strany sa to na mna sype,každý živ.problém ma stresue,vždy ma všetko otrávi a znechutí,alebo rozosmutnie,mám pocit,že mi chýba množstvo lásky,ja mám v sebe veľa lásky,ale .......
chcela by som žiť v harmonii v rodinnej láske,porozumení,nie v krku,a deptaní,stále mi len do hlavy vtlkali ,že nech som dokonalá,tak sa zo mna stala perfekcionistka,ktorá nesmela mať ani jednu jedinu dvojku na vysvedčení a teraz musí mať samé ačka na výške,o chlapcov už ani moc záujem nemám,ani oni nikdy o mna nejavili extra záujem,hoci ľudia hovoria,že mi nič nechýba a som pekná sympoška,tak proste chalani nejavia záujem,z čoho som tiež dostatočne zdeprimovaná,pohybujem sa aj po dop.prostriedkoch,aj škole,atd,nenašla som nikoho,čo by javil nejaký záujem,okrem toho,čo mám doma,ale ten neviem ...celé zle s ním.
brala som aj lieky na ukludnenie,lebo pred skúškami zvyknem vracať a celú noc sa triasť ,ako aj pred maturitou,to som zase od stresu odpadla,tak -lieky som brala,nepomohli ani jedny,brala som ich asi sedem druhov postupne,nič.len ma to uspávalo,som klbko nervov v takýchto rokoch..vravím neteší ma nič,zabudla som sa usmievať.nemám dôvod.ste na tom aj vy podobne ??