Mentálna anorexia - strach

dankaeliska
7. júl 2024

Dobrý večer je tu niekto kto má mentálnu anorexiu ?
mám mentálnu anorexiu strach s prehĺtanía jedla že sa ním udusim žijem s timto iba ja alebo je tu niekto kto to mal a vyliečil sa stiho mám 150cm 43kg predtým som važila 53kg +-56kg najviac strašne som schudla každý sa mi vismieva aká chudá som ľudia ma nespoznávajú veľmi sa hanbím tak veľmi by som sa chcela najesť ako predtým ale nedá sa to stále mám strach že keď prehltnem jedlo že sa ňim zadusim trvá to už skoro 2 roky som stoho unavená mohol by mi niekto poradiť čo mám stým robiť chodím aj k psychiatrovy ale nepomáha to :( ďakujem za každú odpovedať a radu

zena666
7. júl 2024

@dankaeliska psychiater nenavrhol liečenie?

tinalia
7. júl 2024

Kontaktuj Chuť žiť. A psychiater mal uz davno navrhnut psychoterapie alebo inú liečbu. Držím palce

tomas123456789b
7. júl 2024

No tak mali by ťa hospitalizovať, a dokiaľ sa nenaučíš jesť cez ústa, budú ti podávať jedlo cez žilu, intravenozne cez infúzie, a cez tie sa naozaj nezadusíš... teda nie že by sa zadusila ak budeš jesť ústami....
Ak sa bojíš že sa udusíš, tak pri každom prehltnutí maj pri sebe pohár vody, a naozaj aj keby sa ti jedlo v hrdle zaseklo tak ked si to zapiješ pohárom vody tak zaseknuté jedlo sa "odsekne".

marianarem
7. júl 2024

@dankaeliska Tak povedala by som, ze to je na liecenie (teda hospitalizaciu), v ramci toho budes mat aj intenzivnu psychoterapiu. Urcite ma ten strach nejake svoje korene, pravdepodobne sa takto manifestuje hlbsi strach z niecoho ineho.

dankaeliska
autor
7. júl 2024

@marianarem Dobrý večer ako som porodila dcéru pred rokom aj pol od vtedy to začalo mala som aj problémi v súkromnom živote a prestala som jesť cez tie všetke stresy mala som sekciu ťažko som ju zvládala chodím pravidelne k psychiatrovy dáva mi antidepresíva ktoré majú zle účinky neviem čo mám robiť či to mám vzdať alebo bojovať ten strach mám vetsi a vetši naokolo ľudia sa mi dosť vismievaju aj rodina mi dáva na javo ako strašne vipadam rodičia pri mne stoja chcú mi pomôcť ďaleko od nich bývam naštevujeme sa tak 2krat za týždeň volám každý deň neviem dávam si za vinu aký život mám ruťy sa mi dole kopcom

marianarem
7. júl 2024

@dankaeliska No najlepsie tu hospitalizaciu a ak nechces odist od dietata, tak urcite treba psychologa co najskor. Ked sa bojis zadusenia, tak mozno by som si polozila otazku, ci z niecoho ineho v zivote nemas pocit, ze ta to dusi.
Inac poznam jednu babu, co mala tiez tento problem, ledva sa najedla, po kusockoch. Ona to riesila nutridrinkami, z toho mala dost kalorii a nevychudla. Pomahalo jej aj, ked pri jedeni mala spolocnost, vtedy sa bala menej. Bola aj na lieceni, potom dlho chodila do denneho stacionara a na terapiu, pomahalo jej to.
Urcite to nevzdavaj, toto su veci, ktore sa daju riesit, urcite aspon vyrazne zlepsit. Za vinu si to nemusis davat, hocikomu sa moze zivot zvrtnut, je to nieco, co sa proste stava, nie si vobec jedina. Problemy proste v zivote nastavaju, aj tazke obdobia, treba vzdy skusat nejako kracat dalej.

dankaeliska
autor
7. júl 2024

@marianarem Áno to mám aj tak keď sú rodičia pri mne tak zjem celý tanier tým že má zahovaraju ale keď som sama tak ledva zjem jogurt pijem nutridrinky aj ja všelijaké príchute beriem už asy pol roka beriem aj tabletky neurol ktoré má upokoja ale neberiem ich často kvôli malej lebo sa mi chce spať po nich a mala sa mi chce hrať potrebuje má pri sebe nechcem ju nechať a ísť do na dáke liečenie neviem posledny týždeň mám pocit ako keby že strácam už vlastne seba prestalo má všetko baviť čim dlhšie stým žijem tým je to horšie ešte pred dvoma mesiacmi som to tak zvládala že sa posúvam k lepšiemu ale posledné dva týždne má nebaví ani žiť keď vidím ľudí ako sa na mňa pozerajú známy ,rodina aj cudzí pokukuju na mňa a dostávam dosť časté otázky nemáš čo " jesť " že si taká chudá dáva mi to aj priateľ na javo že budem ako kostra za chvíľu neviem už som unavená každý deň si vravím to isté a to je to že musím bojovať kvôli mojej dcére aby som ju vychovala :(

marianarem
7. júl 2024

@dankaeliska Tak najdi toho psychologa. Nielen psychiatra, ten nerobi terapie. A pri priatelovi sa najest nevies, len pri rodicoch?
Inac ja neviem, ci toto je ozaj anorexia, ta kamoska, co som spominala, tak mala diagnostikovanu panicku poruchu a toto bol jej prejav.

deti95060810
7. júl 2024

ale zas nemáš tak najhoršiu váhu... na svoju výšku máš celkom dosť...
ja mám 167/52kg...

dankaeliska
autor
7. júl 2024

@marianarem Na Papiery mám napísané Mentálna Anorexia ktorú si myslím že nemám lebo ja chcem jesť len sa strašne bojím Skúsim si nájsť nejakého psychológa no pri priateľovi sa najem ako kedy od kedy som prestala jesť dosť často sa hádame aj náš stah sa narušil a to dosť myslím si že sa chvíľu to asy somnou ďalej nevládne a nechá má :( ale aj by som ho vedela pochopiť keď vlastne asy sa toto začalo len kvôli mne ...

dankaeliska
autor
7. júl 2024

@deti95060810 Nieje to najhoršie ale u mňa je to zle že my vidno kosťy Panva ani nevravím a kľúčna kosť mi trči jedine čo má zachraňuje to sú asy tie oversize nohavice 🙂 nevidno to tak

slovakboy
8. júl 2024

@dankaeliska prečítal som si len niečo o mentálnej anorexii príznaky a nikde satam nespomína strach z prehĺtania. Iba ak by sa nejaký iny strach premietol do strachu z prehĺtania. Nie som odborník a neodborné rady by ti mohli uškodiť. Na druhú stranu niektorí odborníci sú takí leniví, že neskúmajú ďalej. Preto vyhľadaj ešte iného psychiatra. Ja zo svojej skúsenosti môžem ti naznačiť cesty. Mal som úzkosti a panické ataky. Na začiatku mi panické ataky spúšťalo aj jedlo. Bolo to ale také, že som sa ráno normálne najedol a o pár minút prišiel atak. Cítil som že telo reaguje na to jedlo ako na niečo čo ho ohrozuje z vnútra. Ppznam človeka, ktorý má ataky a jemu ich vždy spustí jedlo. Má ich raz za čas a hovorim mu aby sa liečil ale vždy to nejako zvládne pomocou Neurolu lekárov už neotravuje s vyšetreniami a u psychiatra bol. Ten mu to potvrdil aj lieky má ale neberie ich. Proste si odtrpí atak niekedy to vyzvracia niekeedy nie a ide ďalej. Určite netrpí mentálnou anorexioi ale úzkosťou. Tiež schudol ale keďže to nemá denne tak to nie je vidieť. Preto pouvažuj nad tým, že sa popýtaš na úzkosti. To je ten strach. Nejde tak ľahko prekonať ale uzkosť sa dá liečiť. A to by sa ti začalo postupne zlepšovať.

slovakboy
8. júl 2024

@dankaeliska Prosím ale nenechaj sa mnou vmanipulovať do novej diagnózy. Len vidím, že sa trápiš a píšeš nie o odpore k jedlu, ale o strachu. Úzkosť je druh strachu. Alebo úzkosť sa prejavuje aj strachom. Súčasne píšeš, že ty nechceš byť chudá. To správanie okolia ti nepomáha, ale neber to ako útok na seba. Oni ti chcú pomôcť a robia to blbým spôsobom. Neuvedomujú si, že ti tým ubližujú. Nechcú ti ubližovať, len si to neuvedomujú. Preto to nevzťahuj na svoju osobu. AD ti nepomáhajú, lebo to nestačí. Len lieky nestačia. Moderné antidepresíva sú skvelé, neutlmujú, nikto nevidí, že ich užívaš, ale účinkujú pomaly a tvojou úlohou je za ten čas, kým zaúčinkujú pracovať so svojími myšlienkami. Existuje pár univerzálnych pravidiel. Ľahko sa povedia, ale ťažko realizujú. Pomôže začať ich cvičiť a začať máličkom:
- Nebrať si veci osobne. Keď ti niekto povie niečo o tebe, to nehovorí o tebe, ale o sebe, alebo o svojom myslení. Pokús sa to uvedomiť si pri malých veciach. Teba sa to netýka. Pozri si aj toto vtipné video.

https://www.youtube.com/watch?v=nbv8jDfyDR0


- Pokús sa nemyslieť. Zastavuj myšlienky a hlavne keď sú negatívne, nerozvíjaj ich. Strach je typický dôsledok rozvíjanej myšlienky. Z myšlienky A vznikne myšlienka B. Z nej myšlienka C a tak ďalej. Možno prvé dve myšlienky ešte sú napojené na seba reálnymi faktami alebo dôkazmi, ale tie ďalšie sú už len domnienky. Výmysly. Nakoniec dôjdeš k myšlienke Z a tá absolútne nesúvisí s myšlienkou A. No vyvolá v tebe veľký strach, keďže tvorba myšlienok je u teba smerom k negatívnym. Práve zmena myslenia je kľúčová pri liečení úzkosti. Nejde to hneď a ľahko, ale dá sa začať. A po krôčikoch postupovať.
- Oddych. Celkový oddych od vnemov. Od vonkajších vnemov. Nepozeraj správy, ani tie pozitívne. Nečítaj veľa, nepočúvaj. Ani agresívnu hudbu. Ak tak relaxačnú hudbu. Meditácia. Jógové dýchanie mne veľmi veľmi pomohlo. Nádych do brucha a hrudníka a výdych predĺžiť. Keď pociťuješ strach, spomaľ výdych. Nejde to ľahko, lebo niečo ťa núti sa čo najskôr nadýchnuť. No ak spomalíš výdych, pocítiš mierne zlepšenie. Nemysli. To som už písal v predošlom bode. To nemyslenie trénuj tak, že si odstopuješ približne ako dlho vieš nemyslieť na nič. Možno začneš na jednej sekunde, ako to bolo u mňa. Ale pokúšaj sa o to. Aj to pokúšanie sa je úľava. Ak ti to nejde a vieš vydržať skutočne len sekundu, tak rob medzi pokusmi pauzy. Ak by si hneď po neúspešnom pokuse sa pokúšala znovu nemyslieť, budeš frustrovaná. Ak ti nejde nemyslieť, tak môžeš ako alternatívu myslieť na niečo pekné. Neutrálne, napríklad ja som myslel na pláž s pieskom a slnkom. Predstavuj si detaily. Ako ležíš na tej pláži, ako chodíš po horúcom piesku, predstavuj si ten piesok, slnečné lúče ako hrejú a svietia. Cieľom je oddych. Oddych od myšlienok. Môžeš si predstavovať aj nereálne veci. Napríklad planétu kde sú takéto pláže. Ja som si predstavoval planétu Valerian, z filmu Valerian, mesto tisícich planét. Mozog nevie rozoznať realitu od fikcie a preto podobne ako fikcia v tebe vie vyvolať strach, tak vie fikcia aj liečiť. Využi to vo svoj prospech. Nepredstavuj si ale dráždivé veci. Vždy sleduj čo to v tebe vyvoláva. Ak je to zlé, okamžite zastavuj. Ak dobré, pokračuj. To sú také jemné cítenia. Určite to poznáš. To isté aj pri diskusii s ľuďmi. Ak ti s niekým nie je dobre, okamžite ukonči diskusiu, vyhovor sa, schovaj sa, môžeš aj klamať. Ty si prvoradá. Cieľom je oddych, relax, uvoľnenie. Redukovať vnemy a redukovať napätie. Opak napätia je uvoľnenie. Opak negatívnych myšlienok sú pozitívne myšlienky. Alebo žiadne. Žiadne myšlienky úžasne uľavujú mozgu a ihneď to budeš cítiť. Ak sa posunieš z 1 sekundy na 5 sekúnd, už budeš cítiť pokrok. Ak na 15 sekúnd, tak už ti bude fajn. Sú ľudia, ktorí dokážu nemyslieť aj celé hodiny. To sú tie úžasné meditačné techniky, ktoré veľmi veľmi pomáhajú v psychohygiene.
- Uvedom si, že nie si povinná odpovedať každému na otázky a nemusíš na otázky reagovať. Ani na hodnotenia teba samej. Ty nie si povinná nikomu nič dokazovať. Tvoja hodnota nespočíva v tom.
- Objatia a pohladenie. Po ramenách. Navzájom s manželom, ale aj s deťmi. Po ramenách a trapézoch. To uvoľňuje.
- Pomáha aj zamestnanie mysle náročnými úkonmi. Napríklad počítať všetky farebné veci v byte. Alebo 5 vecí nájsť červených, 5 zelených. Spočíta tri zvuky v izbe a vonku. Pomáha aj počítať náročnejšie matematické operácie. Napríklad 999-17 a potom výsledok znovu mínus 17 atd. atd. To je možno práve to, prečo sa ti darí počas rozhovoru s rodičmi lepšie jesť. Zamestnajú tvoju myseľ. Ale pozor, čím tú myseľ zamestnávaš. Aby z toho nevzniklo reťazenie myšlienok a nakoniec myšlienkový konštrukt, čiže nereálny blud, nereálny strašiak, ako som písal v prvom bode. Ak zbadáš vo svojej reťazi myšlienok negatívneho votrelca, zastav ho inneď.
- Uvedom si svoju hodnotu. Napíš si na papier všetko dobré, čo si doteraz od svojho narodenia urobila. Píš všetko, dokonca aj to, že si sa narodila. Aj to je veľký úspech a víťazstvo. Jednotky v škole, ak si bola päťkárka tak nejaké iné výsledky. Hľadaj v mysli len tie úspechy. Maličké malilinké. Kamarátstva, športové úspechy. A nie len tvoje úspechy ale aj úspechy ku ktorým si ty dopomohla niekomu inému. Niečo si vykonala. Si matka, dala si život, to sú šialené úspechy. Uvedom si, čo znamenáš pre rodičov, pre deti, pre muža. Žiješ tu na tejto planéte a najbližšia taká - ešte ju nenašli a hľadajú veľmi preveľmi. Pozri sa na svoje fotky z detstva. Neporovnávaj sa. Vždy budú lepší, krajší úspešnejší. Ty si jedinečná a na tomto svete si najdôležitejšia pre samú seba sama ty. Uvedom si to. Keď som mal pocit že zomieram, vtedy som si to uvedomil. Uvedom si to, keď ti je zle. Kto je vtedy najdôležitejší? Každý deň si napíš do zošita, do diára, čo dobré sa ti podarilo, čo pekné si zažila. Aj maličkosti. Aj že si niekoho dobrého stretla, že sa ti niečo pekné udialo. Napíš si to. Stačia tri veci. O týždeň si prečítaj čo tam máš napísané. Budeš sa diviť.
- Ak sa dá, viacej spi. Pravidelnosť zaspávania, rituál zaspávania. Existujú aj nenávykové tabletky, Calmaben. Tie ti môže psychiater predpísať.
- Pozoruj prírodu, pozoruj kvety, stromy, lúky, ja som si predstavoval aj lúku krásnych kvetov, raj. Pozoruj zvieratká, vtáky, hmyz, dážďovky, my máme doma pavúka, ktorého si nikto nedovolí vypratať zo steny. Pozoruj oblaky ako prúdia po oblohe. Všimni si mesiac, slnko. Toto je krásne video o mesiačiku, všímaj si ako vychádza a zapadá a ako to sedí s týmto vysvetlením.

https://www.youtube.com/watch?v=3lrnNUqTmGU


- Ak ti je najhoršie vezmi si Neurol. V akútnej fáze strachu je to správna voľba. Ak po ňom spíš, ak ho neberieš vždy keď ťa niečo zabolí, tak sa netreba báť návyku. Zapisuj si každú tabletku do diára, napíš si okolnosti, za akých si ju musela vziať. A môžeš informovať o tom lekára. Ja som bral v akútnej fáze jednu dve tabletky denne, po troch týždňoch som už bral len raz za niekoľko dní keď bolo najhoršie. A neskôr raz za mesiac keď prišla úzkosť silnejšia. Mal som veľmi silné ataky a veľmi silné úzkosti. Mučivé. Nejdem to tu popisovať. Trpel som aj nechutenstvom, schudol som a musel som sa nútiť do jedenia. Úzkosť má rôzne prejavy.
- Nenálepkuj sa. Nestigmatizuj sa. Ja som anorektička, ja mám úzkosti, ja som to a to. Pragmaticky ak k tomu pristupuješ, prijmi že ti asi niečo je. To zas netreba odsúvať, mohlo by ťa to dobehnúť neskôr. Ale nenálepkuj sa. Najlepšie je použiť formulky prijatia: Aj keď mi je zle, aj tak sa prijímam a mám sa rada. Aj keď nemôžem zjesť toto jedlo, aj tak sa prijímam a mám sa rada. Aj keď ma dusí pri jedení, aj tak sa prijímam a mám sa rada. Aj keď mám strach, aj tak sa prijímam a mám sa rada. Toto si opakuj nahlas a aj 10 krát po sebe jednu a tú istú vetu. Uvedom si čo vlastne hovoríš a aká je to silná pravda. Ako veľmi to potrebuješ. Prijať sa a mať sa rada. Ako veľmi ti to pomôže. Pozri si na internete metódu EKT. To sú práve tieto formulky a cviky. Ja som ich robil niekedy denne. Teraz občas.

Ešte raz, ja netvrdím, že máš úzkosti, nedávam ti ani nálepku ani diagnózu. Ale ak si vyskúšaš tieto univerzálne cvičenia, ktoré mne veľmi preveľmi pomohli a stále pomáhajú, tak ti nemôžu uškodiť. A ak by si pri nejakej tejto metóde pocítila zlé pocity, ihneď máš právo kedykoľvek ju zastaviť a nič si nevyčítať. Proste každému pomáha niečo iné. Nie aby si sa obviňovala za to, že nedokážeš nemyslieť. Proste tak to má teraz byť. Diagnózu úzkosti ti potvrdí len lekár, spýtaj sa ho na to. Spýtaj sa ho, či neuvažoval aj o takejto alternatíve.

ktochytavzite
8. júl 2024

@dankaeliska už len kvôli dieťaťu sa skus pre.oct tak skus mixovať stravu,normálne sa nejedz a nemysli na to najhoršie v skratke jedz.