Ahojte, v posledných dňoch zažívam najmä večer, prípadne v tme a keď som sama, niečo ako úzkostné stavy... Vyľaká ma aj puknutie dlážky, búši mi srdce, všetkého sa bojím, v hlave mi blúdia katastrofické myšlienky, ktoré si neviem usporiadať. Mám dve malé deti, som tri mesiace po pôrode, prestávam kojiť (problémy s mliekom boli od začiatku, nijako to nesúvisí s týmto mojím problémom), veľa som pribrala, a preto som sa dala na diétu (vylúčila som cukor). Môže to byť nejako spojené? Inak som šťastná, nemám vážnejšie problémy, s manželom si rozumieme, dokonca som mu včera všetko povedala a úplne som sa pri ňom upokojila. Prosím, poraďte, čo robiť v takej situácii? A ako sa tomu do budúcnosti vyhýbať? Je to naozaj nepríjemné, najmä keď som doma s deťmi sama, tak, ako teraz...
ako si vylucila cukor ?ja sa tiez bojim po tme sama bez manzela a predstavujem si kraviny a tiez sa bojim ked daco buchne ...nekukam horory lebo to by bol moj koniec proste predstavivost robi svoje mozog sa nudi
Skús SEDATIV PC a ak nezaberie, odbornú pomoc.
Skus magnezium a vitamin B.to zeny maju po porode bezne malo vitaminov lebo to ide do mlieka.a zvlast ak si vylucila cukor tak ti mozu vitaminy chybat.tu na MK je zalozena tema Depresia.Ako sa jej najrychlejsie zbavit.skus pozriet tam zeny sa tam o kadecom radia mozno niektora prezivala to co ty a bude ti vediet poradit.drzim prsty aby si sa z toho rychlo dostala.a ak si veriaca tak hlavne modlitba
Lieky ako Sedatif PC zatial nechcem, supla som si aspon magnezko... @sykorkauhliarka cez tehu aj pocas dojcenia som jedla dost vela sladkosti, ja sladke proste milujem... a ked uz nie je mliecko, niet sa na co vyhovarat, tak som sa dala na chudnutie, zatial moja jedina nemenna zasada - ziadne sladkosti
tak urcite nejedenie sladkosti by to nesposobilo 🙂 aj ja som to obmedzila lebo kazdy den som jedla daku cokoladu :D
dakujem vam za rady... mam pocit, ze to suvisi s hormonalnymi zmenami a mojou vlastnou nespokojnostou so sebou, proste vsetko dokopy, dokonca niekedy som uplne happy a niekedy mam chut len plakat a plakat... pomaha mi aj beh, dlha prechadzka alebo ine cvicenie, a samozrejme uplne najviac akakolvek pochvala od manzela, usmev deti a pritulenie...
Myslím na pozitívne zážitky, zmyslat pozitívne.hovorit si, že to prejde a vážne prejde...ak nebude pomáhať treba navštíviť psychológa....psychiatra.odbornu pomoc