Máte skúsenosti s neustálou úzkosťou a strachom o život?
Čaute baby, chcem sa s Vami poradiť, či aj niektoré z Vás prechádzajú obdobím ako ja:( už som zúfalá. Sú u mňa ťažšie aj ľahšie dni, tak sa to nejak strieda, ale v skutku mám akoby neustály strach niekde v sebe, taký blok, že čo ak umriem, čo ak odpadnem, čo ak sa niekomu blízkemu stane niečo zlé...už mi z toho dokonale šibe. Bojím sa už asi aj vlastného tieňa. Mám strach byť sama doma, mám strach aj keď som doma s dcérkou ( má 8 ), lebo čo ak mi príde zle, čo ak odpadnem... najhoršie sú fyzické prejavy, ostane mi slabo, na odpadnutie, točí sa mi hlava, úplne ako na kolotoči. Keď idem do obchodu a je tam veľa ľudí a náhodou musím dlhšie postáť pri pokladni tak mi až podlamuje nohy, dostanem stres... celkovo sa cítim vyčerpaná, nemám energiu, búšieva mi srdce, točenie hlavy, niekedy taký neopísateľný pocit na hrudi, tlak... osobne si myslím že za to môže psychika, vyšetrení sa celkovo bojím ale pred 6 rokmi som sa liečila u psychiatričky, predpísala mi Eliceu. Predchádzali tomu vyšetrenia štítnej žľazy, EKG holter, sono brucha... nikde nič. Až nakonec psychiatria. To obdobie keď som ju užívala bolo celkom fajn. Taký akoby iný svet, menej stresu, menej som si všímala hlúposti, ktoré ma vedeli rozladiť... ibaže sa mi to akosi vrátilo ako bumerang a asi som tam kde aj vtedy... nechcem však brať antidepresíva, sypať do seba lieky ale už som bezradná:( prosím poraďte ak ste tiež niečim takým prechádzali alebo prechádzate... možno mi to dodá silu že nás je viac...
@sisa257 ahoj... vôbec nie je hanba ísť znovu psychiatrovi. Podľa toho, čo píšeš, už nebudú stačiť len bylinky, a rôzne rady, knihy atď.. podľa mňa by si mala vyhľadať odbornú pomoc. Skôr než to prenesieš aj na dcérku, alebo skôr než sa niečo stane. Dcérka určite vidí, že nie si v pohode.
Ale v prvom rade musíš byť v pohode ty ❤️ držím palce. Určite neodkladaj návštevu lekára.
@andrea2603 ano, dala ti vodu s cukrom za 7€, gratulujem.
Ja mam z tychto priznakov pocit, akoby si mala malo bielkovin. Zapis si za den jedalnicek co vsetko skonzumujes a daj to tu. Ale vsetko rataj, aj keksiky a blbosti vecer pri telke.
Ja som mal nieco podobne, hoci nie az tak jak pises, bol som na mag. rezonancii a pod. A nic neobjavili. Potom som zistil, ze za den zerem blbosti, mam menej ako gram bielkovin na kg hmotnosti. Upravil som stravu a vsetko vymizlo
mne to pripadá ako panická porucha. možno sa mýlim ale mávala som velmi podobné stavy. Na liekoch som už dlho - asi 15 rokov. a vyzera to tak že už na stálo, ale nestojí mi za to cítiť sa zle každý den, teraz fungujem normálne s jednou tabletkou denne. mne sa už potom ani žiť nechcelo s tymi stavmi, bolo to dosť hrozné. proste ti chýba serotonín, je to ako keby ti chýbal inzulín tak by si si asi nepovedala že si ho nedáš lebo nechceš do seba sypať tabletky. je to choroba ako každá iná, akurát by som povedala že ešte horšia, lebo má psychosomatické prejavy.
@sisa257 úzkostná porucha, treba Ti antidepresíva či lieky na ukľudnenie prečo sa bránis AD?asi ich potrebuješ máš všetky prejavy ....si typ človeka, ktorý má menej serotonínu buď vplyvom genetických predispozícii, svojho správania, myslenia, veľa stresu, alebo si taky typ, ktorý všetko rozhodí a takto mozog a telo reaguje
Toto nie je život, ale život v strachu, úzkosti chod k psychológovi či psychiatrovi
@arcticcode s tou vodou a cukrom liečim svoju rodinu už 10rokov, za tých 10 rokov moje 3 deti (škôlkári, školáci) nikdy nebrali ani len sirup na kašel, ani len kvapky do nosa nekupujem, antibiotiká nepoznajú vôbec, paralen mám doma len kvôli manželovi. A nemám deti terminátorov, bežne sú choré. A aj do týchto stavov ( ja viem, že to sú stavy, keď mám toho veľa a už to nejak nezvládam), keď sa dostanem, vždy ma z toho homeopatia dostala.
Ale ďakujem za názor a radu, pozriem sa aj na tie moje bielkoviny 🙂
@sisa257 podľa toho čo pises je to panicka porucha (ja mám PP aj tetaniu) takze viem o čom pises. Určite odporúčam opäť sa vrátiť ku liekom nieje to hanba sú to take iste lieky ako keď cukrovkar potrebuje inzulín. Proste tvojmu mozgu chyba hormón šťastia a prevyšuje strach úzkosť a panika. Určite vyhľadaj opäť doktora lieky pomôžu a naučíš sa stym žiť. Mne keď začala PP som nevyšla
Pol roka z domu a dovtedy diskoteky stále s kamarátmi atd atd. Proste chod kým nieje horsie. Chorobu treba podchytiť!
@andrea2603 tiez nic neberem ani nekupujem. Moje antibiotikum je cesnak, antimukolulytikum podbel, antipyretikum lipa. Prostr na vsetko nieco. A najlepsie, ze je to zadarmo a som na cerstvom vzduchu ked zbieram. K tomu otuzovanie, kvalitné zradlo a najnovsie uz aj sport. Citim sa vyborne
@andrea2603 ak potrebuješ antidepresíva aj tak sa im nevyhnes, keď píšeš, že to je opakovane....ale psychika je mocná, ak veríš, že Ti homeopatiká pomôžu, tak pomôžu😁
@andrea2603
Ahoj, veď tak už to prebieha aj u mňa, nejaký ten piatok:( ja už mám tiež ten strach vyjsť koľko krát aj z domu :( a aké homeopatiká Ti predpísala ak môžem vedieť
@janulka257 Ďakujem pekne za podporu, práveže pred dcérkou sa snažím tváriť, že je všetko o.k.
Aj keď sa dostanem do takého stavu, nechcem aby to videla ona... snažím sa ako viem. Snáď sa mi raz to raz podarí.
vieš ono je to presne tak že ked príde panický záchvat tak si človek myslí že má infarkt či porážku, žiadna sranda kto nezažil nepochopí, skončila som pár krát na pohotovosti kvoli tomu. a ja tak proste žiť nechcem.
@jerryjanka
Ja som pred 6 rokmi bola na pohotovosti častý pacient, to aj 2-3 x mesačne, kým som nemala nasadené AD. Ale už to nechcem tak, nechcem tie pohľady sestričiek a lekárov, že čo tam vôbec hľadám, že potrebujem psychiatričku a nie ich pomoc...ale stále to blbé podvedomie, že čo ak tento krát mi naozaj ide o život a nieje to len mojou hlavou 😣
@gigie24
Ďakujem, už som ju dávnejšie skúšala, len sa to nedá nazvať pravidelne, lebo ja som na pravidelnosť veľmi zlý pacient... a viem že mi robila zle v tom, že ma s nej naťahovalo...lebo ja a alkohol niesme kamaráti... len pri závane mi ne zle. Ale možno by som to dala tentokrát
@eliska13 už ozaj nič iné mi netreba, len antidepresiva. Poznam ludi , ktori s tym zacali a uz bez toho nemozu byt. Ja si radsej dam raz za rok par guliciek, teda hlavne, ked vidim ze sama svojou volou sa neviem z toho stavu dostat.
Toľko alternatívy je vo svete, vždy je z čoho vyberať.
@sisa257 aj keď ti napíšem, čo beriem , v tvojom pripade to môže byť niečo úplne iné. Prípadne skús cvicit jogu, tiež si chvália na takéto psychické ťažkosti.
@sisa257 inak síce veľmi podobný stav mám aj ja teraz , ale napr. na rozdiel od teba mne je doma dobre , doma sa nebojím. Tie strachy, že odpadnem a stratu rovnováhy mám len vonku pri chôdzi a v obchodoch, na pošte, ...
Doporucujem ti ci najskor zacat s efektivnou liecbou (antidepresiva a docasne aj mierne davky liekov proti uzkosti), lebo sa mozno dopracujes az do stadia, ze prestanes vyvhadzat z domu.
Ahoj, ja som toto zacala prezivat takto pred rokom. Zacalo to takymi istymi pocitmi ako keby zavrate, nohy som mala take ako keby som sla spadnut, krok som mala neisty, citila som sa ako na lodi, tazko sa mi dychalo a pod. Tak to vo mne rastlo, ze som musela ist do nemocnice, lebo mi zacali najprv trpnut nohy, potom ruky, nasledoval krk a jazyk. Bolo to z toho ze som sa velmi prelakla a privolala som si tetanicky sok, ktory som musela rozdychat. V nemocnici som mala Ekg, krv, tlak a i v poriadku, len som mala mierny deficit draslika. Vtedy som pochopila ze je to v hlave a obvodna si uz tiez z toho vyvodila ze to moze byt uzkost, ale hladala pricinu bolesti. Bolievalo ma medzi lopatkami a strielalo mi to aj dopredu do hrude. Ja som si podvedome sugerovala ze srdce a mala som strach ze zomriem ze dakde odpadnem a i. Najhorsie to bolo v praci, lebo som sprevadzala ludi v muzeu. Ked som bola doma tak som bola celkom klude, ak to na mna neprislo. Hrozne stavy niekedy. Tak som bola chvilu na pn ke, chodila som na rehabilitacie s chrbtom a zvazovala som psychologicku. Ako som cvicievala, bolesti odzneli, ale uzkost pretrvala. Tak ma to obmedzovalo beznom zivote, ze ma to uz prestavalo bavit. Priatel ma nechapal, nik mi nerozumel a ani nechcel ma vypocut. Zacala som s tym bojovat sama... proste ked som sla do prace, autobusom, v obchode, v kostole, na vylete, doma ma prenasledovali tieto pocity, uz vela krat som mala pocit ze idem k zemi, ale akosi som zatala zuby. Uz ked som rano vstala a vedela som co ma caka (praca, cesta busom, nakup, ludia....) tak mi bolo kvalitne zle. Ale vzdy na konci dna som si povedala ze zijem, neumrela som, dokazala si to .... prekonavala som sa az som si robila vyzvy. Bala som sa ist peso, aby som dakde neodpadla. Tak vzdy kazdy den som si predlzovala trasu a popri som s niekym telefonovala aby som nemyslela ze mi je zle. Verte neverte, pomohlo to. Takto som prekonala obchody, dokonca som zmenila pracu, tak celkom radikalna zmena a vydala som sa (na fotkach niektorych vidno ako zatinam zuby 😁). Nepreslo to zo dna na den, ale teraz tomu je rok a mesiac co mesiac je to lepsie. Uz sa nestresujem az tak, prijala som vsetko zle co sa mi stalo. Okrem bolesti na hrudniku ma trapilo, ze sme zrusili svadbu, smrt a vazna choroba pribuzneho, zmena prostredia, nebavila ma praca a zly pracovny cas... treba vylucit co cloveka ubija, ak sa da tak napr. zmena prace, co je tiez sice velky stres, ale mne to pomohlo....a modlila som sa, venovala som sa konickom a chodila som vela do prirody. Teda to robim stale a teraz som v pohode. Len viem ze to bude na mna cihat, ale uz viem ako na to. Bez psychologicky, bez antidepresiv. Ja si nahovaram, ze som silna osobnost 😋
@jerryjanka presne, kto nezazil nepochopi
Odporúčam aj dychove cvicenia ☺
@sisa257 ak nechceš brať AD tak si nájdi nejakú dobrú psychologicku...ja som mala takéto stavy po pôrode...a teda bála som sa ísť aj autom 4 km k doktorovi...a to som nesoferovala😀 naucila ma ako zvládnuť tieto stavy bez liekov...kojila som takže som ani lieky nechcela...a teda pomohlo mi to...tiež treba začať športovat...beh,bycikel, tanec,hoc čo čo ťa baví...ak chces napíš ss 🙂
Strach je prirodzený a z časti aj zdravý ale len dokým nás neobmedzuje v normálnom fungovaní...takže čím skôr treba s tým daco robiť...držím palce 🙂 ...inak občas ma tiež ešte chytia tie stavy ale už to je len raz za čas....a nie niekoľkokrát za deň 🙂
@zuzika123
Ked toto citam, presne akoby si pisala o mne...
Tiez mam tie stavy, ze sa este len zobudim a uz viem ze budem musiet robit uplne bezne cinnosti, spomeniem si len ze mam ist do obchodu, prace, fuu nedajboh autom sama dalej ako 1km a uz mam stresy,.. co ked toto, co ked tamto. Tiez som zacala prechadzkami, aspon na pol hodku denne. Ta priroda je velky zazrak. Samozrejme sama nechodim, chodim s priatelom, lebo ved co ak nahodou odpadnem...uz mi z toho ultimatne sibe. Ale bojujem s tym co mam a ako najlepsie viem. Tiez si hovorim ze som silna a ze to dam 🙂 to iste prajem vsetkym, co maju rovnaky problem ako ja.
Len ked dostanem zachvat paniky a uzkosti a celkovo strachu ked som doma asi by sa nejeden clovek na mne aj zasmial. Naposledy som zacala skakat na svihadle... nahovorila som si ze som uplne ok, len musim odputat pozornost 😀 no dufam ze tieto stavy tak ako jedneho dna prisli, tak aj odidu... verim v to a snazim sa den co den viac a viac hladat pozitiva v zivote, prijemne veci, radost. A pomaha mi aj youtube... je tam jeden pan, vola sa Martin Lajprik a nataca videa o prekonavani uzkosti, strachu... velmi mudre veci rozprava a vie mi to pomoct.
@sisa257 ja som do takéhoto stavu vhupla pred 4 týždňami, už ani neviem, aké to je byť "normálna" a presne, tie stavy v obchode, to ma úplne dorazí. Už sa začínam báť ísť z domu von. Včera som bola u homeopatičky, dúfam, že mi dala presne to, čo potrebujem. Ja v podstate takýto "vážny" stav mám možno 4.krát za posledné 3 roky, U lekárov všetko o.k., dokonca som absolvovala aj CTmozgu.